Mandalay bolo posledným kráľovským mestom Barmy pred totálnou okupáciou imperiálnym Anglickom, teda Veľkou Britániou.
Založil ho kráľ Mindon v roku 1857, nie je to teda veľmi staré mesto. Mindon bol z poslednej kráľovskej dynastie, ktorá vládla v Barme od roku 1752 až do roku 1885. Dynastiu založil obyčajný dedinský náčelník, ktorý si neskôr dal meno Alaungpaya. Z malého náčelníka sa stal veľký vojvodca. Za osem rokov pod jeho velením sa podarilo nielen vyhnať Francúzov a Angličanov, ale aj dobyť susedné thajské kráľovstvo Lan Na a zjednotiť celú Barmu. Jeho synovia úspešne pokračovali vo výbojoch a jeho druhý syn Hsinbyushon dokonca dobyl v roku 1767 Siamské kráľovstvo Ayutthaya. O tomto období sa hovorí ako o tretej Barmskej ríši.
Ako som už spomenul, nové hlavné mesto tretej Barmskej ríše založil kráľ Mindon v roku 1857 a to na počesť 2 400 rokov od vzniku budhizmu. Podľa nejakého proroctva sa malo stať svetovým centrom budhizmu, čo si sám kráľ veľmi želal. Založil ho na úpätí pohoria Mandalay a preto mu prischlo meno Mandalay, aj keď pôvodne sa malo volať úplne inak. Kráľovský palác, ktorý sa dovtedy nachádzal v bývalom hlavnom meste Amarapura bol ešte v tom istom roku rozmontovaný a na slonoch prepravený pod horu Mandalay. To je vzdialenosť 11 kilometrov. Už o dva roky bol znovu postavený.
Je to trochu zložité pamätať si tie barmské kráľovstvá, ale je to dôležité z pohľadu našej cesty. Najstaršie kráľovstvo bolo Pagan s hlavným mestom Bagan. Potom bola Inwa, potom Amarapura, potom Mandalay a nakoniec Yangon, ktorý ale už tiež nie je hlavným mestom, lebo v roku 2006 sa ním stalo mesto Nay Pyi Taw. Ako ďalej uvidíte, ideme práve opačným smerom, teda od najnovšieho k najstaršiemu. Najprv sme videli Yangon, teraz sme v Mandalay a v ďalších blogoch pôjdeme postupne ďalej naspäť rokmi dozadu po osi histórie Mjanmarska. Nakoniec sa vrátime do Yangonu. Návštevu nového hlavného mesta ponecháme iným cestovateľom.
Pagoda Su Taung Pyae je postavená na vrchole kopca Mandalay. Z výšky 167 metrov nad mestom (236 metrov nadmorskej výšky) ponúka nádherné výhľady na Mandalay. Z centra sem vedie kľukatá cestička, po ktorej sa môžete dať priviesť taxíkom až ku vchodu, kde na vás čakajú eskalátory na samý vrchol. Kedysi sa sem chodilo iba pešo po schodoch, ktoré boli postavené zo všetkých štyroch svetových strán. My sme schody (1729 schodov) vedúce južným smerom použili cestou dolu.
Na prehliadku Su Taung Pyae si vyhraďte dostatok času. Okrem nádherných výhľadov sa tu nachádza aj mnoho stúp a posvätných, modlitebných hál s množstvom Budhových sôch a symbolov budhizmu. Môžete sa tu túlať hodiny, pozorovať mesto a ľudí naokolo. Keď už toho budete mať dosť vyberte sa po schodoch dolu kopcom a cestou ešte uvidíte ďalšie zaujímavé pagody a budhistické svätyne, sochy a zase veľa, veľa ľudí, ktorí sa budú s vami radi rozprávať a aj fotiť.
Myatsawnyinaung Pagoda je jedna veľká miestnosť, v ktorej sa vysväcuje. Niekde na najvyššom mieste sa nachádza socha obryne Sanda Mukhi (San Dha Mukhi), ale my sme ju asi minuli. Legenda hovorí, že vládla vrchu Mandalay, keď tam prišiel Gautama Siddhártha. Prijala ho a potom sa spoločne modlili. Keď videla, že ľudia mu nosia dary a klaňajú sa mu, zahanbila sa, že nemá preňho žiaden dar. A tak si odrezala prsia a ponúkla mu ich so želaním, aby raz vládla mestu, ktoré tu podľa jeho predpovede vznikne. On súhlasil a o 2 4000 rokov ju reinkarnoval v podobe kráľa Mindona.
Byardeik Paye Pagodu cestou nemôžete minúť. Nachádza sa tam slávna socha Budhu Shweyattaw, ktorá ukazuje prstom smerom na kráľovský palác. Symbolizuje to legendu, podľa ktorej Gautama Siddhártha počas svojho života navštívil horu Mandalay a vyslovil predpoveď, že na tomto mieste bude o 2 400 rokov po jeho smrti postavené na jeho počesť mesto, ktoré sa stane centrom jeho učenia. Pri jeho nohách kľačí jeho verný priateľ Ananda.
Keď zídete naspäť do mesta ocitnete sa rovno oproti hradbám kráľovského mesta. Nachádza sa v ňom palácový komplex kráľovskej rodiny. Hlavný vchod je ale až za rohom, čo je riadny kus chôdze. Kým sa ale ku hlavnému vchodu dostanete, pozrite si cestou ďalšie chrámy, ktoré patria do kategórie musíte vidieť.
Ako prvá bude asi pagoda Sandamuni. Je to len pár krokov a ste tam. Pagodu dal postaviť kráľ Mindon na pamiatku zavraždenia svojho mladšieho brata Kanaung Mintha a jeho 3 princezien, Malun, Saku a Maingpyin. Táto hrozná vražda sa stala v roku 1866. Vrahovia patrili do rodiny. Boli to kráľovi vlastní synovia, ktorí boli nespokojní s tým, že prvým dedičom v línii po smrti Mindona bol stále jeho mladší brat. Prečo ale zabili aj jeho princezné? V pagode sa nachádzajú ich hroby.
Hneď vedľa je pagoda Kuthodaw. Samotná pagoda (stúpa) je vysoká 157 metrov. Nachádza sa tu 1774 kamenných dosiek popísaných budhistickým učením. Na pozemku, ktorý prislúcha pagode sa nachádzajú niečo ako kamenné jaskyne. Je ich tu 729. Sú bielej farby, po barmsky sa volajú kyauksa gu. V každej z nich je umiestnená jedna kamenná doska, každá meria 1,68 metra do šírky a 1,07 metra do výšky a obsahuje na obidvoch stranách text z Tripitaki, čo je kompletný posvätný kánon théravádskeho budhizmu. Táto zbierka sa niekedy volá aj najväčšia knižnica na svete. Tripitaka je teda niečo také ako biblia pre kresťanov. Pali je jazyk, v ktorom bola napísaná. Je to kompletné učenie Budhu, ktoré sa prvých 400 rokov odovzdávalo z generácie na generáciu ústnym podaním. Až v prvom storočí pred našim letopočtom bolo spísané na palmové listy, ktoré boli uskladnené v troch schránkach vyrobených z bambusu alebo iného dreva. Preto tri–pitaka. Tri ako v slovenčine tri a pitaka je tá schránka z dreva. Každá skrinka obsahovala jeden tip kánonu. Sutta sa venuje pôvodným Budhovým výrokom, Vinaya je o hierarchii medzi ľuďmi, o obliekaní a stravovaní a Abhidhamma obsahuje filozofické a psychologické komentáre a interpretácie pôvodného Budhovho učenia.
Pred pagodou je obrovský a pravdepodobne veľmi starý strom, ktorý sa kvôli svojmu zvláštnemu tvaru volá starflower tree, hviezdicový strom.
Atumashi Kyaung je vlastne budhistický kláštor. Postavený bol hneď na začiatku budovania mesta, lebo bol preň nesmierne dôležitý. Bolo potrebné sem dostať čo najviacej mníchov, aby mesto rástlo nielen stavebne, ale aj kultúrne. Takže kráľ Mindon ho založil už v roku 1857. Bol postavený z tíkového dreva pokrytého bielou štukou. V roku 1890 úplne vyhorel a znovu ho postavili až v roku 1996. Kto? Trestanci.
Nechcem sa opakovať, ale opäť prejdete len pár krokov a ste pri kláštornom komplexe Shwenandaw Kyaung. Tu sme sa zdržali dlhšie, pretože má zaujímavú históriu a je taktiež celý postavený z tíkového dreva, ale nádherne vyrezávaného.
Postavil ho kráľ Thibaw Min, Mindonov syn v roku 1878. Zložil ho z rozobraného domu, v ktorom žil jeho otec. Veril, že duch jeho otca si to takto prial. Za 21 dní celý dom rozobrali, premiestnili a postavili na tomto mieste. Kráľ Thibaw tu zvykol meditovať na gauči, ktorý sa tu stále nachádza. Do dreva sú povyrezávané rozličné príbehy a mýty z budhistického života. Pokrývajú celé steny a stropy izieb. Zaujímavé je, že celý tento kláštor a jeho budovy aj s vyrezávanými tíkovými stenami a stropmi sú možno jedinými naozajstnými, originálnymi dobovými výtvormi, ktoré sa v Mandalay zachovali. Čiastočne dokonca pochádzajú až z obdobia Amarapura. Nad rezbárskym umením starých remeselníkov sme dlho krútili hlavami a vôbec sa nám odtiaľto nechcelo. Pre mňa osobne to bol jeden z najkrajších chrámov v celej Barme. Museli sme ale ďalej, čakal nás Palácový komplex.
Celý Palácový komplex kráľovského mesta je pevnosť obohnaná vodnou priekopou a múrom. Každá strana meria viacej ako dva kilometre. Presnejšie 6666 stôp. Jediný vchod sa nachádza na jeho južnej strane. Môžete sa dať doviezť ku vchodu, ale ďalej autá už nesmú, musíte ísť pešo. Areál je dosť rozľahlý a je tu veľa zaujímavých stavieb, ktorých väčšinu využíva barmská armáda a prístup je iba do určitých častí komplexu. Vojaci tu bývajú aj so svojimi rodinami.
Dominantou je Zlatý palác. Bol domovom posledných dvoch barmských kráľov. Kráľa Mindona a jeho syna kráľa Thibawa. Postavený bol v rokoch 1857 až 59 súčasne s mestom Mandalay. V tretej Britsko-barmskej vojne Briti totálne porazili barmskú armádu a ukončili tak jej samostatnosť. Pričlenili ju ku svojej najväčšej kolónii Indii a do paláca sa posadil guvernér. Kráľovská rodina bola deportovaná do Díllí. Palác bol premenovaný na pevnosť Dufferin. Pôvodný barmský názov bol Mya Nan San Kyaw, čo znamenalo niečo ako „slávny kráľovský smaragdový palác“ alebo „veľký zlatý kráľovský palác“.
Korunovačné insígnie boli ako vojenská korisť odvezené do Londýna. V roku 1964 boli Barme slávnostne navrátené ako gesto dobrej vôle.
Počas Druhej svetovej vojny si Japonci urobili z palácového komplexu skladisko. Spojenecké vojská pri vytláčaní Japoncov z Barmy celý areál zbombardovali a dôsledne zničili všetko, okrem kráľovskej mincovne a strážnej veže. V roku 1989 sa začala rekonštrukcia, ktorá uviedla palác a niektoré iné významné budovy do dnešnej podoby. Vraví sa, že ani z ďaleka to už nie je to, čo bývalo. Pri rekonštrukcii boli použité moderné materiály ako betón a oceľ. Originálne bolo všetko z tíkového dreva.
Strážna veža má výšku 24 metrov a na vyhliadkovú plošinu 200 schodov a je z nej výhľad na celý komplex. Kráľ s kráľovnou radi vystupovali až na vrchol veže a kochali sa prekrásnymi pohľadmi na svoje kráľovstvo. Povráva sa, že to skončilo jedného novembrového rána roku 1885, kedy kráľovná v diaľke uvidela blížiace sa britské vojská.
Mye Nan Audience Hall má tri časti. Dve na svojich okrajoch (severnom a južnom) a jednu v strede, centrálnu halu, ktorá sa nachádza medzi nimi. V nej sa nachádza jeden z ôsmych trónov celého palácového komplexu. Vystavený Leví trón je iba replika, originál sa nachádza v národnom múzeu v Yangone. Zachoval sa ako jediný a to vďaka tomu, že ho Briti ukradli a odviezli do Indie. Takže niekedy aj to zlé je na niečo dobré. A aby som tým Britom nekrivdil, treba poznamenať, že podobný osud by čakalo veľa pamiatok, keby ich neboli odniesli do Londýna. Týka sa aj Nemcov a Francúzov. Navyše musíme oceniť, že trón bol Barmáncom navrátený.
Ak ste už unavení z nekonečného množstva tradičných zobrazení Budhu prijmite moje pozvanie na návštevu areálu, kde sa nachádza množstvo netradičných aj tradičných sôch Budhu, medzi nimi aj 23-metrová socha sediaceho Budhu po asketickom pôste, ktorý asi bol naozaj dlhý. Vychudnutý alebo Skinny Buddha. Podľa novely Siddhártha od Hermanna Hesseho som si ja Budhu predstavoval práve takto.
Čo sa týka samotného života v meste treba povedať, že to vôbec nie je zlé. Reštaurácie majú svoje čaro a výborné, dokonca veľmi štipľavé jedlá. Je to niečo medzi Thajskom a Indiou, ale skôr bližšie k Thajsku. V uliciach sa pohybuje veľa ľudí a je tu množstvo tradičných dielničiek, v ktorých sa ručne vyrábajú potreby pre domácich ale aj množstvo suvenírov pre turistov. Tie sú mimoriadne krásne. Milujem nakupovať drevené sošky a podobné pamiatkové predmety a tu som bol v neustálom strese. Všetko by som kúpil. Všetko. To sa ale samozrejme nedá, tak som všetko fotil.
Zajtra pôjdeme navštíviť ešte staršie mestá, Amarapura a Inwa a pozrieme si aj slávny U Bein most z tíkového dreva.
Lubo Repka.
