Bol mesiac jún a aj my sme sa chystali na našu ďalšiu plavbu netušiac, že bude na dlho ostatná. Odvtedy sme sa neplavili a tento rok to tak ani nevyzerá. Pritom sme už v tom čase mali rok vopred kúpenú ďalšiu plavbu mojich snov-nesnov, lebo kedysi som o tom ani nesníval, že sa budem plaviť po svetových oceánoch, o ktorých som dovtedy iba čítal v dobrodružných románoch alebo cestopisoch. Tou nasledujúcou mala byť plavba z japonskej Yokohami severným okrajom Tichého oceánu do Vancouveru v Kanade. A cestou veľa, veľa zastávok na Aljaške. Covid-19 nám túto plavbu prekazil. A aj veľa iných plánov...
Ale v júni 2019 sme nič netušili a tak sme sa tešili na túto plavbu, o ktorej bude teraz niekoľko mojich článkov. Ale ani tu sme sa nevyhli sklamaniu. Pôvodná trasa mala byť Miami – dva dni na mori - Honduras – dve zastávky v Mexiku – dva dni na Kube – Miami. Hneď dopredu vám prezradím, že z Kuby nič nebolo, lebo dva dni pred plánovaným zakotvením v Havane vtedajší prezident Trump zakázal cestovanie na Kubu s tým, že kubánsky režim iba ryžuje od Američanov doláre a neposúva svoju demokraciu ďalej. S tým sa v podstate dalo súhlasiť, ale nemohlo to týždeň počkať?
Pôvodnými obyvateľmi miesta, kde sa rieka Miami vlieva do Biskajkého zálivu boli indiáni kmeňa Tequesta. Osada s niekoľkými stovkami obyvateľov tu bola už 500 alebo 600 rokov pred našim letopočtom. Celý kmeň sa vraj odsťahoval na ostrov Kuba potom, ako vládu nad Floridou prevzali Angličania na základe Parížskej dohody z roku 1763. V roku 1783 ale Španieli opäť získali vládu nad Floridou, a to na základe Versailskej zmluvy. Vládli tu, ale dosť neúspešne až do roku 1821, kedy Floridu predali USA za 5 miliónov dolárov. Neúspešne hlavne kvôli tomu, že územie Floridy si privlastnil indiánsky kmeň Seminole, ktorý sa sem premiestnil niekde z amerických prérií. Seminolovia potom viedli s USA niekoľko vojen, aby nakoniec podľahli presile a museli sa stiahnuť do rezervácií. Moderné USA ich ale bohato odškodnili. V súčasnosti žijú v svojich komunitách a sú to asi najbohatší indiáni v Amerike. Vlastnia mnoho kasín a napríklad aj celú sieť Hard Rock Café.
Florida bola najprv iba územím USA, samostatnú hviezdičku na americkej vlajke získala až 3. marca roku 1845 a stala sa jej 27. štátom. Počet jej obyvateľov rástol pomaly. Bola otrokárskym štátom, jej biely občania žili hlavne z výnosov z plantáží. V občianskej vojne bola na strane porazených a to jej tiež nepomohlo. Všetko sa zmenilo príchodom železnice. U nás hlavne z českých country pesničiek známy Oranžový expres (Orange Blossom Special) spojil v roku 1925 New York s vtedy malým mestečkom Miami. Trasa merala 2 235 kilometrov. Odvtedy mesto rástlo a rastie až doteraz.
Srdcom mesta je Miami Downtown. Zahŕňa aj finančné centrum Brickell, Virginia Key, Watson Island a prístav Miami.
Miami má mnoho prívlastkov, niektorí ho volajú hlavné mesto Latinskej Ameriky, žije tu totiž až 70% obyvateľov, ktorí majú latinsko-americký pôvod. Pre iných je to hlavné mesto biotechnológií, lekárskeho výskumu alebo dokonca technohudby a plážovej či klubovej kultúry, najväčšie centrum metro-sexuálov a iných predvádzačov samého seba a podobne. Ja ho uznávam ako hlavný svetový prístav výletných lodí.
Prístav sa nachádza na ostrove Dodge Island, ktorý bol pôvodne oveľa menší, ale umelým spojením s vedľajšími ostrovmi Lummus a Sam’s Island sa z neho stala základňa pre osobný aj nákladný prístav Miami. Leží v Biscayne Bay – nemýliť si s Bay of Biscay, ktorý sa tiež nachádza v Atlantickom oceáne, ale pri pobreží Španielska a Francúzska. Obidva sa do slovenčiny prekladajú ako Biskajský záliv. Tento „miamský“ Biskajský záliv oddeľuje Miami od Miami Beach. Nachádza sa v ňom množstvo malých ostrovov pospájaných mostami, ale na Dodge Island sa dostanete aj 1 300 metrov dlhým tunelom.
Aby ste sa lepšie zorientovali na fotkách, pripájam aj dve mapky zálivu.
Prístav pre plavebné spoločnosti má veľa terminálov. V termináli A kotvia lode spoločnosti Royal Caribbean, je zo všetkých najväčší. Terminál B patrí spoločnosti Norwegian Cruise Line. Ten je zas zo všetkých najkrajší a aj stál veľa, asi 239 miliónov dolárov. Terminály C, D a E sú všeobecné. Terminál F rekonštruuje spoločnosť Carnival Corporation (bude stáť 170 miliónov dolárov) a tá ho aj po skončení rekonštrukcie od roku 2022 bude využívať. Terminály G a J sú opäť všeobecné. Terminál H zatiaľ neexistuje, nový terminál K používa spoločnosť Disney Cruise Line pre svoje zatiaľ dve lode a ďalší nový terminál V si vyhradila úplne nová plavebná spoločnosť The Virgin Voyages. Mal byť otvorený tento rok a bude pri ňom kotviť zatiaľ ich jediná loď Scarlet Lady. Tí ale majú smolu, pretože ani poriadne nezačali a už museli pre Covid-19 zastaviť prevádzku. Neviem, ako sa s tým vysporiadajú. Ale s čím sa už Richard Branson nevysporiadal?
A vôbec všetci majú obrovské problémy. Akcie troch najväčších pred rokom neuveriteľne padli. Napríklad akcie najväčšej spoločnosti Carnival poklesli z hodnoty 70 USD pred Covidom-19 na menej ako 15 v marci roku 2020. S ostatnými to bolo podobné. Teraz sa pomaličky pohybujú smerom hore, ale žiadny zázrak, stále je to zlé. Prežijú to vôbec?
Prežijú. Sú to veľmi bohaté spoločnosti. A ľudia cestovanie loďami milujú. Musíme sa ale najprv vysporiadať s Covidom-19.
Táto téma je veľmi zaujímavá a mňa naozaj baví, ale vy sa už asi nudíte a čakáte, kedy konečne vyplávame.
Vyplávanie z Miami je vždy sviatok, je to proste úžasný pocit, slávnostná chvíľa. Výhľad z paluby pomaličky sa plaviacej lode smerom na otvorený oceán je zážitok na celý život. Lode sa vždy vyberú na svoju cestu podvečer a tak máte zaručený nádherný západ slnka nad mestom Miami, potom preplávate medzi najjužnejším cípom Miami Beach a ostrovom Fisher Island, kde žijú tí najbohatší z bohatých. Dá sa naň dostať len trajektom a ten vás tam zoberie, iba keď tam bývate, alebo ste na listine pozvaných.
Naša loď sa volala MSC Armonia. Patrí spoločnosti MSC. O jej finančnej situácii nie je nič známe, lebo patrí súkromnej osobe, istému pánovi z Neapolu. Aj táto spoločnosť investuje v Port of Miami obrovské peniaze. Je to pre ňu domovský prístav a do roku 2022 tu postaví svoj špeciálny terminál, resp. dva terminály. Označenie budú mať AA/AAA a predbežné náklady sú vyčíslené na 300 miliónov dolárov.
Skratka MSC znamená Mediterranean Shipping Company. Ten pán, ktorý vlastní túto spoločnosť sa volá Gianluigi Aponte. Bol námorným kapitánom a v roku 1970 sa rozhodol podnikať v nákladnej námornej doprave. Kúpil svoju prvú loď, ktorá sa volala Patricia. Potom nasledovali ďalšie lode. Kupoval použité lode a tým šetril náklady. Prepravu tovaru zabezpečoval medzi Stredozemným morom a Somálskom, neskôr, keď pribudlo dosť lodí, expandoval ďalej do Afriky, severnej Európy a Indického oceánu. Tak sa mu darilo, že v roku 1989 si doprial aj zábavu a kúpil spoločnosť podnikajúcu v oblasti výletných lodí. Volala sa Lauro Lines. Premenoval ju na MSC Cruises (MSC Crociere). Jedna z jeho lodí (Achile Lauro) bola v roku 1985 unesená palestínskymi teroristami, o čom bol nakrútený v roku 1990 film The Achille Lauro Affair v hlavnej úlohe s Burtom Lancasterom.
V roku 1994 si objednal v talianskych lodeniciach Fincantiery svoju prvú novú výletnú loď. Dostala meno MSC Alexa a krstila ju Sophia Loren. Ak sa nemýlim, tak doteraz krstila všetky jeho lode. Je ich zatiaľ osemnásť.
MSC Armonia bola postavená v roku 2001 pre spoločnosť Festival Cruises a MSC ju kúpilo v roku 2004. Je z triedy Lirica. V tejto triede má MSC 4 lode, okrem Armonie sú to Lirica, Sinfonia a Opera.
Je určená pre 2 065 pasažierov, ktorí sú ubytovaní v 783 kajutách. Posádku lode tvorí 760 ľudí. Rok predtým, ako sme sa na nej plavili mala, malú nehodu práve na ostrove Roatán, kde budeme stáť aj my. Išlo o menší náraz do prístavného doku, nikto sa nezranil a lodi bolo umožnené pokračovať v plavbe do Belize. Nuž ale v štatistikách námorných nehôd to už navždy ostane zapísané.
Pri vyplávaní sme mali na brehu South Beach, konkrétne na jeho najjužnejšom výbežku zvanom South Point fotografa a tak máme aj fotky, ako vám mávame z paluby. A samozrejme okrem nás môžete obdivovať aj slečnu „MSC Armonia“.
Po dvoch dňoch plavby oceánom pristaneme v už spomenutom prístave na ostrove Roatán, ktorý patrí Hondurasu. Článok bude zaujímavý aj pre milovníkov koní. Ale o tom a o živote na lodi až nabudúce.
Lubo Repka.
