Obyvateľstvo ostrovov tvorilo pôvodne mnoho kmeňov, z ktorých každý má svoj vlastný jazyk. Po stáročia medzi sebou kruto bojovali a jedli sa navzájom. Boli známi ako vynikajúci bojovníci a zarytí ľudožrúti. V 19tom storočí sa istý Ratu Udre Udre chválil, že za svojho života zjedol 872 ľudí. Ich pozdrav pri stretnutí sa s náčelníkom bol v preklade “zjedz ma”. Kvôli tomuto imidžu ostali ostrovy dlho Európanmi nedotknuté. Všetci sa im radšej vyhýbali. Až v roku 1874 bola zahájená britská kolonizácia ostrovov. Keďže domorodcov sa im nepodarilo prinútiť k práci, doviezli sem Indov, aby pracovali na trstinových plantážach. Pracovití Indovia v súčasnosti tvoria asi 40% obyvateľstva. Politická situácia je veľmi nestabilná a nejasná. Neustále prebiehajú boje medzi pôvodnými obyvateľmi melanézskeho pôvodu a kedysi dávno prisťahovanými obyvateľmi idického pôvodu a jeden prevrat strieda druhý. Vždy rozhoduje armáda, ktorá je tu veľmi silná. Raz vyhrávajú etnickí Fidžania a inokedy Indo-fidžania.
Na západe tohoto ostrova sa nachádza mesto Lautoka, kde sme pristáli. Je to druhé najväčšie mesto na Fidži. Počet obyvateľov asi 52 tisíc. Známe je ako mesto cukru, lebo pestovanie cukrovej trstiny je tu hlavnou ekonomickou aktivitou.
Starý vláčik určený na prepravu cukrovej trstiny.
V roku 1789 sa tu krátko zdržal kapitán William Bligh, ktorého z jeho lode Bounty vysadil Fletcher Christian so svojimi kumpánmi. Príbeh si možno pamätáte z filmov o vzbure na lodi Bounty, ktorých bolo niekoľko. Všetky sú zromantizované a tým zlým je kapitán Bligh a dobrí sú vzbúrenci. V skutočnosti to nebolo také jasné a hrdinom sa stal práve kapitán Blight, ktorý zachránil vďaka svojim navigačným a veliteľským schopnostiam na sedem metrovom záchrannom člne s výnimkou jedného všetkých verných námorníkov, čo sa nepridali na stranu vzbúrencov a zostali mu verní. Za svojho života zažil vzburu trikrát, vždy sa zachránil. Bol účastníkom tretej Cookovej výpravy, na ktorej Cooka zabili a Bligh po jeho smrti doviedol loď bezpečne naspäť do Anglicka.
Takto vyzerá typický dom, tento by mal byť úplne najstarší na Fidži.
Mne sa starší zdal skôr tento :)
Alebo tento?
Niečo ako botanická záhrada - Garden of the Sleeping Giant. Založil ju Raymond Burr v roku 1977 ako svoju záhradu orchideí na úpätí pohoria. V súčasnosti je tu najväčšia zbierka orchideí na Fidži.
Hinduistický chrám Sri Sivasubramaniya Swami bol postavený pred sto rokmi, pôvodne na brehu rieky Nadi, ale kvôli opakujúcim sa záplavám bol v rokoch 1992 - 94 premiestnený na druhý koniec mesta. Tento špás stál miestnu indickú komunitu 1,5 milióna USD.
Ako všade inde moje obľúbené obrázky z tržnice.
Koreň kavy z ktorého sa robí nápoj kava.
Predajňa suvenírov a pitie kavy. Chcel som si kúpiť nejaký suvenír, ale predavač ma najprv donútil si s ním sadnúť na pohárik kavy, ktorý čerstvo predo mnou a práve iba pre mňa pripravil. Až potom som si mohol vybrať nejaký predražený suvenír, na ktorý mi ako už svojmu priateľovi, veď sme si spolu dali kavu, ponúkol symbolickú zľavu. Tak som si u neho v jeho obchode vybral, zaplatil som mu a na záver si odo mňa ako od svojho priateľa vypýtal sprepitné za to, že mi vybavil zľavu. Ale prerátal sa, kava tak zabrala, že som mu otupený pokojným hlasom povedal NO. Bula.
Bula je pozdrav, ktorým vás všade zdravia a odpovedá sa naň rovnako, teda bula. Je to niečo ako naše ahoj. Dúfam, že to neznamená zjedz ma :)
Lubo Repka
