V máji roku 1835 preskúmal oblasť severne od rieky Yarra John Batman, dohodol sa s ôsmimi miestnymi staršinami pôvodných obyvateľov Austrálie (aborigénmi) na odkúpení 600 tisíc akrov pôdy (2400 km2) a vrátil sa do Tasmánie. Začiatkom augusta toho istého roku sa iná skupina osadníkov pod vedením Johna Pascoe Fawknera, ktorého vyhnali do Tasmánie kvôli nezaplateným dlhom tiež rozhadla osídliť ústie rieky Yarra. John Batman ich tu našiel 2. septembra, keď sa sem vrátil už so zámerom usadiť sa. Obidve skupiny sa rozhodli spolupracovať a postupom času tu vybudovali stále sídla. Neskôr sa podarilo presadiť uznanie novoosídlených území najprv ako súčasť Nového Južného Walesu, ešte neskôr samostatného štátu Viktória s hlavným mestom Melbourne.
Melbourne sa postupne rozrastal, až narástol do dnešnej podoby veľkomesta s viacej ako štyrmi miliónmi obyvateľov prevažne Angličanov, Škótov, Írov, Talianov a Grékov. Tomu zodpovedá aj architektúra mesta. Je to mesto Európske, neustále som zabúdal, že sa nachádzame v Austrálii, pretože som sa cítil ako niekde v Anglicku, Taliansku alebo Grécku. Ale nielen architektúrou, ale aj kultúrne a gastronomicky mi bol Melbourne veľmi blízky. Talianske a grécke reštaurácie sú talianskejšie a gréckejšie, ako v Taliansku alebo Grécku. Asi to robí to odlúčenie od domova, že si ceníte tradície a dodržiavate zvyky z domova viacej ako tí, ktorí doma žijú. Len pripomínam, že vzdialenosť z Bratislavy do Melbourne je vzdušnou čiarou 15708 km.

Najprv sme si mesto pozreli z pohľadu rieky Yarra.






Potom sme sa prešli a skúmali sme ho z chodníka.









Nazreli sme aj do múzea, má niekoľko častí ponúkajúcich množstvo informácií o Austrálii. Nechýba ani časť o najslávnejšom pretekárskom koňovi Phar Lapovi.



Najviacej sa nám páčilo vo Viktória market, nie budova ale ten obsah. Všetko čerstvý prvotriedny tovar od farmárov.



Ustrice za rozumnú cenu.



Toto víno sa predáva v špeciálnych fľaškách, ktoré sa potom vracajú a znovu plnia.





Každu stredu sa koná nočná gastro varianta trhu. Samé čerstvé dobrotky.











Na mesto sme sa boli pozrieť aj z hora, z výhliadky Skydeck 88 v najvyššej budove v Melbourne - Eureka Tower. Je to najvyššia výhliadková plošina na južnej pologuli. Nachádza sa vo výške 300 metrov. Špecialitou je výhliadkový roh vyčnievajúci z budovy, ktorý poskytuje otvorený pohľad na mesto, teda nie cez sklo, iba cez drôtenú sieť. Fúkalo tam riadne, až som mal problém stabilizovať v ruke fotoaparát.









Na tejto fotke hore vstrede za riekou Yarra môžete vidieť Národné tenisové centrum (tu nedávno hviezdila naša Dominika) a Melbourne Cricket Ground, ďalej vpravo ostatné športoviská.

Prešli sme sa aj po niektorých parkoch a záhradách, všetky navštíviť by sme nestihli snáď ani za týždeň, toľko ich je.



Vo Fitzroy gardens sa nachádza najstaršia budova v Austrálii - je to rodný dom kapitána Jamesa Cooka, ktorý bol postavený v roku 1755 jeho rodičmi v anglickom Great Aytone. Sem do parku bol z Anglicka presťahovaný v roku 1934 a tehla po tehle novu postavený na počesť prvej objavnej cesty kapitána Jamesa Cooka, pri ktorej zmapoval východné pobrežie Austrálie od Point Hicks na pobreží Victórie (prvý zazrel zem poručík Zachariah Hicks dňa 19. apríla 1770) až po Possession Island v severnom Queenslande, kde vztýčil britskú vlajku 22. augusta 1770.


Perfektne je urobený aj vnútrajšok domu. Takto sa v tých časoch bývalo.



V blízkosti mesta Melbourne sa nachádza nespočetné množstvo zaujímavostí a prírodných krás, ktoré vynikajú v rozličných ročných obdobiach. My sme tu boli začiatkom austrálskej jesene a tým pádom sme nemohli pozorovať veľryby, ktoré sem prichádzajú na jar v mesiacoch október, november. Nevideli sme ani tučniaky, ktoré sa promenádajú po Philipovom ostrove takme po celý rok, okrem mesiacov marec, apríl a máj. A nepreviezli sme sa ani po scénickej ceste pobrežím smerom na juhozápad mesta, pretože sme na to namali dostatok času.
Ale zato sme videli prekrásny poloostrov Mornington, na ktorom sa nachádza množstvo malých mestečiek, pláží, vinohradov, golfových hrísk - na jednom som si zahral. Je to vlastne jedna obroská celoročne využiteľná rekreačná zóna pre obyvateľov Melbourne.
Navštívili sme tu termálne kúpalisko Peninsula Hot Springs. Jednotlivé bazéniky s termálnou vodou stúpajú postupne do vrchu. Čím vyššie sa bazén nachádza, tým je voda teplejšia. Začína to 36 stupňami a končí 42 stupňami. Posledný, najhorúcejší bazén sa nachádza úplne na vrchole kopca a je odtiaľ nádherný výhľad na poloostrov a oceán.




Von z mesta hore po rieke Yarra a v jej údolí sa nachádza veľmi významná vinárska oblasť. Vínam Austrálie sa budem venovať v osobitnom článku, lebo si to zaslúžia. Tu sa zmienim len o návšteve prírodnej rezervácie Healesville venovanej výlučne pôvodným, austrálskym zvieratám. Konečne sme videli klokany, koaly, platypusa, prerastenú sliepku emu a pod.


Najčastejšia dopravná značka v Austrálii. To, že sa jazdí vľavo mi nenaháňalo tak strach, ako stretnutie s klokanom. Popri ceste sme často videli zrazených klokanov, veľakrát riadne veľké kusy.






Zatiaľ sme nestretli nijakého domorodého Austrálčana. Pre prípad, že by sme ho stretli, prichystal som si zopár nových slov: had sa povie nhorn, korytnačka sa povie kilang alebo klokan sa povie yongkar, ale vraj by rozumel aj slovu kengurú - to sme sa totiž my naučili od nich :)
Lubo Repka