Hinduisti sa sem cielene presídlili z Jávy potom, ako Jávu ovládol Islam. Tu našli útočisko pre svoje osobitné náboženstvo, vychádzajúce síce z hinduizmu, ale aby som to priblížil nám Slovákom, jedná sa o hinduizmus s ľudskou tvárou. Vplyv tohto priateľského a mierumilovného náboženstva je cítiť na každom kroku a myslím si, že hlavne toto robí z Bali ten ospevovaný dovolenkový raj. Samozrejme príroda, more a množstvo kláštorov tento pocit ešte umocňujú.
Pristáli sme v prístave Benoa, čo je ešte doteraz ospalá rybárska dedinka, nachádzajúca sa na juhovýchodnom konci ostrova.
Naša prvá návšteva nás zaviedla do dielne výrobcov tradičných hudobných nástrojov v dedinke Tingan. Všetko sa vyrába ručne, jednotliví majstri pracujú bez nákresov, vyrezávajú a ozdobujú podľa vlastnej predstavy. Nástroje dolaďujú podľa sluchu s hoblíkom v ruke.
Čelo pred výzdobou a po výzdobe.
Potom sme navštívili kláštorný komplex Pura Kehen, druhý najväčší kláštor na Bali. Spustil sa prudký lejak a my sme si ten kláštor s úžasom pozerali celí mokrí a nevadilo nám to. O chvíľku zase vyšlo slnko a keďže sme cestovali v otvorenom džípe, čoskoro sme boli suchí.
Nasledovala tradičná dedina Penglipuran, kde sa zastavil život pred sto rokmi. Nie je to žiadny skanzem, ľudia tu naozaj žijú a bývajú, chovajú domáce zvieratá a vychovávajú svoje deti. Každý dom má vpredu súkromný hinduistický chrám, ktorý je pýchou celého domu. Tu sa domáci vo svojom súkromí modlia. Za ním sa nachádza obytná časť a úplne vzadu hospodárska časť.
Obedovali sme v oblasti Kintamani v reštaurácii s výhľadom na dvojicu vulkánov Gunung Adung.
Po obede sme neplánovane zastavili na kávovej plantáži Luwak Ecological Coffee, kde sme videli ako rastie kávovník, ako sa káva spracováva a aj zvieratká, cez ktorých žalúdok cibetková káva cestuje, aby dostala svoju osobitnú chuť. Nasledovala ochutnávka a samozrejme nákup kávy.
Viverrinae, alebo tiež Cibetka je malé, asi 3 až 5 kilogramov vážiace zvieratko, ktoré meria niečo vyše pol metra a má k tomu ešte rovnako dlhý chvost. Keď jeho tráviacim traktom prejde zrnko kávy, ak je zdravé a neporušené, rovnako sa dostane aj von, zdravé a neporušené. Takáto káva sa potom z jeho trusu pozbiera, trochu umyje a draho predáva milovníkom kávy. Údajne kávové zrnká prehltáva vo voľnej prírode dobrovoľne, takže jeho trus hľadajú hľadači a z neho vyberajú vzácne kávové zrnká. V zajatí vraj odmieta kávu jesť. Nám ich ale ukázali ako domáce zvieratká a pod nimi bol plechový rošt na zachytávanie trusu, tak neviem. Káva mi chutila :)
Dedina Ubud je známa svojimi dielňami ručnej výroby typických balijských suvenírov ako sú rôzne sošky, obrazy, koberce a pod. Galérie s týmto umeleckým tovarom sú na každom kroku a všade niečo výnimočné, osobité. Umelecké remeslo sa nevyučuje v školách ale priamo v rodinách a dedí sa z pokolenia na pokolenie, pričom každá rodina má nejaké špeciálne tajomstvo, niečo na čo prišiel jeden z predkov pri svojej tvorbe. Tento už netrpezlivo čaká na svoju slávu.
Viacej ako suvenýri nás zaujali pestré oslavné sprievody na uliciach.
Na večer sme sa ponáhľali stihnúť západ slnka na pláži Kuta, jednej z najkrajších pláží sveta. Tu netreba žiadny komentár, fotky hovoria samé za seba.
Koniec prvej časti. Lubo Repka
