Vo vzťahu k Mandalay sa o ňom hovorí ako o južnom meste, nachádza sa totiž 11 kilometrov na juh od Mandalay, tiež na brehu rieky Irrawaddy.
Meno Amarapura v jazyku pali znamená nesmrteľné alebo večné mesto. Založil ho kráľ Bodawpaya v máji roku 1783. V roku 1810 bolo mesto zničené požiarom. Malo vtedy 170 000 obyvateľov. V dôsledku tohto obrovského požiaru muselo byť hlavné mesto dočasne presunuté naspäť do mesta Inwa. Funkcia hlavného mesta mu bola navrátená v roku 1842 a ostalo ním až do založenia nového hlavného mesta, ktorým sa stal v roku 1859 Mandalay. Bohužiaľ kvôli nedostatku finančných zdrojov bol pri stavbe mesta Mandalay použitý materiál získaný rozobratím opevnenia a stavieb mesta Amapura. Takže v Amapure toho veľa neostalo.
Bodawpaya bol synom kráľa Alaungpaya, legendárneho zakladateľa dynastie Konbaug. Dynastia mala 11 kráľov v priebehu rokov 1752 až 1885. O posledných dvoch sme sa rozprávali v predchádzajúcom blogu v súvislosti s mestom Mandalay. Zakladateľ dynastie kráľ Alaungpaya sa narodil v roku 1714 a zomrel v roku 1760. Je považovaný za tretieho najvýznamnejšieho monarchu v celej histórii Mjanmaru. Narodil sa ako druhorodený syn starodávnej rodiny, ktorá spravovala niekoľko obcí v údolí Mu. Hlavnou dedinou bola Moksobo, nachádzajúca sa asi 60 kilometrov severne od hlavného mesta Inwa.
Aung Zeya, tak sa vtedy volal, žil a vyrastal v období úpadku vlády dynastie Taungoo. Zo severu krajinu ohrozovala mandžuská dynastia Qing a vo vnútrozemí plienili dediny roľníkov bandy vyhladovaných ozbrojencov a zbehnutých vojakov. Všade vládol chaos. Mladík už ako 20-ročný prevzal po svojom otcovi správu niekoľkých dedín v údolí a svojej funkcie ochrancu poriadku sa chopil veľmi rázne. Mal aj fyzický rešpekt medzi vojakmi, pretože na svoju dobu bol vysoký, urastený chlap, meral 180 centimetrov. Situácia bola o to zložitejšia, že svoj vplyv v krajine sa pokúšali presadiť aj Francúzi, Portugalci a Angličania. Postupne sa mu darilo krajinu zjednocovať a v roku 1752 sa vo vtedajšom hlavnom meste Inwa (Ava) dokonca vyhlásil za kráľa Barmy, čo ale bola veľká trúfalosť, pretože k jej ovládaniu mal ešte veľmi ďaleko. Jeho moc rástla z roka na rok. V roku 1760 počas vojenskej výpravy do Siamu náhle zomrel. Príčinou smrti bola choroba, nejaká infekcia.
Mal šiestich synov, ktorým odkázal, že koruna sa bude dediť podľa veku, teda od najstaršieho. Najstarším synom bol Naungdawgyi, ktorý po ňom vládol tri roky. Zomrel vo veku 29 rokov na rovnakú chorobu, akú mal jeho otec. Vlády sa ujal najstarší zo zostávajúcich piatich bratov, Shingyushin. Vládol 13 rokov a bol zo všetkých vládcov tretej barmskej ríše najúspešnejším vojvodcom. Odrazil štyri čínske invázie, dobyl Ayutthayu a fakticky ukončil jej vládu nad Siamom. Posledné dva roky jeho vlády ale boli veľmi neúspešné. Ochorel pravdepodobne na tú istú chorobu ako jeho otec a starší brat. Odborníci sa zhodujú, že išlo o škrofulózu, tuberkulózne ochorenie prejavujúce sa zdurením miazgových uzlín na krku. U neho sa to ale prejavilo aj na psychike, stal sa podozrievavým, neveril nikomu a bohužiaľ, ani jemu už nikto nedôveroval. Všetci jeho velitelia len čakali na jeho smrť, provincie sa búrili a Barma strácala obsadené územia v Thajsku jedno za druhým. Samostatnosť si dokonca vydobil aj Chiang Mai, ktorý patril pod Barmu 200 rokov.
Zomrel vo veku 39 rokov. Po sebe zanechal 20 manželiek a 41 detí. Napriek vôli svojho otca presadil za svojho nasledovníka prvorodeného syna Singu Mina. Ten sa po prevzatí moci nemilosrdne vysporiadal zo všetkými, ktorí si mohli robiť nárok na trón. Ako sa on zachoval k iným, tak sa oni zachovali k nemu. Po šiestich rokoch vlády bol v roku 1782 zvrhnutý z trónu a popravený. Trón ale ostal v rodine a tak dynastia Konbaung pokračovala. Kráľom sa totiž vyhlásil jeho synovec Phaungka. Kráľom bol rovných 6 dní. Stihol mať iba 4 manželky a žiadne deti. Všetkých ich dal utopiť jeho strýko a budúci kráľ Bodawpaya. A tak sa vláda vrátila naspäť do rúk synov zakladateľa dynastie, lebo Bodawpaya bol štvrtým synom kráľa Alaungpaya a stal sa šiestym kráľom dynastie.
A môžeme na chvíľku tento kráľovský zmätok zastaviť, lebo tento kráľ vládol od roku 1782 až do roku 1819, teda 37 rokov. A vládol úspešne. Bol aj veľmi úspešným manželom a otcom, mal totiž 62 synov a 58 dcér s asi 200 manželkami. Popri tom všetkom stihol ešte vybudovať aj nové hlavné mesto, v ktorom sa práve nachádzame. Amarapura sa stala hlavným mestom Tretej barmskej ríše v roku 1782.
Pagoda Pahtodawgyi bola postavená v rokoch 1820 až 1824 za vlády kráľa Bogyidaw. Ľahko sa ju teraz dá pomýliť s rovnomennou nedokončenou pagodou kráľa Minguna. Možno by bolo lepšie vrátiť sa k jej pôvodnému názvu Maha-wizaya-zanti-hpaya, teda Pagoda veľkého víťazstva. Pagoda má štvorcový pôdorys a pôvodne bola obložená mramorom. Mramor bol v priebehu rokov rozkradnutý a čo sa zachovalo, je teraz uložené v bezpečí v depozitári. Rovnako rozkradnutý je aj interiér, kde sa kedysi nachádzali sošky Budhu zo vzácnych kovov a množstvo portrétov kráľa a jeho rodiny. Okrem zlodejov ju poškodili aj zemetrasenia, ktoré sa odohrali v rokoch 1839, 1912 a 1956. Napriek všetkému je tu evidentná snaha o jej udržiavanie a postupnú rekonštrukciu.
Maha Gandhayaon Kloster je kláštorný komplex, v ktorom môžete sledovať bežný život budhistických mníchov. Všetci návštevníci sú vítaní, môžete si fotiť a filmovať koľko chcete, mnísi sú na to pripravení a veľmi sa zvedavým návštevníkom tešia. To sa mi na budhizme páči, že je taký otvorený, ľudský.
V roku 1810 bola Amarapura postihnutá ničivým zemetrasením. Štatút hlavného mesta sa vrátil mestu Inwa. Do Inwy sme sa museli prepraviť prievozom cez rieku Myitnge, ktorá je prítokom rieky Irrawaddy. V súčasnosti sa tu nachádza len malá osada menom Oe Toke Tang. Tam sme nasadli do kočiarov ťahaných koňmi. Teda jedným koňom. A musím sa priznať, že neviem kto bol väčší kôň, ten čo nás ťahal, alebo ten, čo si hovoril kočiš. Celý čas som mal podozrenie, že tá kára, na ktorú nás usadili slúži iba na to, aby nás vystrašil. Cesta, ak sa tá poľná cestička tak dá nazvať, bola úzka a hrboľatá, čo ale nebránilo nášmu kočišovi v predbiehaní. Predbiehal, ak sa dalo aj keď sa nedalo, iba tak z princípu. Oči mal podliate krvou, a to fakt nepreháňam a v kuse niečo prežúval a odpľúval si celou cestou.
To niečo, čo prežúval je betel. Presnejšie betelové listy, v ktorých sú zabalené tzv. betelové oriešky, čo sú semienka arekovej palmy posypané hydroxidom vápenatým (hasené vápno). Je to droga, ktorá sa užíva hlavne v Mjanmarsku, ale aj v Bangladéši. Spoločnosťou aj vládou je tolerovaná a bežne predávaná na ulici. Navodzuje pocit šťastia a dáva vám energiu, vraj. A čo za to? Vypľúvate červené sliny, ktorých stopy sú všade po chodníkoch, máte červené zuby a pery ako aj oči podliate krvou, zničenú zubnú sklovinu (vyžiera ju to vápno) a rakovinu ústnej dutiny.
Náš pohonič bol evidentne pod vplyvom a dobre sa na nás bavil. Mne sa to nezdalo až také smiešne, ale bavil som sa tiež. Našťastie sme každú chvíľku niekde stáli a niečo obdivovali.
Inwa bola hlavným mestom Mjanmaru takmer 4 storočia. Bolo to s niekoľkými prerušeniami od roku 1365 až do roku 1842. V Európe bola známa pod menom Ava. Strategicky sa mesto nachádzalo na sútoku riek Irrawaddy a Myitnge. V 14. až 16. storočí bolo hlavným mestom kráľovstva Ava, ktoré bolo vedúcou mocnosťou hornej Barmy. Mesto bolo zničené sériou prírodných katastrof. Po zemetrasení v roku 1839 mesto už nikdy nebolo obnovené. Turisti stále môžu obdivovať pozostatky opevnenia mesta, niektoré chrámy a pozorovaciu vežu. Je tu aj múzeum, ale nemá veľmi bohatú zbierku.
Nástupcom kráľa Bodawpaya sa stal jeho vnuk Bagyidaw. Vládol od roku 1819 do roku 1837 a prvý pocítil, že koniec sa blíži. Počas jeho vlády totiž vznikla prvá Britsko-barmská vojna, ktorá trvala dva roky (od roku 1824 do roku 1826). Vojna sa skončila porážkou Barmy, ktorá prišla o časť svojich území na západe krajiny. Musela ešte k tomu zaplatiť aj vysoké vojenské reparácie, čo ju veľmi finančne oslabilo. Kráľ bol z toho deprimovaný, a to až tak, že moci sa chytila jeho manželka Nanmdaw Me Nu a jej brat. To nevydržal mladší brat kráľa princ Tharrawaddy a vyvolal povstanie, ktoré sa skončilo jeho víťazstvom a popravou kráľovnej aj jej brata. Svojho staršieho brata, bývalého kráľa dal do domáceho väzenia, kde ešte zrejme spokojne strávil 9 rokov, kým nezomrel. Vypomstilo sa mu, že mal iba jednu manželku.
Kráľ Tharrawaddy Min bol ôsmym v poradí a vládol 9 rokov. Celý čas sa pripravoval na odvetnú vojnu proti Britom, ale nakoniec sa tá vojna uskutočnila až za vlády jeho syna, deviateho kráľa dynastie Konbaung. Pagan sa stal kráľom po smrti svojho otca v roku 1846. Tharrawaddy mal 18 synov a 18 dcér, z čoho vyplýva, že Pagan mal 17 bratov. Hneď, ako sa ujal moci ich dal všetkých popraviť, aby o jeho vláde nevznikli žiadne pochybnosti. Zabudol však na jedného nevlastného brata, ktorý sa volal Mindon, čo sa mu neskôr vypomstilo. Najprv sa ale ponáhľal do vojny s Britmi a tak v apríli roku 1852 vypukla Druhá Britsko-barmská vojna, ktorá sa skončila v januári nasledujúceho roku ako inak, porážkou Barmy a stratou ďalších území, tentokrát na juhu Mjanmarska.
Už na začiatku konfliktu sa proti tejto vopred prehratej vojne postavili viacerí vplyvní šľachtici, medzi nimi aj nevlastný brat kráľa Mindon. Keď sa k nim pridal aj najvyšší minister Magwe Mingyi, bolo rozhodnuté. Pagan Min abdikoval a desiatym kráľom sa stal Mindon. Jeho meno je spojené s vybudovaním mesta Mandalay, čo sme si už povedali v blogu o meste Mandalay, takže tu sa už naše poznávanie histórie dynastie Konbaung končí.
Po prehliadke zostatkov mesta Inwa sme sa vrátili naspäť do Amarapury, aby sme si pozreli jeho najväčšiu atrakciu. Drevený most cez jazero.
U Bein Bridge je most postavený z tíkového dreva ponad jazero. Keď ho v rokoch 1849 až 1851 postavili mal svoj praktický význam. Skracoval cestu okolo jazera Taung Tha Man z mesta Inwa do mesta Amarapura. Meria 1209 metrov a je najdlhším a aj najstarším dreveným mostom na svete. Nemá už ani žiadny praktický význam okrem toho, že je najväčšou turistickou atrakciou obidvoch miest. Inwy aj Amarapury. Svoje meno nesie po starostovi, ktorý ho dal postaviť.
Most stojí na 1 086 drevených pilieroch, z ktorých niektoré už boli nahradené betónovými stĺpmi. V strede je trochu zakrivený, má to vraj statický význam. Na deviatich miestach sú vytvorené zdvíhacie mechanizmy, ktoré umožňujú vytvoriť priestor pre plavbu lodí pod mostom. Od roku 2009 most stráži 9 policajtov, hlavne pred výtržníkmi. Zatiaľ museli zasahovať raz v roku 2013, keď dvaja nespratníci obťažovali turistov.
Turisti, ale aj domáci sem chodia hlavne podvečer, keď všetci spolu čakajú na západ slnka nad jazerom. To sú nezabudnuteľné momenty. Už som videl rozličné západy slnka na mnohých miestach sveta a určite som niektoré z nich popisoval v mojich článkoch, ale pozrite si tento. A prikladám aj krátke video, aby ste si to vedeli ešte lepšie predstaviť.
Zajtra nás čaká plavba po rieke Irrawaddy z mesta Mandalay do mesta Bagan. Dnes bolo tej histórie možno aj priveľa, tak si nabudúce pri čítaní o plavbe od nej trochu oddýchneme. Možno bude viacej geografie, lebo rieky, to je moja obľúbená téma.
Lubo Repka.
