Na ostrove Roatán v Hondurase

Písmo: A- | A+

Islas de la Bahia je skupina ostrovov neďaleko pobrežia Hondurasu, ktoré tvoria jeden administratívny celok. Jeho hlavným mestom je Coxen Hole, mesto ležiace na ostrove Roatán.

Cesta k ostrovom nám trvala dva dni plavby. Dni na mori mám veľmi rád. Užívam si mierne hojdanie lode a pohľad na šíre more, nikdy sa toho neviem nabažiť. Hneď ráno vždy vybehnem na hornú palubu aj s fotoaparátom v ruke a dýcham morský vzduch. Na hornej palube je najlepší výhľad, ale musíte dávať pozor na tých, ktorí sa snažia aj tu športovať. Väčšinou chodia dookola po palube, ktorá je akoby bežecká dráha. Niektorí sú tak zdatní, že aj behajú. Samozrejmosťou je lodná posilňovňa a bazén.

Z ďalších aktivít, ktorým sa môžete v priebehu dňa venovať, spomeniem veľmi populárne kartové hry, casino, výuka tanca, ktorý si potom večer odskúšate na tanečnom parkete pri živej hudbe a podobne. Na lodi je vždy aj knižnica a organizujú sa aj kurzy varenia alebo vedomostné súťaže.

Ale ja milujem pozerať na more, sledovať lietajúce ryby a morských vtákov, ako sa ich snažia uloviť, alebo striehnem na veľké, nákladné lode a fotím si ich.

Horná paluba lode.
Horná paluba lode. (zdroj: Lubo Repka)
Tanker Antikeros. Plaví sa pod gréckou vlajkou, prepravuje naftu väčšinou v oblasti Karibiku. Loď je dlhá 228 metrov.
Tanker Antikeros. Plaví sa pod gréckou vlajkou, prepravuje naftu väčšinou v oblasti Karibiku. Loď je dlhá 228 metrov.  (zdroj: Lubo Repka)
Kontajnerová loď Charlotte. Plaví sa pod vlajkou štátu Antigua & Barbuda. Je to menšia loď, má dĺžku len 90 metrov. Prevádzkuje ju nórska spoločnosť VAAGE SHIPMANAGEMENT.
Kontajnerová loď Charlotte. Plaví sa pod vlajkou štátu Antigua & Barbuda. Je to menšia loď, má dĺžku len 90 metrov. Prevádzkuje ju nórska spoločnosť VAAGE SHIPMANAGEMENT. (zdroj: Lubo Repka)
Toto je typická kontajnerová loď. Volá sa Cosco Venice a plaví sa pod Hong-kongskou vlajkou. Cosco je China Ocean Shipping Company, tretia najväčšia kontajnerová spoločnosť na svete.
Toto je typická kontajnerová loď. Volá sa Cosco Venice a plaví sa pod Hong-kongskou vlajkou. Cosco je China Ocean Shipping Company, tretia najväčšia kontajnerová spoločnosť na svete. (zdroj: Lubo Repka)
Maersk Line je najväčšia dopravná spoločnosť na svete, čo sa týka lodnej prepravy nákladov. Aj táto loď je kontajnerová.
Maersk Line je najväčšia dopravná spoločnosť na svete, čo sa týka lodnej prepravy nákladov. Aj táto loď je kontajnerová. (zdroj: Lubo Repka)
Von sa ešte dá výjsť aj na piatej palube, kde sú záchranné člny. Tu je človek bližšie ku hladine a lepšie sa dajú pozorovať lietajúce ryby.
Von sa ešte dá výjsť aj na piatej palube, kde sú záchranné člny. Tu je človek bližšie ku hladine a lepšie sa dajú pozorovať lietajúce ryby. (zdroj: Lubo Repka)
Nie, neplavíme sa cez Sargasové more, toto sú len obyčajné chaluhy.
Nie, neplavíme sa cez Sargasové more, toto sú len obyčajné chaluhy. (zdroj: Lubo Repka)
Let tak sedieť a pozerať, akú brázdu robíme na mori.
Let tak sedieť a pozerať, akú brázdu robíme na mori. (zdroj: Lubo Repka)
Západ slnka. Stále to isté, ale zakaždým inak.
Západ slnka. Stále to isté, ale zakaždým inak. (zdroj: Lubo Repka)

Súostrovie Islas de la Bahia tvorí dokopy 8 ostrovov a 53 malých útesov. Dôležité sú z nich tri hlavné ostrovy, na východe je to Guanaja, v strede najväčší Roatán a na juhozápade Utila. Býva na nich viacej ako 70 tisíc obyvateľov, ktorí na rozdiel od pevniny hovoria ako prvým jazykom angličtinou, teda nejakou jej karibskou variantou.

Súvisí to s históriou ostrovov. Ostrovy sú vzdialené od severného pobrežia Hondurasu 60 kilometrov. V roku 1742 sa tu usadili anglickí kolonisti pochádzajúci z Jamajky. Založili mesto Port Royal a do roku 1775 tu vystavali prosperujúce mesto. To sa nepáčilo Španielom a tak v roku 1582 zaútočili na mesto kanonádou a následne ho úplne vyplienili. Zbúrali všetkých 500 stavieb, ktoré tam osadníci postavili a tých, ktorí útok prežili, vysídlili. Ostrov potom ostal neobývaný asi 15 rokov.

Sme tu. K ostrovu sa blížime zo západu, po pravej strane máme ostrov Utila, ale nie je ho vidieť.
Sme tu. K ostrovu sa blížime zo západu, po pravej strane máme ostrov Utila, ale nie je ho vidieť. (zdroj: Lubo Repka)
Ostrov Roatán na mape v strede. Dole pobrežie Hondurasu.
Ostrov Roatán na mape v strede. Dole pobrežie Hondurasu. (zdroj: Lubo Repka (Google maps))

V roku 1797 mali Briti problémy s otrokmi na ostrove Sv. Vincenta a tak sa rozhodli 5 000 z nich presídliť, resp. vyhostiť na pustý ostrov. Vybrali si Roatán. Sem ich deportovali a ponechali ich osudu.

V roku 1821 sa stredoamerické kolónie osamostatnili od Španielska a do svojho územia začlenili aj ostrovy v zálive. To sa zase nepáčilo vtedajšiemu guvernérovi Belize (vtedy Britský Honduras) a v máji roku 1830 ich obsadil a zabral pre britskú korunu. Z ostrovov sa stala britská kolónia. Na tlak verejnosti a hlavne USA nakoniec v roku 1859 Briti súhlasili s odstúpením ostrovov Hondurasu. Honduraská vláda mala ale dosť svojich starostí na pevnine a tak nič preto neurobila, aby administratívne prevzala ostrovy pod svoju správu. Až v roku 1861 sa konečne rozhýbala a ostrovy sa stali súčasťou Hondurasu. Samotní obyvatelia ostrovov si to poriadne ani nevšimli. Stále hovorili po anglicky a ctili si svoju kráľovnú, ktorou bola Viktória. Až keď kráľovná v roku 1902, zomrela všimli si, že britská vláda sa o nich vôbec nezaujíma. Napriek tomu až do roku 1932 odmietali honduraské občianstvo a cítili sa skôr Britmi aj keď už dávno platila dohoda medzi Britániou a Hondurasom, že každá osoba, ktorá sa narodí na ostrovoch automaticky dostane honduraské občianstvo.

A tak, keď sem prídete ako turista nemusíte vedieť po španielsky, stále veľa ľudí hovorí po anglicky. Aj si to udržiavajú, lebo v súčasnosti je pre nich turizmus popri rybolove hlavným zdrojom príjmov.

Ešte to chce trochu sa zmieniť o samotnom Hondurase, aby sme tomu lepšie rozumeli. Honduras (República de Honduras) ohraničuje na juhu Tichý oceán a na severe Atlantický oceán, a tak ak by ste chceli ísť po zemi zo severu Ameriky na juh, zákonite musíte prejsť územím Hondurasu. Pozemné hranice má s Guatemalou, El Salvadorom a Nikaraguou. Prevažnú väčšinu pevninského obyvateľstva tvoria mestici, teda miešanci indiánov a belochov, ale žije tu veľa čistých pôvodných obyvateľov a to sú potomkovia Mayov. Najvýznamnejšou mayskou pamiatkou je Copán.

Honduras má asi 8,5 milióna obyvateľov, ktorí sú veľmi chudobní. Podľa štatistiky z roku 2010 žilo pod hranicou chudoby asi 50% obyvateľov, ale situácia sa nezlepšuje, naopak zhoršuje. Štatistiky z roku 2016 už hovoria o 66% obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. S chudobou súvisí aj vysoká kriminalita. A práve na ostrovoch je situácia o trochu lepšia. Aj čo sa týka chudoby, ale aj čo sa týka kriminality.

My sme navštívili iba Roatán, ten najväčší z ostrovov. Pristáli sme v prístave určenom pre výletné lode v meste Coxen Hole. Toto mesto má asi 5 tisíc obyvateľov a svoje meno dostalo po pirátskom kapitánovi, ktorý sa volal John Coxen alebo Coxon. Jeho obľúbeným miestom na prepadávanie lodí bol práve Honduraský záliv, kde ležia aj naše ostrovy. Na Roatáne vraj mal čosi ako základňu. Podieľal sa aj na vyplienení mesta Portobelo v Paname, za čo na neho vydal guvernér Jamajky zatykač. Niekoľkokrát ho chytili, ale vždy sa mu podarilo utiecť. No proste legenda, tak prečo po ňom nepomenovať hlavné mesto?

Prístav Coxen Hole nadohľad.
Prístav Coxen Hole nadohľad. (zdroj: Lubo Repka)
Pomaličky manévrujeme k prístavnému mólu. Piloti lode tu pred pár rokmi narazili do móla a oškreli loď.
Pomaličky manévrujeme k prístavnému mólu. Piloti lode tu pred pár rokmi narazili do móla a oškreli loď. (zdroj: Lubo Repka)
Už sme zakotvili. Čakáme na povolenie k vylodeniu.
Už sme zakotvili. Čakáme na povolenie k vylodeniu. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto sa nachádza na západnej časti ostrova, ktorá je aj viacej obývaná ako jeho východná časť. My sme si vybrali výlet na východ, zlákalo nás šnorchlovanie a kúpanie v mori spojené s jazdou na koni. Proste relax. A ten sme aj dostali.

Jedna z najkrajších pláží, aké som kedy navštívil.
Jedna z najkrajších pláží, aké som kedy navštívil. (zdroj: Lubo Repka)
Chceli by ste stroskotať na takomto ostrove?
Chceli by ste stroskotať na takomto ostrove? (zdroj: Lubo Repka)
Porada a inštrukcie o jazde na koňoch.
Porada a inštrukcie o jazde na koňoch. (zdroj: Lubo Repka)
Táto fotka sa Pamele mimoriadne vydarila, musel som ju sem dať.
Táto fotka sa Pamele mimoriadne vydarila, musel som ju sem dať. (zdroj: Pamela Repková)
Mólo, za mólom ostrovček, okolo ktorého pôjdeme na koňoch.
Mólo, za mólom ostrovček, okolo ktorého pôjdeme na koňoch. (zdroj: Pamela Repková)

Čo sa týka jazdy na koni nie sme žiadni skúsení jazdci. Ja som už párkrát na koni sedel, ale vždy mi tam chýbal volant a hlavne brzda. Ale koník je pre mňa nádherné zviera a navždy budem závidieť tým, ktorí vidia svet z konského chrbta. Tu sme navyše mali prísľub, že z konského sedla uvidíme aj more a budeme jazdiť po brucho koní v mori. To len tak hocikde nezažiješ, vravím si. Ideme.

Kone už na nás čakajú.
Kone už na nás čakajú. (zdroj: Pamela Repková)
Ktorý bude ten môj?
Ktorý bude ten môj? (zdroj: Lubo Repka)
Jedna mamička tu má aj dieťatko. Aj napriek tomu prišla pracovať. Mladý sa aspoň niečo naučí.
Jedna mamička tu má aj dieťatko. Aj napriek tomu prišla pracovať. Mladý sa aspoň niečo naučí. (zdroj: Lubo Repka)
Pripravení na jazdu.
Pripravení na jazdu. (zdroj: Miestny fotograf.)
Úvodná fotka po krátkej zoznamovacej jazde do kopčeka na miesto výhľadu.
Úvodná fotka po krátkej zoznamovacej jazde do kopčeka na miesto výhľadu. (zdroj: Miestny fotograf.)
Svet je naozaj z konského sedla nádherný.
Svet je naozaj z konského sedla nádherný. (zdroj: Miestny fotograf.)
Pamele to svedčí. Vyzerá, ako keby na koňoch jazdila od detstva.
Pamele to svedčí. Vyzerá, ako keby na koňoch jazdila od detstva. (zdroj: Miestny fotograf.)
Tento pán mi pomáhal celou cestou. Tu som sa ale bál najmenej, veď pád do vody nebolí.
Tento pán mi pomáhal celou cestou. Tu som sa ale bál najmenej, veď pád do vody nebolí. (zdroj: Miestny fotograf.)
Vodcovia koní sa na nás bavili.
Vodcovia koní sa na nás bavili. (zdroj: Miestny fotograf.)
Ja som trochu meravý...
Ja som trochu meravý... (zdroj: Miestny fotograf.)
... Pamela srší odvahou.
... Pamela srší odvahou. (zdroj: Miestny fotograf.)
Old Shatterhand a Winnetou.
Old Shatterhand a Winnetou. (zdroj: Miestny fotograf.)
Portrét jazdkyne.
Portrét jazdkyne. (zdroj: Miestny fotograf.)
Už sa zase usmievam. Aj môj osobný pomocník je rád, že sme to spolu zvládli.
Už sa zase usmievam. Aj môj osobný pomocník je rád, že sme to spolu zvládli. (zdroj: Pamela Repková)
Haha, vyzerám, akoby som sa od strachu pocikal.
Haha, vyzerám, akoby som sa od strachu pocikal. (zdroj: Pamela Repková)
Nádherné zviera.
Nádherné zviera. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľadom sa so mnou lúči. A ja s ním.
Pohľadom sa so mnou lúči. A ja s ním. (zdroj: Lubo Repka)
Zaslúžená odmena.
Zaslúžená odmena. (zdroj: Lubo Repka)
Okrem rumu sa tu dali kúpiť aj veľmi kvalitné čokolády.
Okrem rumu sa tu dali kúpiť aj veľmi kvalitné čokolády. (zdroj: Pamela Repková)

Potom som sa hneď prezliekol do plaviek a išiel šnorchlovať. Veď sme tu, v lokalite stredoamerického koralového útesu. Niekedy ho volajú aj Veľký mayský útes. Zaujímavé je, že práve tu došlo k prvému stretnutiu Španielov, a teda Európanov s Maymi. Stalo sa to v roku 1502, keď tu na ostrovoch zakotvil Krištof Kolumbus pri svojej poslednej plavbe do Indie (do smrti tvrdil, že objavil cestu do Indie, či bol o tom aj sám presvedčený pochybujem, ale mal v tom veľké peniaze a tak si nemohol dovoliť tvrdiť, že objavil nový svet, ako to už za jeho života vyhlásil Amerigo Vespucci). K stretnutiu došlo 30. júla na susednom ostrove Guanaja, ktorý nazval Isla de Pinos – borovicový ostrov. Kolumbus a jeho posádka tu vystúpili na breh a hľadali pitnú vodu. Keď sa na člnoch blížili k ostrovu uvideli veľké kanoe, na ktorého palube bolo 25 indiánov. Kanoe malo strechu z palmových listov. Indiánov viedol náčelník, ktorý tu mal aj svoje manželky a synov. Kolumbovi sa zdal oveľa civilizovanejší ako všetci ostatní domorodci, ktorých dovtedy stretol. Usúdil tak podľa ich správania, oblečenia, reči a medených zbraní, ktoré mali pri sebe. Pôsobili ako bohatí ľudia a miestni sa k nim správali s rešpektom. Dozvedel sa, že pochádzajú z bohatej krajiny, že nie sú z tohoto ostrova. Pôvodní obyvatelia týchto ostrovov neboli Mayovia, ale Payovia.

Ale zase som odbočil. Mezoamerický koralový útes je druhým najväčším koralovým útesom na svete. Najväčší je austrálsky Veľký bariérový útes. A tu práve pri týchto ostrovoch svojim spôsobom začína. Tiahne sa popri pobreží Hondurasu, Guatemaly, Belize a končí pri ostrove Cozumel v Mexiku. Žije tu asi 60 druhov koralov a viacej ako 500 druhov rýb a iných morských živočíchov.

Na miestny útes ma vyviezli motorovým člnom, ale cesta netrvala viacej ako desať minút. Pamela si chcela dopriať slnko tak som šiel sám, ale pridala sa aj jedna pani z Kanady a tak sme spolu s divemajstrom a kapitánom lode boli štyria. Miestny člen potápačského klubu sa potom s nami aj ponáral a ukazoval nám, čo si máme všimnúť. Dal som mu do ruky aj môj podvodný foťák a tak mám aj fotky. Ťažšie už bolo ho dostať naspäť, veľmi sa mu páčil.

Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Lubo Repka)
Mezoamerický koralový útes.
Mezoamerický koralový útes. (zdroj: Honduraský divemaster.)

Na záver nasledovalo popíjanie miestneho rumu a koktejlov z neho, takže cesta autobusom naspäť nám ubehla veľmi rýchlo. V prístave sme ešte mali chvíľku času a tak sme si tam dali aj miestne pivo a aj som si kúpil ručne robené originálne honduraské cigary.

V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Pamela Repková)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave Coxen Hole.
V prístave Coxen Hole. (zdroj: Lubo Repka)

Zajtra nás čaká Mexiko, konkrétne Costa Maya. Ale už nebudeme oddychovať, pustíme sa do skúmania mayských pamiatok. Musím poznamenať, že práve archeologické lokality, ktoré sme videli v týchto miestach ma nadchli pre celú mayskú kultúru a históriu a odvtedy mi nedajú pokoj. Chcem ich vidieť čo najviac.

Lubo Repka.

Skryť Zatvoriť reklamu