Plavba Panamským kanálom - časť 2. Cartagena v Kolumbii

Cestou sme nevideli žiadne morské živočíchy, akurát sem tam lietajúce ryby uhýbajúce z dráhy našej plavby. Akokoľvek som sa pokúšal ich odfotiť, nepodarilo sa.

Do Cartageny sme priplávali v pondelok ráno 23.1.2017. Tento prístav a toto mesto sme už raz mali možnosť preskúmať, takže nám ani veľmi nevadilo, že tu budeme tak krátko – iba 6 hodín, od 8,00 do 14,00. Ale aj tak som sa čudoval, že to takto zariadili, pretože keby sme ostali aspoň o dve hodinky dlhšie ... Ale čo už, je tak ako je a my sa musíme podľa toho zariadiť. Už po prvej návšteve sme vedeli, že toto mesto si treba naplánovať na dlhšie a raz nám to určite vyjde.

Cartegena de Indias, ako znie oficiálny názov, je multikultúrne mesto svojou veľkosťou až na piatom mieste v Kolumbii, ale svojim významom najdôležitejší prístav Kolumbie. A to platí nielen teraz, ale v minulosti platilo ešte viacej.

Je to mesto kontrastov, moderné a zároveň plné histórie, žije v ňom veľa bohatých ľudí a ešte viacej chudobných, je opradené legendami a zároveň žije svojou realitou.

V starom meste ožíva duch 17. storočia španielskej koloniálnej éry. Budovy sú relatívne dobre udržiavané, plné farieb, ale zároveň cítite, že na týchto miestach sa odohrávali kruté mocenské boje, vyčíňala inkvizícia ako málokde inde a nebezpečenstvo prepadnutia pirátmi bolo každodennou realitou. Tu sa nakladali a prekladali všetky ulúpené poklady ríše Inkov a Aztékov, zlato a striebro získané roztápaním kultúrnych pokladov starých predkolumbijských civilizácií Ameriky.

Lokalita bola obývaná už 7 000 rokov pred našim letopočtom, najprv ľuďmi zvanými Puerto Hormiga, neskôr kmeňmi Honsu a Sinu. Tí poslední menovaní tu žili v dobe, keď Pedro de Heredia položil základy dnešnej Cartageny. Stalo sa tak v roku 1533 a pomenoval ho po meste, z ktorého pochádzala väčšina jeho námorníkov. Mesto rýchlo rástlo a bohatlo a preto sa stalo cieľom mnohých pirátskych prepadov. Najprv v roku 1551 mesto vyplienil francúzsky pirát Jean-Francois Roberval, potom v roku 1559 dostal výpalné pirát menom Martin Cole za to, že mesto nezničí a korunku tomuto vyčíňaniu nasadil anglický super pirát Francis Drake v roku 1572, keď mesto na krátko obsadil, vačšiu časť vypálil a Španieli sa vykúpili sumou, ktorá by sa dnes rovnala 2,5 miliarde dolárov.

Reakciou na to bolo vybudovanie pevností na obranu mesta aké nemali v dovtedajšej histórii obdobu. Doteraz je celé mesto obohnané hradbami, po ktorých sa môžete prechádzať. Hradby sú každých niekoľko sto metrov spevnené obrannými baštami, ktoré boli vybavené delami.

Do mesta sme sa dostali taxíkom, organizovaný výlet z lode sme odmietli. Je to vždy vec odhadu, kedy sa oplatí ísť z lode a kedy individuálne, ale teraz sme si boli istí, že sami si mesto pozrieme lepšie ako v skupine.

Taxík nás vysadil na námestí Plaza de Reloj (Námestie hodín). Hneď za vstupnou bránou je Plaza de la Coches (Námestie kočiarov), na ktorom sa nachádza socha Pedra de Heredia (Estatuo de Pedro de Heredia). Hneď vedľa je ďalšie úchvatné námestie Plaza de la Aduana (pokúsim sa o preklad: Colničné námestie). Tu sa nachádza dom, kde kedysi žil zakladateľ mesta Don Pedro de Heredia. Paradoxne sochu tu má Krištof Kolumbus. Ďalšie malebné námestie sa volá Plaza de San Pedro (Námestie svätého Petra) a nachádza sa tu Múzeum moderného umenia (Museo de Arte Moderno) a kostol svätého Pedra de Claver (Iglesia de San Pedro Claver).

Pedro Claver sa narodil v roku 1580 v katalánskej Lleide, stal sa jezuitom a väčšinu svojho života prežil v Cartagene. Pomáhal otrokom dovezeným z Afriky v ich ťažkom položení nájsť vieru v boha a osobne ich vraj pokrstil vyše 300 tisíc. Svojim ľudským prístupom k nim si získal úctu a vďačnosť, za čo bol v roku 1888 kánonizovaný za svätého. Zomrel v roku 1654 dávno pred zrušením otroctva. Treba objektívne priznať, že za jeho zrušenie sa nikdy nezasadil, pravdepodobne mu to ani nenapadlo, ale všetka česť aj za to, čo v tej dobe pre afrických otrokov urobil.

 Hneď oproti Baluarte (Bašta) Francisco Javier je múzeum námornej histórie Karibiku (Museo Naval del Caribe). Popravde, múzeum ma sklamalo. Námorné múzeá sú mojou slabosťou a navštívil som ich už veľmi veľa. Toto patrí medzi tie najslabšie, je plné papierových výkladov histórie a to ešte k tomu iba v španielčine (čo vďaka mojej učiteľke španielčiny Natálii nebol pre mňa až taký problém).

Ďalšie zosilnené opevnenie na našej prechádzke po hradbách sa volá Baluarte Santiago Apostol, ďalšie Baluarte de Santa Domingo atď. Ide to jedno za druhým, až kým neprídeme k divadlu Teatro Hedeira. Tu si dáme čerstvú pomarančovú šťavu a od predavača si necháme potvrdiť smer našej prechádzky: dom, kde býval Gabriel García Márquez.

V roku 1851 postihla Cartagenu morová epidémia, ktorá zabila polovicu obyvateľov mesta. Gabriel García Márquez napísal na túto tému svoju slávnu novelu Láska v dobe cholery. 

Konečne sme ho našli. Vedľa neho sa nachádza reštaurácia Macondo a ja si z úcty k Marquézovi nedovolím do nej vstúpiť. Neviem prečo, inokedy nie som na komerčný biznis taký citlivý.

Ďalej sa túlame uličkami takmer bezcieľne, ale predsa s poznávacím zámerom. Odrazu sa ocitneme na námestí Simona Bolívara. Simón José Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar y Palacios žil v rokoch 1783 až 1830 a jemu vďačia krajiny ako Venezuela, Bolívia, Kolumbia, Ekvádor, Peru a Panama za svoju samostatnosť. Je pokladaný za najvýznamnejšieho bojovníka proti nadvláde Španielska nad Južnou Amerikou. Námestie alebo ulica, či univerzita nesúca jeho meno je pravdepodobne v každom juhoamerickom meste, teda aspoň štátov, ktoré som uviedol. Aj námestie nesúce jeho meno tu v Cartagene je veľmi príjemné a pekné. Domáci aj turisti sem radi chodia a aj my sme si to užili.

Od roku 1984 bolo mesto vyhlásené Unesco pamiatkou a odvtedy sa neustále obnovujú jeho historické budovy. Ale pribúdajú aj nové atrakcie ako napríklad dom Gabriela Garcíu Márqeuza, nové centrum mesta Bocagrande s mrakodrapmi a pod.

O histórii mesta by sa dali napísať celé knihy a aj boli napísané. Možno sa k tejto téme vrátim inokedy, teraz vám musí stačiť týchto pár riadkov a fotografií, aby som vás navnadil na návštevu Cartageny. Ja som nažhavený až až a určite sa sem ešte hodlám vrátiť. Večerný život tu musí byť super a ešte mi ostali nepozreté viaceré múzeá ako napríklad múzeum zlata či múzeum inkvizície. A to sa musím priznať, že nepíšem a nedávam sem fotografie z prvej návštevy, pri ktorej sme videli také významné pamiatky ako napríklad pevnosť San Filipe de Barajas a Convento de Santo Domingo z roku 1551, odkiaľ je najkrajší výhľad na mesto.

Niekto vidí poznávanie prostredníctvom plavieb ako neefektívne s nedostatkom času na skutočné poznanie lokality, čo uznávam, že je mnohokrát pravda. Ja to vidím optimistickejšie. Sú lokality, kde mi jednodňová návšteva stačila a už sa na to miesto nemusím viackrát vracať a sú lokality, kde si poviem, že „wow“ sem sa musím ešte vrátiť. Takou je pre mňa aj Kolumbia a mesto Cartagena.

Naša loď Norwegian Jewel smeruje do Panamského kanálu a ja vám môžem prezradiť už teraz, že to bol zážitok na celý život. Práve sme totiž vplávali do Tichého oceánu a smerujeme do Kostariky. Zajtra, resp. už dnes je ale deň na mori, tak si určite nájdem čas, aby som vám popísal svoje dojmy z plavby Panamským kanálom.

Sledujte moju fb stránku a lajkujte.

A samozrejme si môžete kúpiť aj moju knihu o plavbe do Čierneho mora.

Lubo Repka.