Mjanmarsko je od všetkých štyroch skôr spomínaných podstatne odlišné. V čom?
V prvom rade je to preto, lebo etnicky nie je také jednoliate ako ostatné krajiny juhovýchodnej Ázie. Oficiálne žije v Mjanmarsku 135 etnických skupín, ktoré sú zoskupené do ôsmych hlavných národností. Z nich najväčšia je Bamar, to sú vlastne nositelia mena štátu. Tvoria 68% celej populácie. Ďalšími národnosťami sú Šanovia (9%), Karenovia (7%), Rakhinovia (5%) a etnickí Číňania (2,5%). Zostávajúce národnosti majú dvoj alebo menej-percentné zastúpenie.
Hlavné etnické skupiny spája skôr región, kde žijú ako jazyk. Preto treba Mjanmarsko trochu precestovať, aby ste ho spoznali. Barmánci žijú hlavne okolo rieky Irrawaddy a v jej údolí. Šanovia majú blízko k Thajcom, nie len etnicky, ale aj územne. My sme s nimi prišli do styku na jazere Inle. Karenov sme stretli na juhu Mjanmarska, keď sme si urobili jednodňový výlet z mesta Yangon. Časť z nich sa presídlila do Thajska, kde sú teraz veľkou atrakciou, pretože ich ženy nosia náramky okolo krku, čím si ho predlžujú. Rakhinovia žijú na juhozápade Mjanmarska, pri hranici s Bangladéšom. Vyznávajú théravádsky budhizmus, ale ich príbuzní, žijúci v Bangladéši sú moslimovia. Poznáme ich ako Rohingov, ktorí migrujú nelegálne z Bangladéšu do Mjanmarska. V Mjanmarsku ich prenasledujú kvôli ich viere, ale aj kvôli tomu, že tam prišli nelegálne. Je to veľký problém, veľa sa o ňom hovorí a my sme do tejto oblasti radšej nešli.
Čo sa týka náboženstva, najpočetnejší sú vyznávači théravádskeho budhizmu (88%). Potom nasleduje kresťanstvo 6% a islam 4%. Vzhľadom na prevládajúce náboženstvo je tu veľa budhistických chrámov a pamiatok. Niektoré chrámy (pagody, stúpy) sú významné ako stavby, ktoré v sebe vždy ukrývajú nejakú vzácnu relikviu a niektoré sú zase známe kvôli nejakému zobrazeniu Budhu, pričom na budove až tak nezáleží.
Príkladom zobrazenia, v tomto prípade sochy ležiaceho Budhu je pagoda Chauk Htat Gyi. Miestna socha odpočívajúceho Budhu je dlhá 66 metrov. Zhotovenie sochy sponzoroval pán Po Tha v roku 1899 a socha bola dokončená v roku 1907. Stavebná firma ale vyhotovenie sochy nezvládla, nemala správne proporcie a výraz Budhovej tváre vyzeral, ako keby bol nahnevaný. Preto bola v roku 1950 socha kompletne zbúraná a začalo sa s jej úplnou obnovou pod vedením majstra U Thanga. Napríklad jej oči boli vyrobené na mieru v sklárni Naga. Merajú 1,77 metra po dĺžke a 0,77 metra po výške. Celá socha je dekorovaná výraznými farbami. Biela tvár, červené pery, modré očné tiene, oblečenie zlatej farby a na červeno nalakované nechty. Vysvätená bola až v roku 1977.
Iným príkladom môže byť pagoda Nga Htat Gyi, ktorá sa nachádza hneď vedľa tej predchádzajúcej. Tu je Budha zobrazený v sediacej polohe, odetý v zlatom rúchu. Socha postavená v roku 1900 má výšku 14 metrov.
Ako je to s názvom tejto krajiny? Mjanmar alebo Barma? Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je to vlastne jedno. Obidve slová vychádzajú zo slova „Myamah“, ktoré sa vyslovuje asi ako „mjama“. Barma je teda iba zvuková odlišnosť, prepísaná pre Európanov (v angličtine Burma). Keďže dlhé roky bola kolóniou Británie, všetci ju volali Burma. Aby sa od tejto svojej minulosti dištancovali, premenovali svoju krajinu na Myanmar, po našom Mjanmarsko. Zmena názvu krajiny bola uzákonená v roku 1989.
Takže dnes je oficiálny názov štátu Mjanmarská zväzová republika, skrátene Mjanmar. Vo zväze je sedem štátov, sedem regiónov a jedno spojené teritórium. Počet obyvateľov 54 miliónov. Hlavou štátu je prezident. Menová jednotka sa volá kyat. Národným sviatkom je 4. január, deň keď v roku 1948 krajina získala samostatnosť od Británie, ktorá ju dlhodobo kolonizovala.
Najväčším mestom je Yangon (predtým Rangún), ktorý je aj hlavnou vstupnou bránou do Mjanmarska. My sme sem prileteli z Bangkoku. Mali sme elektronické víza, čo je moderný výdobytok, ktorý sme veľmi ocenili. Mjanmarsko patrí medzi štáty, ktoré sú stále relatívne málo navštevované, čo súviselo najmä s nie veľmi demokratickou históriou štátu od jeho začiatku až donedávna. Tým sa budeme zaoberať v niektorom z nasledujúcich článkov.
Yangon sa do roku 1989 volal Rangún (Rangoon) a do roku 2006 bol hlavným mestom Barmy. V roku 2006 bolo sídlo vlády presunuté do mesta Nay Pyi Taw, ktoré sa nachádza viacej v strede Mjanmarska. Mestu to však vôbec neubralo na atraktivite. Jeho história siaha tisíc rokov dozadu. Založené bolo niekedy medzi rokmi 1028 až 1043 ľuďmi z kmeňa Mon, ktorí vtedy obývali územie pri ústí rieky Irrawadda. Jeho pôvodné meno bolo Dagon, ale v roku 1755 mesto dobyl kráľ Alaungpaya a premenoval ho na Yangon. V roku 1790 tu Britská východo-indická spoločnosť založila prvú fabriku. Ani z ďaleka to vtedy nebolo najvýznamnejšie mesto Barmy. V roku 1823 malo len 30 000 obyvateľov. Briti sa mesta zmocnili počas prvej Anglo-barmskej vojny (1824 – 26), ale po vojne ho vrátili naspäť. V roku 1841 bolo mesto zničené požiarom. Ako výsledok druhej Anglo-barmskej vojny v roku 1852 Briti zabrali celý juh Barmy a s ním samozrejme aj mesto Yangon. Volali ho po svojom Rangoon a keďže ho urobili obchodným a politickým centrom svojich záujmov menovali ho hlavným mestom Barmy. Tento proces bol zavŕšený dobytím severu Barmy v tretej Anglo-barmskej vojne v roku 1885. Odvtedy mesto rýchlo rástlo a nadobúdalo na význame. Začiatkom 20. storočia bol Rangoon svojou dopravnou infraštruktúrou a službami porovnateľný s Londýnom. Zmiešaním modernej architektúry s tradičnou drevenou a s parkami a jazerami dostal prívlastok „záhradné mesto východu“.
Počas Druhej svetovej vojny v rokoch 1942 – 1945 bola Barma okupovaná Japonskom a mesto Rangún utrpelo značné škody. Po osamostatnení Barmy sa mesto začalo chaoticky rozrastať do dnešných rozmerov. Teraz má asi 7 miliónov obyvateľov a celá spádová oblasť má viacej ako 10 miliónov.
My sme sa väčšinou pohybovali v starých častiach mesta. Tu nájdete najkrajšie koloniálne budovy a parky, múzeá a aj iné historické pamiatky, vrátane tej najvýznamnejšej. Ale najprv si pozrime mesto.
Tak tou najvýznamnejšou je pagoda Shwedagon, ale niekedy sa píše aj takto Shwe Dagon, a potom už chápete, prečo som spomínal aj staré, úplne pôvodné meno mesta. Znamená to zlatá pagoda mesta Dagon, takže niekedy ju volajú aj Zlatá pagoda alebo Veľká pagoda.
Všetky tieto prívlastky sedia, navyše je to určite najposvätnejšia budhistická stavba v celom Mjanmarsku. Archeológovia tvrdia, že bola postavená niekedy medzi 6. a 10. storočím. Legenda ale hovorí iné a tu v Barme sa viacej verí legendám ako vedcom. Takže podľa legendy bola stúpa postavená pred viacej ako 2 600 rokmi a je teda najstaršou budhistickou stúpou na svete. Tapussa a jeho brat Bhallika, dvaja obchodníci pochádzajúci z hory Singuttara, teda miesta, kde sa teraz chrám nachádza, stretli niekde na svojich cestách za obchodom Gautamu Siddharthu počas jeho života a dostali od neho osem jeho vlastných vlasov. Budhove vlasy potom priniesli do Barmy a s pomocou miestneho vládcu kráľa Okkalapa postavili na hore Singuttara prvú stúpu, v ktorej vzácne vlasy uložili.
Keď otvorili zlatú skrinku, v ktorej prechovávali tie Budhove vlasy stali sa tieto neuveriteľné veci. Blesky a hromy vychádzajúce z vlasov preťali nebo aj zem a slepí to videli, hluchí to počuli, hlúpi začali rozumne rozprávať. Zem sa triasla, rozfúkal sa vietor od oceánu, svetlo blikalo ako sviečka a z neba pršali diamanty. A všetky stromy zakvitli, aj keď nebola sezóna ich kvitnutia a začali rodiť ovocie.
Stúpa bola prebudovaná v 14. storočí za vlády kráľa Binnya U až do výšky 18 metrov. O sto rokov neskôr ju kráľovná Binnya Thau zvýšila až na 40 metrov. V 16. storočí už bola najposvätnejším pútnickým miestom celej Barmy. V roku 1768 ju poškodilo zemetrasenie a jej vrchol spadol. To využil kráľ Hsinbyushin a znovu ju navýšil na súčasných 99 metrov.
Za centrálnym vstupom vystúpite hore k pagode buď výťahom alebo pešo. K samotnej plošine, kde sa chodí okolo stúpy vedú štyri vstupné brány. Akoukoľvek vstúpite, musíte sa okolo nej posúvať v smere hodinových ručičiek. Stúpa je postavená z tehál, ktoré sú pozlátené. Ako sa postupne dvíha, dookola sú vybudované terasy, na ktoré už ale smú vstúpiť iba mnísi. Vyššie už potom nie sú terasy, stavba stúpa do výšky v tvare zvona, ktorý je obtočený obručou ako turbanom. Potom má chvíľku tvar kužeľa a neskôr sa opäť zužuje až kým nenaberie tvar banánového kvetu. Na ňom je potom postavená dáždniková koruna ozdobená 5 448 diamantmi a 2 317 rubínmi. A na úplnom vrchole je posadený 76 karátový (15 gramový) diamant.
Všetko zlato sa neustále udržiava z darov obyčajných ľudí, ale aj významných osobností a kráľov. Tradíciu zaviedla kráľovná Binnya Thau, ktorá kláštoru darovala zlato zodpovedajúce jej vlastnej váhe.
Toto zďaleka nie je všetko, čo sme videli v meste Yangon. Jeho prehliadku sme si rozdelili na viacej dní. Chceme vidieť aj iné časti Barmy, preto zajtra poletíme do mesta Mandalay, odtiaľ sa budeme plaviť loďkou do mesta Bagan po rieke Irrawaddy. Z Baganu poletíme k jazeru Inle a odtiaľ sa ešte vrátime do Yangonu. Takže keď sa sem vrátime, povieme si o meste ďalšie príbehy. Najbližšie sa ale budeme zoznamovať s históriou a súčasnosťou slávneho mesta Mandalay, tak sa tešte na ďalší článok.
Lubo Repka.
