V súčasnosti ich je okolo 4 milióny. Na rozdiel od Bali tu vládne Islam. Všade sú samé mešity a nové stále pribúdajú. Na tomto ostrove chápu Holanďanov ako osloboditeľov spod balijského vplyvu. S Bali ostrov súperí doteraz, pre zmenu o turistov. Niektorí mu dávajú prednosť pred Bali práve kvôli jeho “zaostalosti”. V budovaní hotelov a turistických zariadení sú na Lomboku o 20 -30 rokov pozadu. Nájde sa ale veľa turistov, pre ktorých je toto práve výhoda. Vyhľadávajú menej navštevované miesta s prírodou menej dotknutou civilizáciou. To tu skutočne nájdu, nie je tu tak rušno a hotely sú viacej zamerané na rodiny s deťmi.
V Nusa Tenggara Barat Province Museum nás privítali veľmi milo, na stoloch bol pripravený čaj a miestne koláčiky. Múzeum nebolo veľké, ale v stručnosti ukazovalo prierez históriou tejto časti sveta.
Vodný palác Narmada bol vybudovaný okolo vodného prameňa vraj s vodou, majúcou omladzujúce účinky. Dôkazom toho je legenda o jednom z posledných kráľov Lomboku menom Anak Agung Ngurah Gede Karangasem, ktorý bol vraj do svojho vysokého veku veľmi vitálny. Každoročne vykonával púť k posvätnému jazeru na hore Rinjani, čo je druhá najvyššia hora v Indonézii, samozrejme pôvodne sopka. Keď už kvôli veku nemohol túto púť vykonávať, postavil vodný park Narmada s fontánami, bazénmi a umelými jazerami. Počas holandskej nadvlády nad Lombokom bol jeho syn kráľ Anak Agung Lingsit poslaný do exilu na Jávu, kde ostal 50 rokov. Keď sa na Lombok vrátil, mal už 70 rokov. Oženil sa a mal ešte 5 detí. To všetko vraj vďaka vode z fontány mladosti :) V súčasnosti voda značky Narmada dobýja Austráliu. Voda je bohatá na sodík, vápnik a magnézium.
Kláštor Lingsar je najdôležitejšia náboženská pamiatka Lomboku a tiež jedna z jeho najväčších atrakcií. Miestny ľudia tu vyznávajú akúsi zmiešaninu hinduistického náboženstva s pôvodným animistickým kultom pod rúškom Islamu. Kláštor pochádza z roku 1714 a bol postavený prvými prisťahovalcami z Bali.
Dedinka Banyu Mulek je známa najmä kvôli ručnej výrobe keramiky, ktorá tu má dlhú tradíciu. Na námestí už na nás čakali vozíky ťahané koňmi, aby nás odviezli týmto tradičným spôsobom dopravy priamo do centra výroby keramiky. Miestna hlina sa ručne vypracuje a tvaruje do formy misiek, hrncov, džbánov a pod., potom sa hromadne vypaľuje niekoľko hodín len tak volne na dvore. Hotové výrobky sa potom ďalej ručne vyzdobujú a buď na priedomí priamo predávajú, alebo putujú do obchodov. Všade je plno detí a tie na vás pokrikujú money, money. Turisti sa tu volajú peniaze.
Pripomínalo mi to naše rómske osady, len na rozdiel od našich Rómov, títo ľudia ešte ovládajú tradičné remeslá a pracujú, aby si na seba zarobili.
Z prístavu nás vyprevádzali miestny na svojich typických indonézskych plavidlách.
Už zajtra nás čaká ostrov Komodo a jeho jaštery.
Lubo Repka
