Vznikli vulkanickou činnosťou. Z ôsmich hlavných ostrovov navštívime tri: O’ahu, Maui a Kaua’i. Hlavným mestom je Honolulu, nachádza sa na ostrove O’ahu. Havaj má 1,4 milióna obyvateľov rozličných národností, polynézsky pôvod má v súčasnosti iba asi 9 percent obyvateľstva.
Havajské ostrovy sú jedným zo štyroch štátov USA (Havaj, Vermont, Texas a Kalifornia), ktoré mali svoju samostatnú štátnosť pred vstupom do federácie. V rokoch 1810 až 1893 tu bolo Kráľovstvo Havaj, ktorého suverenitu narušili práve americkí obchodníci. Kráľovstvo zmenili na samostatnú republiku v roku 1894 a tá trvala až do roku 1898, kedy Havaj anektovali USA v záujme ochrany svojich občanov. Havajské ostrovy sa tak stali zámorským územím a ako som už spomínal, päťdesiatym štátom USA sa stali až v roku 1959.
Hlavné mesto Honolulu má 390 tisíc obyvateľov, ale spolu s prímestskými časťami je to takmer 954 tisíc obyvateľov. Ako pozostatky bohatej koloniálnej histórie a histórie samostatného kráľovstva Havaj, je tu množstvo prekrásnych budov.
Palác ‘Iolani je jediným kráľovským palácom v celých Spojených štátoch. Sídlili v ňom dvaja havajskí králi - kráľ Kalakaua a kráľovná Lili’Uokalani. Po zvrhnutí kráľovstva tu sídlila vláda Republiky Havaj.
Hrad ‘Iolani Barrack bol sídlom kráľovskej gardy. Nachádza sa hneď vedľa paláca.
Ali’iolani je v súčasnosti sídlom Najvyššieho súdu. Pôvodne budova slúžila ako sídlo vlády. Úplne na začiatku to malo byť sídlo kráľa Kamehameha V., ale ten múdro uprednostnil potreby administratívy.
Pred budovou sa slávnostne týči socha prvého havajského kráľa, zakladateľa dynastie a zjednotiteľa všetkých havajských ostrovov - legendárneho kráľa Kamehameha.
Je veľa názorov na to, kedy sa začala druhá svetová vojna. Pre nás Európanov to bolo prvého septembra roku 1939, kedy Nemecko napadlo Poľsko. Pre Američanov to bol útok na Pearl Harbour siedmeho decembra roku 1941. Pre mnohých iných už oveľa skôr, napríklad Kórejcov, Číňanov a možno aj nás Čechoslovákov. V každom prípade návštevu Pearl Harbour sme nemohli vynechať.
Mali sme možnosť prehliadnuť si bojovú loď U.S.S. Missouri, na ktorej palube bola podpísaná 2. septembra 1945 kapitulácia Japonska a tým bola ukončená druhá svetová vojna v Pacifiku. Loď sa vtedy nachádzala v Tokyjskom zálive.
Tieto pamätné kamene predstavujú lode, ktoré boli potopené počas vojny. Vo väčšine prípadov sa ani nevie, kde presne boli zničené, posádka lodí ostala nezvestná a ich telá sa nikdy nenašli.
Biely pamätník označuje miesto, kde bola potopená bojová loď Arizona pri nálete na Pear Harbour.
Národný pacifický cintorín je venovaný spomienke na tie ženy a mužov, ktorí slúžili v americkej armáde. Od jeho otvorenia 2. septembra 1949 doteraz tu bolo pochovaných viacej ako 53 tisíc účastníkov I. svetovej a II. svetovej vojny, kórejskej vojny, vojny vo Vietname.
Svetoznámu pláž Waikiki sme navštívili až za súmraku, pretože sme sa snažili dostať dovnútra Diamond Head, čo sme ale nestihli. To ale nevadilo, na Waikiki to žije vo dne v noci.
V parku pri pláži sa nachádza viacero zaujímavých sôch a súsoší. Ku každej sa viaže nejaký pekný príbeh. Tak napríklad Duke Kahanamoku bol pravým havajským hrdinom, majstrom vodného živlu. Hneď na svojich prvých pretekoch vytvoril svetový rekord v plávaní voľným štýlom na 100 metrov, stal sa olympijským víťazom v roku 1912, dvojnásobným olympijským víťazom v roku 1920 a vo veku 34 rokov bol na ďalšej Olympiáde strieborný. Bol veľkým propagátorom surfovania, hral v hollywoodskych filmoch a neskôr bol aktívny aj v spoločenskom živote svojho rodného mesta. Iným hrdinom bol Eddie Aikau - záchranár, ktorý vraj na svojom surfe zachránil viac ako 500 životov. Pri jednej zo záchranárskych akcií v roku 1978 sa stratil na otvorenom oceáne a i napriek najväčšej pátracej akcii v dejinách Havajských ostrovov ho nikdy nenašli.
Makua bol miestny surfer, ktorý sa spriatelil s tuleňom. Navzájom si pomáhali a zažívali rôzne dobrodružstvá, ktorým sa tešia najmä havajské deti.
Diamantová hlava je preklad názvu sústavy kráterov, lepšie povedané toho, čo po nich ostalo. Pomenovanie vzniklo omylom, v roku 1825 tu britskí námorníci našli kamene podobné diamantom. Vchádza sa sem tunelom, ktorý bol ale bohužiaľ v čase nášho príchodu uzavretý, takže dovnútra sme sa nedostali. Tak sme ho aspoň celý obišli.
Je jasné, že sa sem niekedy v budúcnosti musíme vrátiť a túto chybu napraviť.
Lubo Repka.
