reklama

Plavba Panamským kanálom - časť 2. Cartagena v Kolumbii

Z Miami je to do mesta Cartagena dva dni pokojnej plavby. Vlny maximálne 1,5 metra zvládala naša loď s eleganciou mercedesu jazdiaceho po bratislavských cestách. Hrbolov a jám bolo síce veľa, ale takmer sme ich necítili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Cestou sme nevideli žiadne morské živočíchy, akurát sem tam lietajúce ryby uhýbajúce z dráhy našej plavby. Akokoľvek som sa pokúšal ich odfotiť, nepodarilo sa.

Bocagrande z pohľadu pristávajúcej lode.
Bocagrande z pohľadu pristávajúcej lode. (zdroj: Lubo Repka)

Do Cartageny sme priplávali v pondelok ráno 23.1.2017. Tento prístav a toto mesto sme už raz mali možnosť preskúmať, takže nám ani veľmi nevadilo, že tu budeme tak krátko – iba 6 hodín, od 8,00 do 14,00. Ale aj tak som sa čudoval, že to takto zariadili, pretože keby sme ostali aspoň o dve hodinky dlhšie ... Ale čo už, je tak ako je a my sa musíme podľa toho zariadiť. Už po prvej návšteve sme vedeli, že toto mesto si treba naplánovať na dlhšie a raz nám to určite vyjde.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Takto nás víta Cartagena.
Takto nás víta Cartagena. (zdroj: Lubo Repka)

Cartegena de Indias, ako znie oficiálny názov, je multikultúrne mesto svojou veľkosťou až na piatom mieste v Kolumbii, ale svojim významom najdôležitejší prístav Kolumbie. A to platí nielen teraz, ale v minulosti platilo ešte viacej.

Je to mesto kontrastov, moderné a zároveň plné histórie, žije v ňom veľa bohatých ľudí a ešte viacej chudobných, je opradené legendami a zároveň žije svojou realitou.

Plavby výletnými loďami

Vyberte si z ponuky plavieb po Karibiku, alebo plavieb po Stredomorí.

Pouličný predajca suvenírov.
Pouličný predajca suvenírov. (zdroj: Lubo Repka)

V starom meste ožíva duch 17. storočia španielskej koloniálnej éry. Budovy sú relatívne dobre udržiavané, plné farieb, ale zároveň cítite, že na týchto miestach sa odohrávali kruté mocenské boje, vyčíňala inkvizícia ako málokde inde a nebezpečenstvo prepadnutia pirátmi bolo každodennou realitou. Tu sa nakladali a prekladali všetky ulúpené poklady ríše Inkov a Aztékov, zlato a striebro získané roztápaním kultúrnych pokladov starých predkolumbijských civilizácií Ameriky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V uliciach mesta to hýri farbami.
V uliciach mesta to hýri farbami. (zdroj: Lubo Repka)

Lokalita bola obývaná už 7 000 rokov pred našim letopočtom, najprv ľuďmi zvanými Puerto Hormiga, neskôr kmeňmi Honsu a Sinu. Tí poslední menovaní tu žili v dobe, keď Pedro de Heredia položil základy dnešnej Cartageny. Stalo sa tak v roku 1533 a pomenoval ho po meste, z ktorého pochádzala väčšina jeho námorníkov. Mesto rýchlo rástlo a bohatlo a preto sa stalo cieľom mnohých pirátskych prepadov. Najprv v roku 1551 mesto vyplienil francúzsky pirát Jean-Francois Roberval, potom v roku 1559 dostal výpalné pirát menom Martin Cole za to, že mesto nezničí a korunku tomuto vyčíňaniu nasadil anglický super pirát Francis Drake v roku 1572, keď mesto na krátko obsadil, vačšiu časť vypálil a Španieli sa vykúpili sumou, ktorá by sa dnes rovnala 2,5 miliarde dolárov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reakciou na to bolo vybudovanie pevností na obranu mesta aké nemali v dovtedajšej histórii obdobu. Doteraz je celé mesto obohnané hradbami, po ktorých sa môžete prechádzať. Hradby sú každých niekoľko sto metrov spevnené obrannými baštami, ktoré boli vybavené delami.

Jedna z oporných bášt obranného múru mesta.
Jedna z oporných bášt obranného múru mesta.  (zdroj: Lubo Repka)

Do mesta sme sa dostali taxíkom, organizovaný výlet z lode sme odmietli. Je to vždy vec odhadu, kedy sa oplatí ísť z lode a kedy individuálne, ale teraz sme si boli istí, že sami si mesto pozrieme lepšie ako v skupine.

Plameniaky v prístavnej záhrade.
Plameniaky v prístavnej záhrade. (zdroj: Lubo Repka)
Papagáje na uvítanie turistov, stále ešte v prístavnej záhrade.
Papagáje na uvítanie turistov, stále ešte v prístavnej záhrade. (zdroj: Lubo Repka)
Tento domáci obyvateľ na mňa prehovoril ako prvý.
Tento domáci obyvateľ na mňa prehovoril ako prvý.  (zdroj: Lubo Repka)

Taxík nás vysadil na námestí Plaza de Reloj (Námestie hodín). Hneď za vstupnou bránou je Plaza de la Coches (Námestie kočiarov), na ktorom sa nachádza socha Pedra de Heredia (Estatuo de Pedro de Heredia). Hneď vedľa je ďalšie úchvatné námestie Plaza de la Aduana (pokúsim sa o preklad: Colničné námestie). Tu sa nachádza dom, kde kedysi žil zakladateľ mesta Don Pedro de Heredia. Paradoxne sochu tu má Krištof Kolumbus. Ďalšie malebné námestie sa volá Plaza de San Pedro (Námestie svätého Petra) a nachádza sa tu Múzeum moderného umenia (Museo de Arte Moderno) a kostol svätého Pedra de Claver (Iglesia de San Pedro Claver).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pred hlavnou bránou do Cartageny.
Pred hlavnou bránou do Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)

Pedro Claver sa narodil v roku 1580 v katalánskej Lleide, stal sa jezuitom a väčšinu svojho života prežil v Cartagene. Pomáhal otrokom dovezeným z Afriky v ich ťažkom položení nájsť vieru v boha a osobne ich vraj pokrstil vyše 300 tisíc. Svojim ľudským prístupom k nim si získal úctu a vďačnosť, za čo bol v roku 1888 kánonizovaný za svätého. Zomrel v roku 1654 dávno pred zrušením otroctva. Treba objektívne priznať, že za jeho zrušenie sa nikdy nezasadil, pravdepodobne mu to ani nenapadlo, ale všetka česť aj za to, čo v tej dobe pre afrických otrokov urobil.

Casa de la Aduana – koloniálna budova, kde žil Don Pedro de Hedeira, zakladateľ Cartageny.
Casa de la Aduana – koloniálna budova, kde žil Don Pedro de Hedeira, zakladateľ Cartageny.  (zdroj: Lubo Repka)
Plaza de la Aduana.
Plaza de la Aduana. (zdroj: Lubo Repka)
Socha na počesť Pedra de Hedeiru na námestí Plaza de la Aduana.
Socha na počesť Pedra de Hedeiru na námestí Plaza de la Aduana.  (zdroj: Lubo Repka)
Plaza de la Aduana – miesto, kde sídlila Kraľovská colnica, ktorej úlohou bolo skontrolovať všetok tovar prichádzajúci a odchádzajúci z Cartageny.
Plaza de la Aduana – miesto, kde sídlila Kraľovská colnica, ktorej úlohou bolo skontrolovať všetok tovar prichádzajúci a odchádzajúci z Cartageny.  (zdroj: Lubo Repka)
Monastério de San Pedro Claver.
Monastério de San Pedro Claver.  (zdroj: Lubo repka)
Pod hlavným oltárom sa nachádzajú pozostatky Pedra de Claver.
Pod hlavným oltárom sa nachádzajú pozostatky Pedra de Claver. (zdroj: Lubo Repka)
Organ v galérii kostola sv. Pedra de Claver.
Organ v galérii kostola sv. Pedra de Claver. (zdroj: Lubo Repka)
V kostole je aj miesto pre nedávno zosnulých.
V kostole je aj miesto pre nedávno zosnulých. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z galérie na hlavný oltár.
Pohľad z galérie na hlavný oltár. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno.
Museo de Arte Moderno. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno. Enrique Grau mal slabosť pre korpulentné dámy.
Museo de Arte Moderno. Enrique Grau mal slabosť pre korpulentné dámy. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno. Enrique Grau.
Museo de Arte Moderno. Enrique Grau. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - archeologická časť.
Museo de Arte Moderno - archeologická časť. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - archeologická časť.
Museo de Arte Moderno - archeologická časť. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - sakrálna časť.
Museo de Arte Moderno - sakrálna časť. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - sakrálna časť.
Museo de Arte Moderno - sakrálna časť. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - ukážka dobového bývania.
Museo de Arte Moderno - ukážka dobového bývania. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de Arte Moderno - ukážka dobového bývania.
Museo de Arte Moderno - ukážka dobového bývania. (zdroj: Lubo Repka)
Obraz velebiaci odkaz Pedra de Claver.
Obraz velebiaci odkaz Pedra de Claver. (zdroj: Lubo Repka)

 Hneď oproti Baluarte (Bašta) Francisco Javier je múzeum námornej histórie Karibiku (Museo Naval del Caribe). Popravde, múzeum ma sklamalo. Námorné múzeá sú mojou slabosťou a navštívil som ich už veľmi veľa. Toto patrí medzi tie najslabšie, je plné papierových výkladov histórie a to ešte k tomu iba v španielčine (čo vďaka mojej učiteľke španielčiny Natálii nebol pre mňa až taký problém).

Pred vstupom do múzea nesmieme zabudnúť na pitný režim.
Pred vstupom do múzea nesmieme zabudnúť na pitný režim. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Naval del Caribe.
Museo Naval del Caribe. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Naval del Caribe.
Museo Naval del Caribe. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Naval del Caribe.
Museo Naval del Caribe. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Naval del Caribe.
Museo Naval del Caribe. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Naval del Caribe.
Museo Naval del Caribe. (zdroj: Lubo Repka)

Ďalšie zosilnené opevnenie na našej prechádzke po hradbách sa volá Baluarte Santiago Apostol, ďalšie Baluarte de Santa Domingo atď. Ide to jedno za druhým, až kým neprídeme k divadlu Teatro Hedeira. Tu si dáme čerstvú pomarančovú šťavu a od predavača si necháme potvrdiť smer našej prechádzky: dom, kde býval Gabriel García Márquez.

Na tejto fotke dobre vidno silu múrov opevnenia.
Na tejto fotke dobre vidno silu múrov opevnenia. (zdroj: Lubo Repka)
Ďalšia bašta opevnenia.
Ďalšia bašta opevnenia. (zdroj: Lubo Repka)
Teatro Hederia.
Teatro Hederia. (zdroj: Lubo Repka)

V roku 1851 postihla Cartagenu morová epidémia, ktorá zabila polovicu obyvateľov mesta. Gabriel García Márquez napísal na túto tému svoju slávnu novelu Láska v dobe cholery. 

Dom, v ktorom býval Gabriel García Márquez.
Dom, v ktorom býval Gabriel García Márquez.  (zdroj: Lubo Repka)

Konečne sme ho našli. Vedľa neho sa nachádza reštaurácia Macondo a ja si z úcty k Marquézovi nedovolím do nej vstúpiť. Neviem prečo, inokedy nie som na komerčný biznis taký citlivý.

A hneď vedľa podnikateľský nápad inšpirovaný názvom fiktívneho mestečka Macondo z Marquézovho najslávnejšieho románu Sto rokov samoty.
A hneď vedľa podnikateľský nápad inšpirovaný názvom fiktívneho mestečka Macondo z Marquézovho najslávnejšieho románu Sto rokov samoty.  (zdroj: Lubo Repka)

Ďalej sa túlame uličkami takmer bezcieľne, ale predsa s poznávacím zámerom. Odrazu sa ocitneme na námestí Simona Bolívara. Simón José Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar y Palacios žil v rokoch 1783 až 1830 a jemu vďačia krajiny ako Venezuela, Bolívia, Kolumbia, Ekvádor, Peru a Panama za svoju samostatnosť. Je pokladaný za najvýznamnejšieho bojovníka proti nadvláde Španielska nad Južnou Amerikou. Námestie alebo ulica, či univerzita nesúca jeho meno je pravdepodobne v každom juhoamerickom meste, teda aspoň štátov, ktoré som uviedol. Aj námestie nesúce jeho meno tu v Cartagene je veľmi príjemné a pekné. Domáci aj turisti sem radi chodia a aj my sme si to užili.

V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
V uličkách Cartageny.
V uličkách Cartageny. (zdroj: Lubo Repka)
Čas na dobrú kolumbijskú kávičku v príjemnom prostredí.
Čas na dobrú kolumbijskú kávičku v príjemnom prostredí. (zdroj: Lubo Repka)
Plaza de Bolívar.
Plaza de Bolívar. (zdroj: Lubo Repka)
Institución Univesitaria Bellas Artes y Ciencias de Bolívar na námestí Plaza de Bolívar.
Institución Univesitaria Bellas Artes y Ciencias de Bolívar na námestí Plaza de Bolívar.  (zdroj: Lubo Repka)
Dom tesne pred dokončením renovácie.
Dom tesne pred dokončením renovácie. (zdroj: Lubo Repka)

Od roku 1984 bolo mesto vyhlásené Unesco pamiatkou a odvtedy sa neustále obnovujú jeho historické budovy. Ale pribúdajú aj nové atrakcie ako napríklad dom Gabriela Garcíu Márqeuza, nové centrum mesta Bocagrande s mrakodrapmi a pod.

Mrakodrapy novej časti mesta - Bocagrande.
Mrakodrapy novej časti mesta - Bocagrande. (zdroj: Lubo Repka)

O histórii mesta by sa dali napísať celé knihy a aj boli napísané. Možno sa k tejto téme vrátim inokedy, teraz vám musí stačiť týchto pár riadkov a fotografií, aby som vás navnadil na návštevu Cartageny. Ja som nažhavený až až a určite sa sem ešte hodlám vrátiť. Večerný život tu musí byť super a ešte mi ostali nepozreté viaceré múzeá ako napríklad múzeum zlata či múzeum inkvizície. A to sa musím priznať, že nepíšem a nedávam sem fotografie z prvej návštevy, pri ktorej sme videli také významné pamiatky ako napríklad pevnosť San Filipe de Barajas a Convento de Santo Domingo z roku 1551, odkiaľ je najkrajší výhľad na mesto.

Niekto vidí poznávanie prostredníctvom plavieb ako neefektívne s nedostatkom času na skutočné poznanie lokality, čo uznávam, že je mnohokrát pravda. Ja to vidím optimistickejšie. Sú lokality, kde mi jednodňová návšteva stačila a už sa na to miesto nemusím viackrát vracať a sú lokality, kde si poviem, že „wow“ sem sa musím ešte vrátiť. Takou je pre mňa aj Kolumbia a mesto Cartagena.

Naša loď je tá vľavo.
Naša loď je tá vľavo. (zdroj: Lubo Repka)

Naša loď Norwegian Jewel smeruje do Panamského kanálu a ja vám môžem prezradiť už teraz, že to bol zážitok na celý život. Práve sme totiž vplávali do Tichého oceánu a smerujeme do Kostariky. Zajtra, resp. už dnes je ale deň na mori, tak si určite nájdem čas, aby som vám popísal svoje dojmy z plavby Panamským kanálom.

Pohľadom z odpávajúcej lode na jednu z predsunutých pevností mesta sa lúčime s Cartagenou.
Pohľadom z odpávajúcej lode na jednu z predsunutých pevností mesta sa lúčime s Cartagenou. (zdroj: Lubo Repka)

Sledujte moju fb stránku a lajkujte.

A samozrejme si môžete kúpiť aj moju knihu o plavbe do Čierneho mora.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu