Po dvoch dňoch plavby sa v diaľke objavila silueta malého ostrova Dog Island, ktorý patrí Antigue. A potom sme zahliadli aj obrysy západného výčnelku samotného ostrova Antigua. Hneď pod ním smerom na juh sa nachádza ostrov Svätého Martina, o ktorý sa svorne delia Francúzi s Holanďanmi. Francúzska časť sa volá Saint Martin a holandská Sint Maarten. Tento ostrov som popísal v jednom z mojim predchádzajúcich blogov.

Tým, že sme sa priblížili k ostrovom, objavili sa aj čajky. Zistili totiž, že veľké lode plašia húfy lietajúcich rýb. Tie sa snažia pred loďou zachrániť a vyrazia von nad hladinu oceánu, aby „odleteli“ čo najskôr ďalej od lode. Ich let je však výbornou príležitosťou pre čajky, striehnuce na tento okamih. Každé ráno preto sedím na balkóne a pozorujem tento súboj. Raz držím palce čajkám, inokedy rybám.




Okolo deviatej hodiny ráno sme boli blízko ostrovu Fourchue, ktorý už patrí ku St. Barths. Tak ho skrátene volajú turisti. Jeho oficiálny názov je Saint Barthélemy.

Ostrov Svätého Bartolomeja objavil Krištof Kolumbus pri svojej druhej plavbe v roku 1493 a pomenoval ho po svojom bratovi Bartolomejovi, ktorý sa vtedy plavil s ním. Predtým bol ostrov navštevovaný indiánmi z východného Karibiku, pravdepodobne to bol kmeň Tainov.


Neskôr sa ostrov stal francúzskou kolóniou, ale v rokoch 1784 až 1878 pripadol Švédsku výmenou za obchodné privilégiá Francúzov v Göteborgu.

V roku 1878 ho Švédi predali naspäť Francúzom. Urobili o tom referendum. Za predaj, ktorý bol nakoniec bezplatný, teda zadarmo hlasovalo 325 občanov, jeden bol proti. Tie čísla vyzerajú smiešne, ale vraj ešte v roku 1812 bola Gustavia šiestym najväčším mestom vo Švédsku. V roku 1852 bol ostrov ničivo zasiahnutý hurikánom, vtedy ešte bez mena, za ktorým nasledoval požiar a mesto sa už z tejto rany pod švédskou vládou nespamätalo.


Od roku 1878 je ostrov územím Francúzska a neskôr aj Európskej Únie. V roku 2009 sa ale obyvatelia rozhodli vystúpiť z EU a tak od 1.1.2012 už sú iba Francúzskym zámorským územím a nie sú najvzdialenejším regiónom Európskej Únie. Na ostrove sa ale stále platí Eurom. Úradná reč je francúzština.



My pristaneme na mori pri hlavnom meste ostrova, ktoré sa volá Gustávia na počesť švédskeho kráľa Gustava III. Keďže ostrov nemá prístav vhodný pre veľké výletné lode, vyloďujeme sa tenderom. To znamená, že na breh nás z lode postupne prepravujú na záchranných člnoch. To vždy zaberie nejaký čas, ktorý nám potom bude chýbať pri prehliadke ostrova. Ale s tým nič nenarobíme.

Konečne sme v prístave a hneď smerujeme pešo na juh od hlavného mesta, kde sa nachádza jedna z najkrajších pláží ostrova. Shell Beach leží v zálive Anse de Grand Galet. Pláž je doslova obsypaná drobnými mušľami a tie jej dávajú ružovú farbu.

Voda je tu priezračne čistá a hneď z brehu sa dá aj šnorchlovať. Najprv sa vnoríte do vody, ktorej dno tvoria drobné kamienky a mušle zmiešané s pieskom, nasledujú obrovské hladké balvany, ale tie sú už asi v dvojmetrovej hĺbke a potom nasleduje čisté pieskové dno. A práve okolo tých veľkých, hladkých kameňov je možné pozorovať veľké množstvo rýb, naozaj húfy. Väčšinou sú to ale malé rybky, väčšie, „papagájovo“ sfarbené ryby sú skôr osamelé plavkyne. Sem tam môžete pozorovať aj malé skupinky zebričiek.




Na pláži je postavený krásny bar s reštauráciou, kde sme si dali čerstvý džús a ja som si ho vylepšil rumom. Pôvodne som chcel ochutnať, ako to tradične robím, nejaké miestne pivo. Problém bol, že nič také tu neexistuje. Na ostrove nemajú žiadny pivovar. Rovnako to bolo aj s rumom.

Čo ale robí tento ostrov výnimočným medzi všetkými karibskými ostrovmi? Karibskú atmosféru mu prepožičiava iba príroda, more a poloha. Chýbajú tu obyvatelia typickí pre Karibik, nie sú tu takmer žiadni potomkovia otrokov, pôvodných obyvateľov a ani Indovia. Žijú tu prevažne bieli Francúzi a medzi nimi je veľa, veľa veľmi bohatých Francúzov. Preto sa ostrov niekedy nazýva aj karibským Saint Tropez.









Ulice lemujú samé luxusné obchody a reštaurácie. Sú tu zastúpené všetky najznámejšie a najdrahšie módne značky.




Mimochodom názvy ulíc sú doteraz dvojjazyčné. Ulice nesú nie len francúzske mená, ale aj švédske pomenovania.
V roku 2017 sa ostrovom prehnal hurikán Irma a narobil obrovské škody. Ale keďže tu žijú takmer výlučne bohatí Francúzi, obnova prebehla veľmi rýchle. Ceny nehnuteľností sú tu ale závratné. Aj milionári tu musia šetriť. Svet tu patrí miliardárom.
Na strove sa nachádzajú tri pevnosti: Fort Karla, Fort Gustav a Fort Oscar, ale veľa z nich neostalo, tak sme sa ani neobťažovali ich navštíviť. Z pamiatok sme navštívili iba anglikánsky kostol z roku 1822 alebo 1855, údaje sa rozchádzajú. Bol postavený z kameňa, dovezeného z ostrova St. Eustatius. Má zvonovú vežu a je ohradený kamenným múrom.



Nastupujeme na posledný možný tender a vraciame sa na našu loď, aby nás cez noc presunula do ďalšej destinácie. Tou bude ostrov Svätej Lucie.


Vzdialenosť, ktorú sa musíme preplaviť medzi ostrovmi St. Barths a St. Lucia predstavuje 258 námorných míľ, alebo keď chcete 478 kilometrov.
Lubo Repka.