Na ostrove Cozumel v Mexiku

Písmo: A- | A+

Ostrov Cozumel sa nachádza na východnom pobreží mexického polostrova Yucatán v Karibskom mori. Od pobrežia pevniny je vzdialený iba 20 kilometrov.

Našim prvým prístavom na tejto plavbe bol honduraský ostrov Roatán, kde začína Stredoamerický bariérový útesový systém a pri ostrove Cozumel končí.

Logicky to ostrov predurčuje na turistiku, čo je aj hlavný zdroj príjmov jeho obyvateľstva. Je rajom potápačov, má výborné podmienky na šnorchlovanie a nádherné pieskové pláže. Okrem toho sú tu aj nejaké mayské pamiatky, najznámejšie nálezisko sa volá San Gervasio. To sme už pri našej predchádzajúcej návšteve ostrova videli a tak sme sa rozhodli ísť na pevninu a navštíviť jedno z najznámejších a najvýznamnejších mayských miest – archeologické nálezisko Tulum.

Opäť sme sa z bezpečnostných dôvodov rozhodli ísť na tento výlet organizovane, z lode, pretože sme nechceli riskovať, že zmeškáme jej odplávanie, ak sa niečo pokazí so spätnou plavbou trajektu na ostrov. Loď na nikoho, kto ide individuálne na výlet nečaká a keď sa nestihnete vrátiť na loď v určenom čase, odpláva bez vás. Nevýhodou organizovaných výletov z lode je, že sa ich zúčastňuje veľa starších ľudí, ktorým prirodzene všetko dlhšie trvá a tak sa v podstate stále na niečo alebo niekoho čaká. Aj tak obdivujem týchto ľudí, ktorí aj napriek vysokému veku chcú všetko vidieť a spoznať. Niekedy majú aj osemdesiat rokov a stále cestujú. Na lodiach si ich vážia a robia všetko preto, aby sa tam cítili dobre a bezpečne. Preto oprávnene niektorí ľudia kritizujú plavby loďami. Keď sú mladí, ľahšie im je ísť na vlastnú päsť s batohom na pleciach.

Trajekt zabezpečujúci osobnú dopravu medzi ostrovom a pevninou.
Trajekt zabezpečujúci osobnú dopravu medzi ostrovom a pevninou. (zdroj: Lubo Repka)
Ako sa vzďaľujeme od ostrova zmenšuje sa aj naša veľká loď.
Ako sa vzďaľujeme od ostrova zmenšuje sa aj naša veľká loď. (zdroj: Lubo Repka)

Ostrov je vzdialený od pevniny asi 20 kilometrov a trajekt to urobil za necelú hodinu. Potom sme nasadli do autobusov, čo trvalo neskutočne dlho. Dlho trvalo aj vystupovanie a prechod cez pokladňu, ale nakoniec nám už v areáli archeologického parku dali voľno a tak sme si to tam všetko mohli pozrieť podľa svojich predstáv.

Po vstupe do areálu sa naša skupina rozptýlila a už sme mohli nerušene, našim tempom skúmať ruiny tohoto mayského mesta.
Po vstupe do areálu sa naša skupina rozptýlila a už sme mohli nerušene, našim tempom skúmať ruiny tohoto mayského mesta.  (zdroj: Lubo Repka)
Bolo to skutočné mesto, také, aké máme aj my. S ulicami, námestiami, obytnými domami ale aj palácmi a chrámami.
Bolo to skutočné mesto, také, aké máme aj my. S ulicami, námestiami, obytnými domami ale aj palácmi a chrámami. (zdroj: Lubo Repka)
Aj počasie nám prialo. Niekedy sa pri silnom slnku ťažko fotí, všade sú tiene. Vtedy treba radšej fotku viacej presvetliť.
Aj počasie nám prialo. Niekedy sa pri silnom slnku ťažko fotí, všade sú tiene. Vtedy treba radšej fotku viacej presvetliť. (zdroj: Lubo Repka)

Tulum je výnimočné mesto, leží na brehu mora a zo severu, juhu a západu je obohnané obranným múrom. Od mora je otvorené, ale tu ho zase chráni 12 metrov vysoký, strmý zráz a búrlivé more. Na západnej, dlhšej strane múr meria 400 metrov a je nepravidelne vysoký, lebo využíva okolitý terén. Niekde je vysoký 3 metre, niekde aj 5 metrov. Hrubý je alebo bol až 8 metrov. Bola to proste nedobytná pevnosť, ktorá chránila mayské námorné obchodné cesty. Mayovia medzi sebou nielen bojovali, ale aj obchodovali. A to aj s takými vzdialenými mestami ako Copán v dnešnom Hondurase alebo Tikal v Guatemale.

Do areálu sme vošli cez múr západnou bránou.
Do areálu sme vošli cez múr západnou bránou. (zdroj: Lubo Repka)
Severná strana múru.
Severná strana múru. (zdroj: Lubo Repka)

Meno Tulum je španielsko-yucatánskeho pôvodu a znamená múr alebo opevnenie. V skutočnosti sa mesto volalo Zama, čo je v preklade úsvit. To preto, lebo sa každý deň pozerá na východ slnka. Je proste otvorené smerom na východ, k moru.

Mesto bolo postavené v neskorom klasickom období, asi okolo roku 1200 a pretrvalo až do príchodu Španielov. Opustené bolo asi 70 rokov po príchode Španielov, kedy už európske choroby úplne zdecimovali počet pôvodných obyvateľov a prakticky nemal kto pokračovať.

Znovu ho objavil John Lloyd Stephen, ktorý o mayských pamiatkach napísal doteraz zaujímavú knihu, publikovanú v roku 1843. Kniha sa v angličtine volá Incidents of Travel in Yucatan. Ilustrácie do knihy nakreslil Frederick Catherwood.

Ilustrácia Fredericka Catherwooda z knihy Incidents of Travel in Yucatan.
Ilustrácia Fredericka Catherwooda z knihy Incidents of Travel in Yucatan.  

Keďže k mestu prišli po mori, logicky najviac ich oslovila stavba, ktorá sa v španielčine volá El Castillo, hrad. Stavba vznikala postupne, tak ako to u Mayov bolo často zvykom. Staršie základné stavby sa navyšovali o novšie a na nich sa stavali chrámy. Tu ale išlo skôr o pozorovateľňu, dokonca hrad mohol slúžiť aj ako orientačný bod pre lode. V hrade bola na najvyššom mieste malá miestnosť s otvorom smerom k moru, na ktorej je niečo ako plošina pre oheň, ktorý mohol slúžiť ako svetlo pre orientáciu lodí. Priamo oproti je totiž v koralovej bariére medzera, ktorá umožňuje obchodným lodiam priplávať až k brehu.

El Castillo.
El Castillo. (zdroj: Lubo Repka)
El Castillo.
El Castillo. (zdroj: Lubo Repka)
Východná strana mesta bola chránená strmým zrázom priamo do mora.
Východná strana mesta bola chránená strmým zrázom priamo do mora. (zdroj: Lubo Repka)
Prístup do mesta bol len na jednom mieste, tieto schody pre turistov tu samozrejme neboli.
Prístup do mesta bol len na jednom mieste, tieto schody pre turistov tu samozrejme neboli. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad z hradu poskytoval obrancom mesta kontrolu nad morom.
Výhľad z hradu poskytoval obrancom mesta kontrolu nad morom. (zdroj: Lubo Repka)
Toto bolo miesto, kde mohli pristávať lode s tovarom. Teraz tu v sezóne kladú vajíčka korytnačky.
Toto bolo miesto, kde mohli pristávať lode s tovarom. Teraz tu v sezóne kladú vajíčka korytnačky. (zdroj: Lubo Repka)
Severná morská bašta sa volá Templo Dios del Viento - chrám vetra.
Severná morská bašta sa volá Templo Dios del Viento - chrám vetra. (zdroj: Lubo Repka)
El Castillo.
El Castillo. (zdroj: Lubo Repka)
El Castillo.
El Castillo. (zdroj: Lubo Repka)
Vľavo chrám vetra, vzadu El Castillo a vpredu El Palacio - palác.
Vľavo chrám vetra, vzadu El Castillo a vpredu El Palacio - palác. (zdroj: Lubo Repka)

V meste sa našli predmety, ktoré jednoznačne dokazujú, že sa tu prekladalo množstvo tovarov. Keramika, zlato, meď, obsidián a soľ, ako aj textilné výrobky sa tu prekladali z lodí alebo na lode a ďalej prepravovali či už do vnútrozemia po mayských cestách, ktoré sa volali sacbe alebo po mori. Sacbe boli spevnené cesty, ktoré spájali vo vnútri mesta jednotlivé stavby a námestia, ale boli vybudované aj medzi mestami, niekedy mali aj viacej ako sto kilometrov. Predstavte si, že na tej obrovskej rozlohe od Hondurasu až po centrálne Mexiko prosperovalo asi 40 veľkých mayských miest a množstvo fariem a remeselníckych usadlostí, ktoré tieto mestá zásobovali svojimi výrobkami. Keďže Mayovia nemali žiadne ťažné zvieratá a ani nepoznali koleso, všetko sa prepravovalo na chrbtoch ľudí.

Templo de los Frescos - chrám fresiek. Vo vnútri tejto stavby sa nachádzajú nástenné maľby, ktoré si zachovali živé farby.
Templo de los Frescos - chrám fresiek. Vo vnútri tejto stavby sa nachádzajú nástenné maľby, ktoré si zachovali živé farby. (zdroj: Lubo Repka)
Stéla pred chrámom fresiek.
Stéla pred chrámom fresiek. (zdroj: Lubo Repka)
Prichádzame k domu piliérov.
Prichádzame k domu piliérov. (zdroj: Lubo Repka)
Túto budovu niekedy volajú Casa de las Columnes - dom piliérov. Správne sa volá El Palacio. Bola to najväčšia stavba v celom meste.
Túto budovu niekedy volajú Casa de las Columnes - dom piliérov. Správne sa volá El Palacio. Bola to najväčšia stavba v celom meste. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El Palacio.
Ruiny bývalého paláca - El Palacio. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El Palacio.
Ruiny bývalého paláca - El Palacio. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El Palacio.
Ruiny bývalého paláca - El Palacio. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El Palacio.
Ruiny bývalého paláca - El Palacio. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El palacio.
Ruiny bývalého paláca - El palacio. (zdroj: Lubo Repka)
Ruiny bývalého paláca - El Palacio.
Ruiny bývalého paláca - El Palacio. (zdroj: Lubo Repka)
La Casa del Cenote. Pri tejto stavbe sa nachádza jediné cenote v meste, zdroj pitnej vody.
La Casa del Cenote. Pri tejto stavbe sa nachádza jediné cenote v meste, zdroj pitnej vody. (zdroj: Lubo Repka)
La Casa del Cenote z druhej strany.
La Casa del Cenote z druhej strany. (zdroj: Lubo Repka)
Areál je rozľahlý.
Areál je rozľahlý. (zdroj: Lubo Repka)
Majte na pamäti, že tu je málo tieňa a vždy veľmi silné slnko. Dostatok vody a opaľovací krém sú nevyhnutnosť.
Majte na pamäti, že tu je málo tieňa a vždy veľmi silné slnko. Dostatok vody a opaľovací krém sú nevyhnutnosť. (zdroj: Lubo Repka)

Naspäť na ostrov sme sa vrátili relatívne skoro a tak nám ostal čas aj na prechádzku mestom San Miguel de Cozumel. A samozrejme sme aj ochutnali nejaké tie mexické špeciality.

Kukuričné čipsy s niekoľkými omáčkami nikdy na stole nesmú chýbať.
Kukuričné čipsy s niekoľkými omáčkami nikdy na stole nesmú chýbať. (zdroj: Lubo Repka)
Ochutnať miestnu rybaciu polievku - vždy pripravený!
Ochutnať miestnu rybaciu polievku - vždy pripravený! (zdroj: Lubo Repka)
Placky a ryža s fazuľovým krémom. K tomu hocijaké mäso, v Mexiku nie sú žiadne predsudky ani reštrikcie. Každý dostane čo, mu chutí.
Placky a ryža s fazuľovým krémom. K tomu hocijaké mäso, v Mexiku nie sú žiadne predsudky ani reštrikcie. Každý dostane čo, mu chutí. (zdroj: Lubo Repka)
Musím ale upozorniť, že mexická kuchyňa vôbec nie je diétna a ani veľmi zdravá, skôr „žravá".
Musím ale upozorniť, že mexická kuchyňa vôbec nie je diétna a ani veľmi zdravá, skôr „žravá". (zdroj: Lubo Repka)

Prvú španielsku expedíciu priviedol na ostrov v roku 1518 Juan de Grijalva. Mal k dispozícii 4 lode a posádku okolo 200 ľudí. Vyplával z ostrova Kuba, kde sa už Španieli usadili. Na ostrove ho prijali priateľsky. Potom pokračoval v plavbe okolo Yucatánskeho polostrova až k terajšiemu mestu Veracruz. Tu sa stretol so zástupcami Aztékov a naspäť na Kubu priniesol dobré správy o bohatstve a zlate, ktoré sa tam nachádza, ale aj o mocnej ríši, ktorej vládne kráľ Montezuma.

Hneď nasledujúci rok bola vystrojená dobyvateľská výprava, ktorej najvyšším veliteľom bol Hernán Cortés. Cortés prišiel na ostrov Hispaniola (teraz sa oň delia Dominikánska republika a Haiti) v roku 1504. Mal vtedy iba 18 rokov. Pracoval ako notár v meste Azua de Compostela a viedol si dobre. Mal za úlohu dohliadať, aby z každého ulúpeného pokladu inkasovala kráľovská rodina svojich 20 percent. Dostal za to od guvernéra nejaké majetky a otrokov, ale jeho ambície boli väčšie.

V roku 1511 bolo rozhodnuté, že Španieli si musia podrobiť ostrov Kuba. Cortés sa procesu okupácie Kuby zúčastnil a získal tu aj nové majetky. Zrejme si opäť viedol veľmi dobre, lebo ďalšiu dobyvateľskú expedíciu už zverili priamo pod jeho velenie. A ako vieme z hodín dejepisu, aj túto úlohu splnil dokonale. Za dva roky si podrobil a pokoril mocnú ríšu Aztékov. V roku 1519 vyplávala jeho flotila z Kuby smerom na ostrov Cozumel. Tu ich opäť prijali priateľsky. Doplnil zásoby a odplával. V tom období žilo na ostrove asi 10 000 ľudí. V roku 1520 tu zakotvila ďalšia španielska loď pod velením Pánfila Narváeza a priniesla pôvodným obyvateľom danajský dar: variolu, kiahne pravé. O 50 rokov neskôr už na ostrove žilo iba 186 mužov a 172 žien.

V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel.
V uliciach mesta San Miguel de Cozumel. (zdroj: Lubo Repka)

Večer nás na lodi čakalo nepríjemné prekvapenie. Náš ďalší prístav mala byť po jednom dni na mori Havana, kde sme podľa pôvodného plánu mali kotviť dva dni a tak sme sa veľmi tešili, že na kubánske hlavné mesto budeme mať dostatok času a nebudeme ani potrebovať žiadny výlet z lode, všetko si tam vieme v pohode zorganizovať sami. Ale americkej vláde, konkrétne pánovi prezidentov Trumpovi došla trpezlivosť a s okamžitou platnosťou zakázal všetkým turistom z USA vstup na Kubu. Z letísk alebo prístavov v USA nesmie žiadne lietadlo ani loď pristáť na Kube. To platilo aj pre našu loď, aj keď sme už boli na ceste, nesmeli sme v Havane pristáť a tak muselo vedenie lodnej spoločnosti MSC hľadať pre nás inú alternatívu, čo sa malo vyriešiť až na druhý deň. V zásade sa dá s týmto postupom súhlasiť, ale nemohol ten Trump pár dní počkať?

Za Kubu bez politických väzňov.
Za Kubu bez politických väzňov. (zdroj: Lubo Repka)

S uvoľňovaním vzťahov medzi USA a Kubou začal ešte prezident Barack Obama. Stalo sa tak postupne po odstúpení Fidela z prezidentskej funkcie, v ktorej ho nahradil jeho mladší brat Raúl. Americkí turisti začali lietať na Kubu a aj lode tam presmerovali svoje trasy a tak sa doláre len tak hrnuli do vyziabnutej kubánskej ekonomiky. Lenže na oplátku Kuba nič neponúkla, nedošlo k zmierneniu represií voči odporcom režimu a ani nedošlo k pokroku v oblasti ľudských práv. Akoby všetci čakali na Fidelovu smrť, že potom sa všetko zmení. Fidel Castro zomrel 25. novembra roku 2016 a celá Florida oslavovala. Náhodou sme boli práve tu a tak sme to videli na vlastné oči. Na Floride žije viacej ako 2 milióny Kubáncov, ktorí utiekli pred komunistickým režimom do USA. Všetci čakali, že diktatúra padne, ale kým oni oslavovali, na Kube vyhlásili 9-dňový štátny smútok a všetci občania museli oplákavať smrť vodcu. Následne ale vôbec nedošlo k žiadnej zmene a všetko zostalo pod kontrolou rodiny Castrovcov. Aj Raúl má už svoj vek (89 rokov), ale o všetko je postarané. Na „trón“ už čaká jeho syn Alejandro. A tak sa aj pod tlakom občanov USA kubánskeho pôvodu prezident rozhodol prestať posielať peniaze diktátorskému režimu a urobil to, čo urobil. Ten zákaz platí dodnes.

November 2016. Kubánci v Little Havana oslavujú smrť nenávideného diktátora.
November 2016. Kubánci v Little Havana oslavujú smrť nenávideného diktátora. (zdroj: Lubo Repka)
Little Havana je veľmi obľúbená štvrť v Miami. Žijú tu prevažne Kubánci.
Little Havana je veľmi obľúbená štvrť v Miami. Žijú tu prevažne Kubánci. (zdroj: Lubo Repka)
Kým tu v Miami sa oslavovalo, na Kube držali povinný 9-dňový štátny smútok.
Kým tu v Miami sa oslavovalo, na Kube držali povinný 9-dňový štátny smútok. (zdroj: Lubo Repka)

Nakoniec došlo k rozhodnutiu, že na mori strávime 2 dni a potom sa zastavíme na najjužnejšom cípe USA na ostrove Key West. Toto mesto má taký kubánsky nádych, ale my sme tu už boli a tak nás to veľmi nepotešilo. Napriek tomu môj posledný blog z tejto plavby bude o Key West a budem sa snažiť neopakovať a písať o niečom inom, ako som písal v blogu https://luborepka.blog.sme.sk/c/464080/florida-keys-pred-hurikanom-irma.html. Ale ak ste ho ešte nečítali, tak si ho kľudne prečítajte a potom ma budete môcť kontrolovať, či sa neopakujem.

Lúčime sa s ostrovom Cozumel aj s Mexikom.
Lúčime sa s ostrovom Cozumel aj s Mexikom. (zdroj: Lubo Repka)

Lubo Repka.

Skryť Zatvoriť reklamu