Mjanmarsko časť 4.: Plavba po rieke Irrawaddy

Od ústia do Andamanského mora, kde sa nachádza Yangon, cez historické mesto Bagan až do Mandalay a aj ďalej.

Irrawaddy vzniká v severnom Mjanmarsku sútokom dvoch riek. Sú to rieky, ktoré sú v momente svojho spojenia prakticky rovnocenné. Jedna pramení až niekde v Číne na úpätí Himalájí a druhá v horách na severe Barmy. Mali sa volá tá, ktorá pramení v Barme a keď sa spája s riekou N’mai má za sebou asi 320 kilometrov. N’mai prináša vodu z ľadovcov východného Tibetu. Na svojej ceste k sútoku nie je splavná, pretože je divoká a má silný prúd.

Priamo na sútoku týchto dvoch riek, kde vzniká rieka Irrawaddy chcela Barmská vláda postaviť hydroelektráreň Myitsone, ktorá by bola pätnástou najväčšou na svete. Pôvodne mala byť postavená už v roku 2017, ale kvôli protestom bol tento projekt našťastie zatiaľ odložený. Pre Barmáncov je táto oblasť akoby posvätnou, pretože tu vzniká ich najdôležitejšia rieka, bez ktorej by nebola ani Barma Barmou. Na jej postavenie tlačia Číňania, ktorí pripravili projekt a budú ho aj financovať. Elektráreň by potom mala slúžiť hlavne na dodávky elektrickej energie do Číny, iba menšia časť by bola dodávaná na odber do siete Barmy. Ja len dúfam, že k tomu nikdy nedôjde.

Najviacej vody je v rieke v období dažďov, teda v mesiacoch máj až október. K letnej výške hladiny rieky prispieva samozrejme aj topenie ľadovcov. Najmenej vody má vo februári, čo bol mesiac, kedy sme sa tu práve plavili. Rozdiel vo výške hladiny rieky je 9 až 11 metrov.

Rieka prináša do krajiny život. Už v šiestom storočí slúžila ako obchodná cesta na trase Čína-India-Barma. V dvanástom storočí už bola vybudovaná sieť kanálov, ktoré slúžili na zavlažovanie celého údolia a povodia rieky. Tým, že bol k dispozícii dostatok jedla mohla rásť aj populácia. Ako ľudia pribúdali organizovali rozličné štátne útvary, tie zase vedeli lepšie zorganizovať poľnohospodársku výrobu a aj ostatné remeslá, čo zase spätne podporovalo ďalší nárast populácie, ktorá sa potom potrebovala vykynožiť vojnami. Všetko to krásne fungovalo ako všade inde na svete. Takí sme my ľudia.

Až do roku 1934 neexistoval žiadny most cez rieku Irrawaddy. V roku 1934 bol Angličanmi vybudovaný 1203 metrov dlhý most, ktorý dostal meno Ava. Nachádzal sa totiž pri meste Inwa, tesne pod mestom Amarapura a 11 kilometrov od mesta Mandalay. Tento most bol počas Druhej svetovej vojny zničený samotnými Britmi, keď utekali pred Japoncami. 

Most bol obnovený až v roku 1954, ale veľmi rýchlo sa ukázalo, že nemá dostatočnú kapacitu. V roku 2008 bol preto hneď vedľa neho postavený nový most. Bežne ich ľudia volajú starý a nový most, ale ten nový sa oficiálne volá Yadanabon Bridge. Vedie po ňom štvorprúdová diaľnica a dva chodníky pre peších. Má dĺžku 1711 metrov.

Z mesta Mandalay do mesta Bagan je to po rieke asi 200 kilometrov. Z Mandalay sme vyrazili o siedmej ráno a v Bagane sme pristáli o šiestej večer. Cesta prebiehala veľmi pokojne, až dôstojne. Stále bolo na čo pozerať. V cene sme mali aj obed a bol tu aj bar, takže nebol problém dať si pivo, čaj alebo kávu.

Cestou sme jedenkrát stáli. To bolo magické, pretože sme navštívili dedinku na brehu rieky, ktorá si asi už po stáročia žije svojim životom. Mohli sme sa po nej prechádzať, fotiť si čo sme chceli a aj domáci sa s nami radi fotili. Mali sme ale zakázané im dávať peniaze, aby sme im nenarušili ich zvyky a harmóniu života. Bolo nám povedané, že lodná spoločnosť im pomáha a že tá pomoc je už zahrnutá v cene. Zdalo sa mi to veľmi rozumné. Kde to bolo a ako sa tá dedinka volala vám neprezradím. Čo nevieš, nepovieš.

Ďalším novým mostom je Pakokku Bridge, ktorý sme videli tesne pred mestom Bagan. Je to železničný a cestný most dlhý 3,4 kilometra, najdlhší v Mjanmarsku. Postavený bol v roku 2011. Je súčasťou indicko-mjanmarsko-thajskej diaľničnej magistrály.

V Bagane sme vystúpili tesne pred západom slnka. Nabudúce teda Bagan a zase veľa, veľa histórie a ešte viacej budhistických chrámov. A k tomu ako bonus neskutočný východ slnka pozorovaný zo strechy pagody.

Lubo Repka.