Hrali sme The Old Course, ktorý dizajnoval Rober Trent Jones Junior. Mne to veľmi nešlo, bol som ale nadšený ihriskom, a tak som si to aj napriek zlej hre užíval. Nesedeli mi ani požičané palice, pôvodne patriace Stevovej manželke Cyntii, ktorú ale golf veľmi nebaví.
Najprv krátka rozcvička na cvičnej lúke.
Pohľad na pristávaciu dráhu pre tých, ktorí chodia na glof helikoptérou.
Najkrašia jamka bola jamka s parom 3 a nádherným výhľadom na oceán. Bolo treba prepáliť asi 150 metrov ponad roklinu na green, čo sa mi aj podarilo. Po grúni som potom guličku ešte trochu naháňal, takže zasa žiadna veľká sláva. Potom sa ku nám pridali ešte dvaja ďalší miestny borci a to už sme boli riadny flajt. Koniec srandy, musel som začať hrať a akoby zázrakom sa mi začalo dariť. Na celkovom výsledku som už ale veľa zmeniť nedokázal, tak ho radšej zatajím :)
Steve thank you very much! I hope you will keep your word and will come to Slovakia! As I promissed we will play together some of our best golf courses.
Hunter Valley Golf Course sa nachádza v srdci tejto vinárskej oblasti priamo uprostred viníc. Ihrisko má par 71 s dĺžkou takmer 6000 metrov. Hral som samozrejme s požičanými palicami a hneď na prvej jamke som utopil dve loptičky, tak som drevo odložil a chvíľu hral iba železami. Mal som len 6 guličiek, teda po prvých dvoch odpaloch už len štyri, tak si hovorím ako ten kohút, čo behal za sliepkami: keď si nezahrám, aspoň sa prejdem. Ale potom sa to poddalo a nakoniec som bol spokojný aj s výsledkom.
Na tejto jamke som mal aj obecenstvo, tak som zahral par, to čumeli tí klokani!
Palmer See Reef Golf Course je majstrovské ihrisko patriace medzi 100 najlepšie hodnotených v Austrálii. Z toho som si ale nič nerobil, na to som zvyknutý, to u nás patrí ku štandardu. Všetky naše golfové ihriská patria medzi 100 najlepších na Slovensku :) Hralo sa mi vynikajúco, hneď prvá jamka a druhou na greene - bohužiaľ na greene 5tej jamky :) Pomýlil som sa. Tak som si dal muligan a fúkol som aj ten muligan tentokrát na ten správny grúň. Škoda tých štyroch putov, mohol som mať par. No ale šťuchajte do guličky keď máte za chrbtom ceduľku s nápisom pozor krokodíly.
The Australian Golf Course ja najstaršie golfové ihrisko v Austrálii. Funguje od roku 1882. Hráva sa na ňom Australian Open, celkovo sa tu hral 17 krát. Zatiaľ naposledy sa tu tento turnaj odohral v roku 2007, vyhral Craig Parry. Par ihriska je 72, rekord 64 držia hneď traja svetoví hráči: Greg Norman, Steve Elkington a už spomínaný ostatný víťaz Craig Parry. Trikrát tu zvíťazil Jack Nicklaus, ktorý je aj podpísaný pod najnovším dizajnom ihriska z roku 1980. Treba podotknúť, že história ihriska je dosť komplikovaná a titul najstaršieho golfového ihriska Austrálie mnohí napádajú, pretože jeho poloha bola niekoľkokrát menená, raz kvôli novej ceste, inokedy kvôli ukončeniu nájmu pozemku a podobne. Ale nikto im zrejme nezoberie, že sú najstarším klubom v Austrálii a súčasné ihrisko je na deviatom mieste v austrálskom rebríčku kvality.
Cez tieto hovienka sa musím prepatovavať.
Toto súkromné ihrisko s dĺžkou 6610 metrov ma hodne potrápilo. Najprv som si vyhľadal na ich web stránke podmienky, za akých by som si u nich mohol zahrať a potom som im napísal srdcervúci email. Na druhý deň som už mal odpoveď. Môžeš hrať v utorok alebo vo štvrtok, len tieto dni sú vyhradené pre hostí. Buď budeš pozvaný niektorým riadnym členom klubu, alebo tvoju žiadosť musí schváliť vedenie klubu. Požiadať o hru môžu len hráči zo zámoria, tu mi svitla nádej, to predsa som! K žiadosti treba doložiť písomné potvrdenie domovského klubu o členstve v klube a hracom handicape. To vyzeralo na neriešiteľný problém, ale nakoniec som to vyriešil s pomocou môjho klubu GC Pegas. Michal ďakujem, že si ma nezaprel :) Tvoj e-mail akceptovali, možno si ho aj vytlačili do archívu, keď to chceli mať na papieri. Ďalším problémom bolo oblečenie. To som ale tiež vyriešil šalamúnsky - deň pred hrou som si ho priamo u nich v šope kúpil. Ponožky, kraťasy a aj tričko. Keby požadovali kravatu aj tú by som si kúpil, tak som tu túžil hrať.
Takýchto papagájov Kakadu tam boli snáď stovky.
Potom ma už trápilo iba ihrisko. Opäť požičané palice, ale tentokrát prvý odpal pod dozorom miestneho maršála vyšiel a ja som sa mohol hrdo odviesť na prvú férvej. Tak som to tam kamárati moji búchal a šťuchal jedna radosť a aby sa mi to oplatilo, tak som si napočítal celkovo 109 rán, no paráda :)
Zase putting cez hovienka.
Galéria slávy.
Na golfe som žiadneho pôvodného obyvateľa Austrálie nevidel. Ani by som sa o golfe s ním po aboridžínsky rozprávať nevedel. Asi by mi tak akurát bumerangom klepol po hlave. Ale mimochodom bumerang, to je dobrá téma na záver. Je veľa druhov bumerangov. Najznámejší je návratný, ale sú aj lovecké, bojové, kyjakové, hákové a krížové bumerangy. Každý slúžil na iný účel. Návratný bumerang bol využívaný iba na vyplašenie zvery a bol nebezpečný hlavne pre toho, kto ho hádzal. Chytiť ho pri návrate bolo umenie a treba na to špeciálny výcvik. Jednou rukou ho vedel chytiť iba majster. Bežne sa chytá dvoma rukami vo výške ramien klapnutím obidvoch dlaní ako keby ste zatvárali knihu. Bumerang nikdy nechytajte keď vám letí na telo, radšej uhnite :)
Lubo Repka
