Je súčasťou Commonwealthu, hlavou štátu je teda britská kráľovná Alžbeta II. Grenada je už naozajstný karibský ostrov, na rozdiel od Aruby alebo Curaçao, ktoré pôsobia niekedy až priveľmi kultivovane. Vždy mám pocit, akoby Holanďania obsadzovali hlavne ostrovy, ktoré sú nížinaté ako ich domovská krajina. Grenada vznikla asi pred 2 miliónmi rokov v dôsledku podmorskej vulkanickej činnosti a na roviny môžete zabudnúť.
Pristáli sme v hlavnom meste Saint George’s, ktoré má len 4300 obyvateľov. Prudko sa v poslednom čase rozvíja turizmus. V prístave kotvia niekedy aj 4 veľké lode naraz.
Pôvodní obyvatelia Arawakovia sem prišli okolo roku 1100, ale neskôr ich doslova „zožrali“ novopríšelci z kmeňa Karibov. Boli totiž ľudožrúti. Karta sa obrátila po príchode Európanov, ale až o 150 rokov neskôr, ako ho objavil v roku 1498 Krištof Kolumbus na svojej tretej plavbe smerom na západ do Indie. Ostrov totiž ako väčšina malých karibských ostrovov ostal mimo záujmu Španielska. Až v roku 1650 ho Španieli predali Francúzom, ktorí tu pristáli rok predtým. Dvestotri osadníkov z ostrova Martinik vedených Jacquesom du Parquet si tu postavilo svoju osadu a postupne obsadzovali celý ostrov. Konflikty s pôvodnými obyvateľmi boli na dennom poriadku, no netrvalo ani rok a Karibovia boli na hlavu porazení. Tí, čo prežili sa sami vrhli z útesu do mora a zahynuli. Útes sa doteraz volá „Le Morne de Sauternes“, čo v preklade znamená vrch skokanov. V angličtine sa tento kopec volá Leapers Hill a nachádza sa na severe ostrova pri meste Sauteurs. Udalosť sa odohrala v noci 30. mája roku 1650.
Názov ostrovu ponechali Francúzi taký, ako ho nazvali Španieli – len si ho pofrancúzštili. Založili trstinové plantáže a na práce doviezli otrokov z Afriky. Dlho si to tu ale tiež neužili a po prehratej sedemročnej vojne s Anglickom ostrov pripadol na základe Parížskej mierovej dohody v roku 1763 Britom. Stihli ale priniesť na ostrov ideály francúzskej revolúcie a na ich základe vypuklo v roku 1795 povstanie otrokov, ktoré viedol jeden z nich – bývalý otrok menom Julian Fendon. Briti samozrejme toto povstanie kruto potlačili. Po zrušení otroctva sa pomery trochu zlepšili, ale vládu na ostrove si Briti udržali ešte dlho. Skutočnú nezávislosť získala Grenada až 7. februára roku 1974, teda ak vynecháme fakt, že najvyššou hlavou štátu je stále britská kráľovná. Prvým predsedom vlády sa stal odborár Eric Matthew Gairy, ale opozícia ho obvinila z volebného podvodu. Spor sa nakoniec v roku 1976 vyriešil nekrvavým prevzatím vlády hnutím s krásnym názvom: „Nové hnutie spojeného úsilia o sociálnu starostlivosť, vzdelanie a oslobodenie“. Toto hnutie viedol Maurice Bishop, ľavicový politik podporovaný kubánskymi komunistami. Nakoniec sa samotný Bishop stal ich obeťou, keď ho ešte radikálnejší súdruhovia v roku 1983 uväznili a následne popravili. To už bolo na prezidenta USA, ktorým v tom čase bol Ronald Regan priveľa a nariadil inváziu na Grenadu. Oficiálne vraj na ochranu amerických študentov, bolo ich asi 800, ktorí tu študovali na univerzite medicínu. Armáda USA obnovila na ostrove zákon a poriadok a po roku sa z ostrova stiahla. Odvtedy je tu relatívny pokoj. Tejto udalosti je venovaná časť múzea v hlavnom meste. Druhá časť múzea je venovaná histórii ameroindiánov z kmeňov Arawakov a Karibov.
Na ostrove sa dohovoríte hlavne po anglicky, iba menšia časť obyvateľov rozpráva hovorovou kreolštinou patois. Obyvatelia sú na 95% černosi alebo mulati, necelých 5% sú belosi a pôvodní obyvatelia – indiáni z kmeňa Karibov sa dajú spočítať na prstoch pár rúk, ak nejakých vôbec nájdete.
Grenada je lídrom v pestovaní a spracovaní škorice, klinčekov, zázvoru, muškátového kvetu a muškátového orechu. Treba ísť na trhové námestie a prezrieť si stánky s korením alebo ísť do sadu s muškátovými stromami (dovezené v 19. storočí z Indonézie), alebo škoricovými stromami (dovezené z Cejlonu), alebo stromu s novým korením (ten pochádza z Jamajky).
Ako som už spomínal, v hlavnom meste je aj grenadské národné múzeum v bývalých kasárňach francúzskych vojakov. Je tu veľa exponátov pôvodnej idiánskej kultúry a podrobne je vysvetlená intervencia z roku 1983. Ďalej tu je pevnosť Fort George, z jej hradieb je dobrý výhľad na mesto.
James Kirani sa narodil v mestečku Gouyave v roku 1992 a je prvým a zatiaľ stále jediným olympijským víťazom a majstrom sveta v behu na 400 metrov pochádzajúcim z ostrova Grenada. Hneď pri vstupe do mesta vás víta veľký pútač, ktorý navodzuje dojem, že sa mesto premenovalo.
Dougaldston Spice Estate sa nachádza len kúsok na juh od mesta Gouyave. Prezentácie prebiehajú v bývalom dome otrokov zo 17. storočia. Platí sa sem vstupné 1 USD.
Vodopád Annandale sa nachádza uprostred dažďového pralesa Grand Etang. Je to malý vodopád, ktorý padá do prirodzenej vodnej nádrže, v ktorej sa čľapkajú domorodí obyvatelia hlavne pre potreby fotiek turistov. Ochotný lokálny „hero“ vám ponúkne za príslušnú odmenu svoj skok do vody z vrchola vodopádu, čo je asi 10 metrov.
Katolický kostol svätého Patrika postavený v roku 1721 bol zrekonštruovaný do dnešnej podoby v roku 1840.
V minulosti ostrova najdôležitejšou poľnohospodárskou plodinou bola cukrová trstina. Aj cukrová trstina sem bola dovezená, konkrétne ju doviezol na ostrov Hispaniola Krištof Kolumbus na svojej druhej plavbe do západnej Indie. Táto tráva, latinsky saccharum officinarum, môže dorásť až do výšky 4 - 5 metrov. Dôležité sú jej steblá, ktoré sú bohaté na sacharózu, fruktózu a glukózu. Hrúbka stebla je až 5 cm a tvorí 75% objemu celej rastliny. Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába trstinový cukor. Z odpadového sirupu sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka. Odpad slúži ako palivo na kúrenie. Proste nič nevyjde na zmar.
Návšteva Grenada Rum Factory - River Antoine Estate bola pre nás, ktorí máme radi rum osobitným zážitkom. Ide o najstaršiu klasickú, doteraz fungujúcu pálenicu v Karibiku. Založená bola v roku 1785 a odvtedy sa tu páli rum takmer presne tak, ako pred 230 rokmi. Kľúčovým pre celú výrobu je vodný mlyn poháňaný riekou Antoine. Len z výlučne domácej cukrovej trstiny z Grenady tu vytláčajú šťavu, ktorá samospádom steká starým, dreveným žľabom do kadí. Celý proces výroby je manuálny. Na kvalitu dohliadajú zamestnanci, ktorí šťavu ručne „nakladajú“ do kamenných fermentačných nádrží. Žiadne čerpadlá, žiadne stroje. Po ôsmich dňoch prirodzenej fermentácie ručnými pumpami prečerpajú šťavu do destilačných kotlov. V kotloch sa kúri vysušenými trstinami.
Vyrába sa tu jedine „proof rum“, ktorý je asi 150 percentný. Čo to znamená? Meranie percenta alkoholu metódou proof začalo niekedy v 16. storočí v Anglicku a zaviedli ho za účelom vymerania dane podľa sily alkoholu. Namočili pušný prach do testovaného nápoja. Keď sa ho podarilo aj vlhký zapáliť, vyhlásili ho za proof. Znamenalo to totiž, že v nápoji je viacej ako 57% alkoholu. Takýto silný alkohol podliehal vyššej dani.
Rum vyrábaný v Rivers má podľa našich štandardov merania obsahu alkoholu viacej ako 80%. U nás by niečo také z pálenice nepustili. Dobrá domáca slivovica má okolo 54%, nebola by teda podľa karibských štandardov ani 100% proof.
No a čo by som to bol za Slováka, keby som neochutnal takýto rum? Myslím, že som bol jediný z celej exkurzie, kto nabral odvahu. Kopneš to do seba, necítiš nič len strašné pálenie a sliny ti začnú tiecť prúdom, že nestačíš prehĺtať. S ušľachtilým rumom, čo sme zvyknutí piť, to nemá nič spoločné. Ale možno predsa, po chvíli cítim silnú sladkú chuť alkoholu. Druhý pohárik by do mňa nenalial ani nacista Goebbels.
Ešte jedna poznámka. Tento rum si nemôžete zobrať so sebou, ak letíte lietadlom, pretože je vysoko horľavý.
Rezervácia Grand Etang bola založená v roku 1906. Má rozlohu 1 600 hektárov. V nadmorskej výške 580 metrov. Vulkanickou aktivitou asi pred 20 000 rokmi vzniklo jazero.
Opica Mona bola na ostrov privezená zo západnej Afriky v dobách otrokárstva. Nikto už nevie, či sa sem dostala náhodou alebo ako domáci miláčik, ale udomácnila sa vo voľnej prírode. Žije ich tu asi 20 rodín, ktoré mávajú v priemere 12 až 18 členov.
Lubo Repka.
