V súčasnosti je Omán moderná krajina s množstvom automobilov, kvalitné cesty pretínajú celú krajinu krížom-krážom, je tu množstvo škôl a nemocníc. Vo vláde úraduje aj žena-ministerka. Na vysokých školách a univerzitách museli zaviesť pozitívnu diskrimináciu mužov, určili, že minimálne 40% študentov vysokých škol musia byť muži. Všetci majú prácu, nikto neplatí dane, školstvo a zdravotníctvo je zadarmo. Benzín stojí liter asi našich 20 centov.
Priamo z pláže môžete pozorovať delfínov, to sa len tak hocikde nevidí!
Salaláh je hlavné mesto provincie Dhofar, známej už stáročia hlavne produkciou kadidla. Kadidlo je vlastne živica zo stromu. Strom Boswellia sacra sa nareže, keď už je dospelý a nechá sa krvácať asi mesiac. Rany sa mu potom zahoja a živica, ktorá z rezných rán stromu vytiekla, sa ponechá ešte tri mesiace na strome, kde stvrdne. Potom sa živica oreže a to už máme kadidlo. Vyváža sa do celého sveta, kedysi malo cenu vyššiu ako zlato. Toto je ten strom.
Veľká mešita Sultána Qaboosa bola otvorená v roku 2009. Ináč ománske mešity sú veľmi prosté, skromné a slúžia výlučne svojmu účelu bez akýchkoľvek zbytočných okázalostí.
Salaláh je turistické mesto s veľkým prístavom. Prístav je vedený spoločnosťou A.P.Moller-Maersk Group, ako som už spomínal v inom článku. Je to jeden z najväčších prístavov Arabského poloostrova, zamestnáva väčšinu obyvateľov Salaláhu.
Náš miestny sprievodca sa volal Ahmed. Najprv sme si pozreli Jóbov hrob, potom archeologické múzeum, ktorého súčasťou bolo múzeum námorníctva a múzeum kadidla.
Islam, kresťanstvo a judaizmus majú veľa spoločného. Biblický Jób podľa miestnej legendy žil v krajine Dhofar, mal šťastný život a bol veľmi pobožný. Diabol so súhlasom všemohúceho chcel vyskúšať pevnosť jeho viery. Najprv mu posol priniesol zvesť, že mu ukradli jeho stádo volov, potom mu oznámili zmiznutie jeho stáda tiav, ďalšia správa bola o zničujúcom ohni a posledná bola najkrutejšia, zahynulo mu všetkých desať detí. Z Jóba sa stal osamotený žobrák, ale svoju vieru nestratil. Diabol pokračoval, zaslal na neho malomocenstvo, začali ho ženy priateľov ohovárať, že nevinného by boh takto trpieť nenechal, ale Jób aj toto niesol pokorne a svoju vieru nestratil. Diabol musel priznať prehru, Jób sa uzdravil, znovu zbohatol, oženil sa a mal zase po čase sedem synov a tri dcéry.
Vraj odtlačok Jóbovej šlapaje.
Súčasťou hrobky bola aj otvorené motlitebňa s dvoma modlitebnými výklenkami- mihrábmi. Jeden smeroval k mešite al-Aqsa v Jeruzaleme, ktorú jednej noci v roku 610 navštívil počas spánku prorok Muhamed, kde sa modlil a potom osobne navštívil aj raj, to všetko počas jednej noci. Mihráb bol preto na začiatku smerovaný k mešite al-Aqsa, ale potom to Muhamed zmenil na Meccu. To bol ten druhý výklenok.
Na záver sme Ahmeda pozvali na obed s tým, že čo, kde a ako necháme na neho. Zaviedol nás na miestny trh, kde sa predáva čerstvá zelenina, čerstvé ryby a trochu oddýchnuté mäso.
Potom sme išli na ten neskorý obed. Pri vstupe do jedálne sme si museli dôkladne umyť ruky, robili to tak všetci. Dali sme si ryby, lebo toho mäsa sme sa báli. Ryby boli vynikajúce, k tomu ryža, všetko pekne orientálne okorenené, čerstvá zelenina. Príbor žiadny, tak sme čakali ako sa k tomu postaví Ahmed. Jednoducho začal jesť rukami, ryžu si naberal do dlane pravej ruky, pomačkal a šikovne palcom vytlačil do úst. Potom kúsok mäska, trochu šalátu a spokojne mľaskal, a to tak, aby všetci počuli, ako mu chutí. Tak sme ho napodobnili a vtláčali sme si jedlo do hlavy ako on. Teda akože ako on. V skutočnosti nám to padalo z rúk a z úst naspäť do taniera a všetci mali z nás srandu. Veď tí Európania sa nevedia ani najesť. Ponúkli nám nejaké plastové malé lyžičky, ale my sme odmietli a bojovali lokálnymi zbraňami až do víťazného konca.
Ešte musím podotknúť, že v jedálni boli samí chlapi a moja krásna manželka samozrejme priťahovala všetky pohľady. Ale pozerali sa na ňu iba ukradomky, pretože inak žena nestojí ani za povšimnutie. Ahmed napríklad komunikoval iba so mnou, muži zdravili iba mňa, veci podávali a vysvetľovali iba mne. To sa mi zdalo trošku v rozpore s oficiálne deklarovanou rovnoprávnosťou žien v Ománe. Asi to tu všetky ženy akceptujú a robia dobrovoľne a radi sa aj zahaľujú. Tak to vždy bolo a tak aj bude, aj keď máš vysokú školu, habibi, povedal by Ahmed. Ale radšej som sa ho na to ani neopýtal.
Manželka pochopila a držala sa za mnou, čo sa mi celkom páčilo :)
Lubo Repka.
