Hlavné mesto Bridgetown, oficiálny jazyk angličtina, mena barbadoský dolár. Ostrov je veľmi anglický, hovorí sa mu aj „malé Anglicko“. Zo športov tu vládne kriket, pije sa čaj o piatej a ľudia sa na večeru oblečú do čistého a slávnostnejšieho odevu. Preto sa netreba čudovať, že aj po získaní samostatnosti v roku 1966 zostali členom Commonwealthu.
Ostrov je tak trochu vystrčený do Atlantického oceánu, čomu vďačí za to, že sa nachádza mimo „hurikánovú“ zónu. Na rozdiel od ostatných karibských ostrovov nie je vulkanického pôvodu. Obklopuje ho hlboké more, ktoré od ostrova oddeľujú početné koralové útesy. Pred asi 10 miliónmi rokov sa začala Atlantická platňa dostávať pod Karibskú platňu a dno mora sa postupne zdvíhalo. V období asi pred 120 000 rokmi sa začali vytvárať v plytších vodách koraly. Koralové skaly sa potom dostali nad úroveň mora a ďalej sa dvíhali. Cez vápenaté skaly stekala voda a začali sa vytvárať rieky, ktoré si našli svoju cestu do mora aj cez vápencové skaly. Tak vznikli jaskyne, z ktorých jednu sme mali možnosť navštíviť.
Aj keď ostrov ako prví objavili Španieli, usadili sa na ňom až Angličania v roku 1627 a vytvorili tu tak svoju kolóniu. V súčasnosti na ostrove žije necelých 280 tisíc obyvateľov, prevažne potomkov afrických otrokov. Pôvodne bol Barbados obývaný indiánmi z kmeňa Arawakov, ktorí tu žili pravdepodobne už od 4. až 7. storočia. Po príchode Európanov vraj najprv ušli na susedné ostrovy, to ich ale nezachránilo. Prežilo ich len niekoľko, teraz tvoria menej ako 1 percento obyvateľstva. Meno ostrov nesie po figovníku, ktorý tu rastie. Má dlhé vysiace korene, ktoré pripomínajú fúzy.
Hlavné mesto Bridgetown dostalo svoje meno podľa starého indiánskeho mostu, ktorý tu objavili prví britskí osadníci. Prišli sem 5. júla 1628 a ostrov bol v tom období opustený a most schátraný. Nový kamenný most cez rieku Constitution bol postavený v roku 1654 Angličanmi. Bridgetown má viacej ako 100 tisíc obyvateľov, čiže na karibské pomery veľké mesto.
Ekonomika Barbadosu je založená na turizme a vývoze cukru, rumu a melasy. Za svoje sídlo si ho zvolilo niekoľko veľmi bohatých ľudí, medzi ktorými vyniká Kanaďan ukrajinského pôvodu Eugene Melnyk, vlastník hokejového klubu Ottawa Senators. Najznámejšia svetová hviezda pochádzajúca z Barbadosu je speváčka Rihanna. Vyrastala v meste Bridgetown a predávala šaty v obchode svojho otca. Popritom spievala a založila aj vlastnú dievčenskú kapelu s dvoma spolužiačkami zo základnej školy. Keď mala 15 rokov „náhodou" spoznala dovolenkujúceho hudobného producenta Evana Rogersa, ktorému na hotelovej izbe zaspievala dve pesničky a on ju hneď angažoval.
Lord Nelson navštívil Barbados v roku 1805 a socha tu bola na jeho počesť postavená už v roku 1813. Vtedy sa toto námestie volalo Trafalgar Square, dnes už nesie meno National Heroes Square. Keď sa presuniete z centra mesta ďalej smerom na mestskú pláž, vidíte aj menej honosné budovy zodpovedajúce súčasnej realite života na ostrove.
Koloniálne dedičstvo Barbadosu môžeme najlepšie pochopiť návštevou niektorého plantážnického domu a záhrady. Plantážnici sa predbiehali ukazovaním svojho bohatstva práve pri stavbách svojich príbytkov. Za návštevu stojí napríklad 300 rokov starý Sunbury Plantation House, ktorý bol ešte v 80. rokoch minulého storočia v súkromnom vlastníctve. Dom bol postavený v roku 1660 a prešiel vlastníctvom niekoľkých rodín, až kým sa nestalo z neho múzeum. V roku 1835, teda rok po zrušení otroctva v Británii, bolo len na tejto plantáži na slobodu prepustených 224 otrokov.
Pre surfistov je príťažlivé najmä východné pobrežie ostrova. Silný vietor prichádzajúci od Atlantiku zdvíha vysoké vlny ideálne pre surfing. Okrem toho je tu nádherná príroda. Jednou z najobdivovanejších je skala zvaná Hríb - The Mushroom Rock neďaleko mestečka Batsheba.
Kostol Sv. Jána - St. John Parish Church bol prvýkrát postavený v roku 1645 na útese Hacleton. Keďže bol celý z dreva, dlho nevydržal a pri požiari v neznámom roku zhorel. V roku 1676 bol znovu postavený, ale opäť ho zničil hurikán v roku 1836, aspoň podľa miestnej informačnej tabuľky. Skúšal som o ňom nájsť nejaké informácie na internete a aj som našiel, ale všade na každej stránke iné. Požiare, hurikány a rekonštrukcie lietali časom ako listy zo stromu, tak neviem, čomu veriť. Ale to nie je ani podstatné. Ocenili sme iné veci ako napríklad nádherný výhľad na Atlantický oceán.
Na dvore sa nachádza hrob Ferdinanda Paleologusa, potomka brata cisára Konštantína Veľkého, ktorého rodina bola vyhnaná z Konštantínopolu po jeho dobytí Turkami.
Jaskyňa Harrison’s Cave s 1,5 kilometra dlhou podzemnou riekou je asi najväčšou atrakciou ostrova. Svoje meno jaskyňa nesie po najväčšom vlastníkovi pôdy v tejto oblasti, volal sa Thomas Harrison. Nachádza sa takmer uprostred ostrova.
Do jaskyne sa schádza výťahom. Zhora je nádherný výhľad do rokliny, kde sú obslužné budovy s múzeom a tabuľkami popisujúcimi vznik jaskyne a históriu jej objavenia. Zdola zase vidno výťahový systém, ktorý zváža návštevníkov do komplexu jaskyne.
V roku 1970 ako prví vstúpili do jaskyne miestny občan Tony Mason a dánsky speleológ Ole Sorensen, aby ju preskúmali. Už ale dávno predtým ju používali ako skrýšu pred nepriateľmi najprv domorodí indiáni a neskôr čierni otroci, ktorým sa podarilo ujsť.
V roku 1974 začala vláda budovať prístup do jaskyne za účelom jej využitia ako turistickej atrakcie. Pre verejnosť bola otvorená v roku 1981. Návštevníkov po jaskyni preváža vláčik ťahaný elektromobilom. Na niektorých miestach majú návštevníci možnosť vystúpiť a obdivovať jaskyňu zblízka.
Stalaktity a stalagmity vznikajú presakovaním vody dažďových pralesov vápencovou skalou do jaskyne. Voda nasýtená minerálmi a vápnikom odkvapkávaním prináša so sebou aj miniatúrne čiastočky vápnika a tie sa usádzajú buď zhora smerom nadol a vznikajú stalaktity alebo zdola smerom nahor, tie sa volajú stalagmity. Tento proces je veľmi pomalý a trvá tisícky rokov, kým sa vytvorí.
Na záver nám ostala aj chvíľka času a mohli sme si užiť nádhernú pláž a ochutnať lietajúcu rybu.
Vyprážaná lietajúca ryba je karibskou pochúťkou. Čerstvá ryba sa osolí, pokvapká citrónovou šťavou a nechá sa asi pol hodiny odležať v slanej morskej vode a potom sa ešte asi hodinu v rozmiešanom vajíčku. Medzitým si pripravíme zmes múky, mletého bieleho korenia, mletej červenej papriky sladkej a štipľavej a strúhanky. Obalí sa ako náš rezeň a vypráža na stredne rozohriatom oleji, v ktorom musí byť celá ponorená. A znovu ako u nás s rezňom, necháme na savom papieri odkvapkať olej a podávame - tu v Karibiku s hranolkami. Ja by som ako prílohu použil varené zemiaky s petržlenovou vňaťkou, ale dobrý by bol aj klasický zemiakový šalát.
Na Barbadose sa pije skôr rumový punč ako čistý rum. Napriek tomu sme stihli kúpiť aj dobrý rum, možno jeden z najlepších v Karibiku, Extra Old Mount Gay Rum, ktorý sa tu vyrába už od roku 1703. Fľašu sme museli odovzdať pri vstupe na loď, ale pri vyloďovaní v Miami nám ju samozrejme vrátili a tak sa dostala až k nám domov do Európy a teraz mi slúži ako inšpirácia pri písaní.
S Barbadosom sa lúčime a smerujeme na ostrov Sv. Lucie. Tam navštívime okrem iného aj rumovú ochutnávku a tak sa určite oboznámime aj s históriou výroby rumu. Veď to ku Karibiku patrí.
Lubo Repka.
