Ostrov má sotva viacej ako 31 tisíc obyvateľov, pričom celý štát má okolo 80 tisíc obyvateľov. Patria do britského spoločenstva národov, hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II., ktorú na ostrovoch (sú tri) zastupuje generálny guvernér. Formálne, v skutočnosti je celá výkonná moc sústredená v rukách premiéra a osemnásť člennej Snemovne reprezentantov volených každých 5 rokov. Úradným jazykom je angličtina, jazdí sa vľavo. Mena východokaribský dolár.
Antiguu objavil pre Európanov Krištof Kolumbus počas svojej druhej plavby v roku 1493. Ostrov pomenoval podľa kostola Santa María de la Antigua v Seville. Čím viac sme sa k ostrovu približovali, tým krajšie výhľady sa nám otvárali.
V prístave už kotvili ďalšie výletné lode, medzi nimi aj loď Orchestra spoločnosti MSC Cruises, s ktorou sme sa plavili v roku 2007 krížom cez Atlantický oceán z Janova do Fort Lauderdale na Floride. Bola to naša prvá plavba a doteraz na ňu spomíname len v dobrom.
Výletné plavby po Karibiku
Pripravíme Vám bezplatne ponuku pre plavbu po karibiku na mieru. Neváhajte a ozvite sa nám.
V roku 1632 všetky tri ostrovy, teda Antiguu, Redondo a Barbudu obsadili Angličania. Úplnú nezávislosť ostrovy získali až 1. novembra 1981. Pred príchodom Európanov tu žili indiáni kmeňa Ciboney, vraj pôvodom z Kuby, ale tiež Arawakovia a Karibovia. Nakoniec prevládli Karibovia, lebo boli ľudožrúti a ostatných pojedli. V súčasnosti ale patria k najobľúbenejším jedlám kukurica, sladké zemiaky, štipľavé papričky a guava. Pestuje sa tu aj tabak a bavlna.
Najprv sme si pozreli prístav a mesto St. John’s a to jednoduchou prechádzkou, pretože mestečko je skutočne malé. Uličky mesta sa dvíhajú do kopca, na ktorom je katedrála svätého Jána z Boha (Cathedral of St. John the Divine). Miestne nákupné centrum sa volá Heritage Quay. Hneď vedľa neho je tržnica a na jej druhom konci začína obchodná ulica Redcliffe Quay. Na ulici Long street je múzeum venované histórii ostrovov. V múzeu sú aj mnohé expozície z indiánskych dejín ostrova, pričom je znázornené ako sa sem a odkiaľ pôvodní obyvatelia dostali, resp. dopravili.
Keďže Európania nevideli medzi pôvodnými obyvateľmi rozličných kmeňov žiadne rozdiely, zotročili ich všetkých rovnako. Pre indiánov bolo otroctvo horšie ako byť zjedený a tak si dovolili všetci vyhynúť. Noví vládcovia sa tým ale príliš netrápili, doviezli si pracovnú silu z Afriky. Pestovanie cukrovej trstiny sa stalo veľmi úspešným odvetvím. Najbohatšou plantážou bola Betty’s Hope Estate založená v roku 1650. V roku 1674 bola kúpená guvernérom záveterných ostrovov pánom Christopherom Codringtonom. Nový majiteľ dal plantáži nové meno po svojej dcére Betty. Rodina si udržala túto plantáž vo vlastníctve až do roku 1944. Nachádza sa tu múzeum Betty’s Hope, kde sú v malom návštevnom stredisku vystavené exponáty vysvetľujúce spracovanie cukrovej trstiny a prácu otrokov.
S otrokmi sa zaobchádzalo veľmi kruto, časté boli vzbury, ale tie boli vždy krvavo potlačené. Pre otrokov svitla nádej až zákazom obchodu s otrokmi v roku 1807, teda vo Veľkej Británii. Slobodu ale otroci na Antigue dostali až v roku 1834. Ani potom to nemali ľahké a asi preto je doteraz mnoho z nich frustrovaných a závislých na drogách a alkohole. Rehabilitačné centrum Crossroads Centre na pomoc závislým tu zriadila osoba veci znalá - Eric Clapton. Liečbu si predstavujem tak, že všetci „závisláci“ spoločne spievajú Claptonovu pieseň Heroin. Ale bez srandy, hlboká úcta pán Clapton!
Najvýznamnejším miestom, ktoré na ostrove treba navštíviť je prístav English Harbour, známy aj pod menom Nelson's Dockyard. Bol od roku 1671 popri základniach na Jamajke a Barbadose jedným z troch základných prístavov britského vojenského námorníctva v Karibiku. Prístav sa prestal na vojenské účely používať v roku 1889. Teraz tu namiesto vojnových lodí kotvia luxusné jachty.
Pekný výhľad na prístav je aj z pevnosti Berkeley, ktorá chránila vchod do prístavu. Samotná pevnosť v súčasnosti spočíva z jednej budovy, ktorá pravdepodobne slúžila ako muničný sklad a pozostatkov opevnenia.
Ako cestu naspäť zvolil náš miestny šofér Fig Tree Drive vedúcu juhozápadom ostrova. Má len osem kilometrov, ale môžete tu obdivovať prirodzenú vegetáciu ostrova. Bola to vlastne taká skratka naspäť na pobrežie. Ani tu sa nedalo odolať fotografovaniu. Po výjazde z hôr obrastených hustou vegetáciou sa pred vami objavia takéto výhľady.
Na druhej strane cesty krátka úrodná rovinka a za ňou opäť vysoké hory.
Ďalšia zákruta s miernym stúpaním a ďalšie výhľady.
Krátka návšteva pláže. Vstupujeme na ňu prechodom cez luxusný dovolenkový hotel, dáme si jedno miestne pivo, aby nás nevyhodili.
Návrat do prístavu a na loď. Vyplávanie opäť vo sviatočnej nálade.
Ak vás zaujímajú plavby výletnými loďami, prečítajte si moju knihu o plavbe loďou spoločnosti MSC z Benátok do Čierneho mora. Knihu si môžete zakúpiť tu:
https://itunes.apple.com/sk/book/plavba-do-cierneho-mora/id961994039?mt=11
Lubo Repka.
