Kláštor Besakih si naozaj prívlastok matka všetkých kláštorov na Bali zaslúži. Mali sme šťastie, že bola nedeľa. Ako som už spomínal, svoje pobožnosti si Balijčania vybavujú doma v súkromí, ale raz za čas sa celá široká rodina rozhodne pre slávnostné modlenie a vyberú sa spoločne do niektorého z veľkých kláštorov. Krásne sa oblečú, pripravia slávnostné obetné dary, vrátane peňažného na podporu kláštora (väčšinou si rodina vyberie niektorý z kláštorov v okolí a ten potom pokladá akoby za svoj a tak sa k nemu aj chová) a spoločne putujú do kláštora, kde sa potom celá široká rodina spoločne pod vedením mnícha modlí ku svojim bohom.
Hinduisti veria, že vo vesmíre vládne princíp poriadku Dharma ale existuje aj princíp neporiadku Adharma a hľadajú rovnováhu a harmóniu medzi týmito dvoma princípmi, aby sa mohli vyslobodiť z nekonečného cyklu znovuzrodení a dosiahnuť stav Moksa. Vesmír sa delí na tri stupne, nebo Suarga, sídlo bohov je hore, zem ľudí Buwah je uprostred a dole je peklo Bhur, kde žijú démoni a sem prídu aj duše hriešnikov za zlé skutky na zemi. Tento prvok troch stupňov sa potom premieta do všetkého. Symbolizuje ho aj ľudské telo (hlava, trup a chodidlá). Všetko ostatné je tak zložité, pantheón bohov tak široký - pre záujemcov odporúčam samoštúdium. Ešte treba poznamenať, že Balijci napríklad nie sú vegetariáni, mladí sa ženia a vydávajú z lásky a nie podľa rozhodnutia rodiny, aplikujú teda v praxi ako som už spomenul, ľudskejšiu formu hinduizmu.
Ale inak sú celkom ako my. Stala sa nám taká milá príhoda s pohľadnicami. Stále sa okolo nás motkali dievčatá tak asi vo veku 6 rokov a pokúšali sa nám predať pohľadnice. To bolo na začiatku prehliadky kláštora, tak sme ich odbyli, že neskôr. Tu to ale znamená také niečo ako prísľub budúcej kúpy a nie odmietnutie. Cestou naspäť si nás jedno z tých dievčat znovu vyhliadlo a teraz sa nám už nástojčivo snažila nejaké pohľadnice predať. O pohľadnice sme nemali najmenší záujem, ale bola taká neodbytná, že sme začali váhať a rozprávať sa medzi sebou a ona začala zrazu rátať od jedna do desať po slovensky. Malo to síce taký ruský nádych, ale pekne to dokončila, to nás zlomilo a pohľadnice sme od nej za 50 tisíc rupií kúpili. Keď to uvidela druhá dievčina, prišla za nami a pripomenula sa nám, viacej posunkami, ako slovami, že veď predsa jej sme sľúbili, že neskôr si pohľadnice kúpime. A my že už sme kúpili, viacej nám netreba. Bola veľmi smutná a naliehala. Vyčítala nám, prečo sme kúpili pohľadnice od tej druhej, keď sme sľúbili jej? Úprimne, pre nás boli na nerozoznanie a okrem toho my sme “neskôr” nepokladali za prísľub. To sa jej ale samozrejme nedalo vysvetliť.Tak sme jej povedali, že sme od tej jej kamošky kúpili pohľadnice preto, lebo vedela rátať našou rečou do desať. Ona na to are you German? No, but do you know german? A začala po nemecky rátať do desať. To bol slušný výkon, ktorý sme medzi sebou po slovensky ohodnotili a hovorím, ešte vytlačí slzu a kúpim to od nej. A veru vytlačila. Tak sa úprimne kotúľala po jej líčku, že sme si kúpili tie isté pohľadnice aj od nej. Za 50 tisíc rupií. Slzička zrazu uschla a ona sa nás opýtala, že koľko sme dali tej druhej? Hovoríme to isté, čo tebe. A ona s takým potmehúdskym úsmevom can you give me ten more? Chcela sa nad tú druhú proste vytiahnuť a byť lepšia. Nič sme jej nedali, len sme žasli.
Obed s výhľadom na ryžové terasy bol zase poznamenaný silným lejakom.
Nasledovala navšteva vodného paláca Puri Agung Karangasem, ktorý bol postavený koncom 19teho storočia a je kombináciou európskej, balijskej a čínskej architektúry. Je to vlastne stále súkromne vlastnený palác rodiny posledného kráľa z Karangasamu. Doteraz tu rodina usporadúva súkromné oslavy. Vnútorný pavilón sa volá Maskerdam, čo je vlastne Amsterdam na počesť holandskej kráľovskej rodiny, ktorá mala pre kráľovstvo Karangasem veľmi dlho porozumenie a podporovala ho. V paláci sa nachádza ešte pôvodný nábytok kráľovskej rodiny s množstvom súkromných fotografií na stenách, dokazujúcich výborné vzťahy s holandskou královskou rodinou na prelome 19teho a 20teho storočia. V súčasnosti rodina žije na susednom ostrove Lombok, lebo sa priklonila viacej k Islamu.
Ostalo nám ešte veľa, čo sme nestihli, tak sa sem musíme určite ešte raz vrátiť. A veľmi radi.
Lubo Repka.
