Kráľovstvo Sulawesi a prístav Makassar už bolo vyspelým obchodným centrom v roku 1511, keď tu zakotvila prvá portugalská loď. Stretávali sa tu obchodné lode z Číny, Indie, Thajska, Jávy a samozrejme z Arábie, aby vymieňali tovar ako kovové výrobky, textil za koreniny, perly, zlato a meď. Portugalci ešte vyzdvihli význam prístavu Makassar, ale už v roku 1667 tu stratili svoj vplyv v prospech Holanďanov. Tí mali svoje obchodné aktivity rozbehnuté smerom na Jávu (Batáviu) a tak mesto Makassar začalo upadať. Pomocou pevnosti Rotterdam tu držali Holanďania všetko pevne pod rukou a postupne zlikvidovali moc miestnych kráľov, aj keď úplne sa im to nikdy nepodarilo. V roku 1838 spisovateľ Joseph Conrad popísal mesto Makassar ako najkrajšie a najčistejšie mesto celého ostrova Sulawesi. Musím si asi ešte raz prečítať jeho knihu Lord Jim.
Tento súkromný ostrovček sa na prvý pohľad javí ako ohrozený morom. Ktovie, ako sa tam býva?
Každý deň pohľad na obrovské, nákladné lode, mne by sa to páčilo.
Do mesta sme vstúpili cez miestny trh, takže ako na každej tržnici, aj tu vládol neporiadok a špina. Okrem toho pršalo, všade boli mláky a blato. Ale samotný trh bol magicky krásny, ľudia mali z nás turistov radosť, usmievali sa na nás a nechali sa fotiť, dokonca si fotky pýtali. Aj mňa odfoť, prečo nie aj mňa.
Vodopád Bantimurung sa nachádza v prírodnej rezervácii Maros. Padá z výšky asi 20 metrov a má dĺžku 15 metrov. Keďže sme sem prišli v období dažďov, voda hučala v plnej sile. Obklopuje ho hustá, hornatá džungľa. V horách sú rôzne jaskynné útvary, veľmi starého pôvodu. Oblasť totiž leží na tektonickom zlome medzi územím Ázie a Austrálie. Tomu zodpovedá aj variabilita fauny a flóry.
Je tu aj motýlie múzeum, pretože kedysi tu napočítali 256 druhov motýľov. Teraz je situácia hrozivá. Prúdia sem davy turistov, v roku 2010 ich sem prišlo 600 tisíc, pre ktorých miestni vyrábali množstvá suvenírov v podobe sušených motýľov zarámovaných v skle a pod., výsledok sa dostavil rýchlo. Videli sme asi dvoch živých motýľov a asi tisíc preparátov.
Do mesta sa vraciame popri prímorskej promenáde. Vidíme pamätník aj miestny cintorín.
Pevnosť Rotterdam pripomína zašlú slávu holandských koloniálnych pánov ostrova Sulawesi. Jej súčasťou je múzeum Galigo, ktoré vás prevedie históriou ostrova. Zaujala ma najmä rozmanitosť tamojšej kultúry, ale to platí pre celú Indonéziu. V rámci celku to chápem, ide o veľmi rozmanitú krajinu, rozprestierajúcu sa na mnohých ostrovoch, ale taká rozmanitosť na jedinom z nich je ohromujúca. Asi je to zapríčinené jeho členitosťou. Jednotlivé jeho časti sú od seba veľmi vzdialené a oddelené hustým pralesom, džungľou.Výmena informácií a styky medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, kmeňmi boli zrejme prakticky nemožné a to po stáročia.
Zajtra sa vraciame na Jávu a my už vieme, že sa pozrieme dovnútra aktívnej sopky. Dúfam, že ešte pár dní nevybuchne.
Lubo Repka.
