Prístav sa volá Tanjung Priok. Je to naozaj veľký prístav, hodný štrvtej najľudnatejšej krajiny na svete.
Centrum Jakarty tvorí jedno veľké námestie olemované širokým bulvárom dookola, čo by teoreticky stačilo zvládnuť aj silnú premávku, teda keby ste jazdili iba do kruhu a nemuseli vybočiť.
Za bežných okolností sa to tiež asi dá prežiť, ale my sme tu boli v období dažďov. Zastihol nás taký lejak, že sme nemohli nikam ísť, nič sme nevideli a boli sme radi, že sme sa na uliciach neutopili. Po chvíli sa voda valila ulicami a vytvárala jazerá s hĺbkou aj pol metra. Cez ne sa ponáhľali autá a striekali vodu s evidentnou radosťou všade dookola. Niektoré menšie autá sem-tam uviazli a miestny “potápači” ich vytláčali z mlák.
Pred dažďom sme sa ukryli v múzeu histórie Indonézie - Museum Nasional. Dejiny Indonézie sú dejinami hlavných ostrovov, z ktorých pozostáva. Sú to Sumatra, Java, Borneo, časť Irian Jaya, Sulawesi, Maluku a ostrovy Flores. Takmer 240 miliónov obyvateľov tvorí niečo vyše 300 etnických skupín, z ktorých každá má svoju kultúru, náboženstvo a jazyk. Ale každý jazyk má ešte množstvo dialektov tak odlišných, že ľudia z jednej oblasti pochádzajúci z dvoch nie príliš vzdialených dedín si vzájomne nerozumejú a dohovárajú sa jediným spoločným jazykom, ktorí sa učia všetci - Indonézčinou, úradnou, štandardizovanou formou malajčiny - Bahasa Indonesia. Miestni sú vraj schopní sa tento jazyk naučiť za tri mesiace, nemá totiž žiadnu gramatiku, rody, pády a ani množné číslo. Keď je niečoho veľa, jednoducho slovo opakujete dvakrát. Keď chcete, aby vám jedlo urobili štiplavé, poviete pedas. Keď chcete jedlo veľmi štiplavé, poviete pedas pedas. To by som vám tu ale neradil :)
Mesto je plné obchodných domov, starých aj nových. Tie staré pripomínajú poschodovú Miletičku, tie nové sú krajšie ako Aupark. Tovaru všade plno, ceny sa ale zle rátajú. Káva stojí v dobrej reštaurácii v obchodnom dome viacej než 40 tisíc rupií, k tomu zákusok krát dve osoby a štvrť milióna bolo fuč. Za jedno euro dostanete viac ako 16 tisíc.
Samotná Jakarta má veľmi dlhú históriu. Už v piatom storočí tu existoval prístav Sundu Kelapa, ktorý ovládalo hinduistické kráľovstvo Sundu. Prístav bol strediskom obchodu s Indiou. Jeho význam ocenili už prví Európania, ktorí sem prišli - kto iný, ako Portugalci. Obchodovalo sa hlavne s korením. Portugalci ale čoskoro museli zvádzať tuhé boje s Angličanmi a Holanďanmi. V tejto oblasti nakoniec dominovali od 16teho storočia Holanďania. Indonézania sa od nich oslobodili až v roku 1945, a sú na to veľmi hrdí. Ale Indonézania na Holanďanov nezanevreli, a platí to obojstranne. V Amsterdame je doteraz jedna z najobľúbenejších kuchýň indonézska. A v Indonézii je doteraz množstvo pamiatok po Holanďanoch. Vrátane múzea, ktoré sme navštívili, pretože je umiestnené v budove bývalého sídla Holandskej Východoindickej spoločnosti.
Prístav v Jakarte je ohromný. Vyplávali sme z neho navečer a bol to úchvatný pohľad. Množstvo nákladných lodí, nádhera.
Keď sem priplával na lodi Endavour v roku 1770 kapitán Cook pri svojej prvej plavbe okolo sveta, bol strašne rád, že je v bezpečí. Po takmer dvoch rokoch plavby v neznámych vodách ocitol sa odrazu v civilizovanom meste. Batávia bola vtedy významnou kolóniou, centrom obchodu s korením. Boli tu ale samé bažiny, malária a choroby. Počas svojej plavby bol neuveriteľne úspešný v boji proti vtedy bežným smrtiacim chorobám, vrátane skorbutu. Uveril totiž teórii, že skorbut spôsobuje nedostatok vitamínu C, preto na palubu naložil kyslú kapustu a pod hrozbou fyzických trestov nútil námorníkov, aby ju jedli. Výsledok bol, že počas celej plavby zahynuli dvaja alebo traja námorníci, a to nie na choroby, ale nehodami. To bolo niečo výnimočné. Ale v Jakarte bolo všetko inak. Po niekoľkých mesiacoch, ktoré tu museli kvôli nevyhnutným opravám lodí stráviť ochorela takmer celá posádka. Veľa námorníkov vrátane dôstojníkov zomrelo už v Jakarte, ďalší neskôr na už rutinnej plavbe do Anglicka. Nakoniec celkový súčet vykázal stratu takmer polovice posádky.
Tak som si na záver ten lejak užil v bazéne.
Lubo Repka
