Aj preto sme si z lode kúpili dopravu autobusom do Antigui, aby sme nič neriskovali.
Pristáli sme v prístave Puerto Quetztal, ktorý je od Antigui vzdialený dve a pol hodiny autom. Sprievodca vedel veľmi dobre po anglicky a mal aj zručnosti amerického sprievodcu – zabávača v jednej osobe. Cestou nám porozprával všeličo zaujímavé o svojej krajine, na ktorú bol patrične hrdý, s výnimkou skorumpovaných politikov, za ktorých sa tak isto hanbil, ako sa my hanbíme za svojich. Na rozdiel od nás, v Guatemale skorumpovaných politikov stíhajú a aj trestajú, aj keď to trvá dlhšie ako by si ich voliči priali.
Guatemala má takmer 16 miliónov obyvateľov, pričom zaujímavé je, že ich vekový priemer je 20 rokov. Pre porovnanie, u nás je to 38 rokov. A ďalšia zaujímavosť sa týka etnickej príslušnosti obyvateľov. Takmer 41% tvoria čistokrvní potomkovia pôvodných obyvateľov, teda „ameroindiáni“ s mayskou krvou, ďalších 41,5% sú miešanci, ktorých tu volajú „ladino“. Sú dedičmi pôvodných národov Ameriky aj prisťahovalcov z Európy. Rovnako prekvapivo vysoké percentuálne zastúpenie majú bieli Gautemalčania európskeho pôvodu. Tvoria 18,5% a volajú ich tu Criollo. Prevažujú potomkovia nemeckého a španielskeho pôvodu.
Domáca mena sa volá quetztal (číta sa „kecal“) a je pomenovaná po pestrofarebnom vtákovi, ktorý žije v džungli. Za jeden USD dostanete 7,4 quetztalov.
Ešte krátko k dávnej histórii územia, ktoré sa teraz volá Guatemala. Obývané bolo už 12 000 rokov pred našim letopočtom. Archeológovia rozdelujú predkolumbovské dejiny na predklasickú periódu (3000 až 250 pred n.l.), klasickú periódu (250 pred n.l. až 900 n.l.) a postklasickú periódu (900 až 1500 nášho letopočtu). Najzaujímavejšia je klasická perióda, ktorá je mayská. Tá kolabovala okolo roku 900, pravdepodobne v dôsledku hladomoru.
Preskúmať túto časť dejín Guatemaly sa ešte len chystáme. Po tejto návšteve som pevne presvedčený, že čoskoro. Teraz sme mali ale namierené len o nejakých 500 rokov dozadu, do mesta Antigua. V roku 1519 neslávne známy dobyvateľ Hernán Cortés de Monroy y Pizarro Altamirano, ktorý si podmanil mexickú časť Ameriky udelil poverenie na dobýjanie ďalších území bratom Gonzalovi a Pedrovi de Alvarado. Tí sa najprv spojili s jedným miestnym kmeňom (Kaqchikel) proti druhému (Quiché) a keď ho spoločne premohli, tak zotročili aj svojich pôvodných spojencov. Guatemala sa stala súčasťou tzv. Nového Španielska (Mexiko).
Hlavným mestom najprv bola Villa de Santiago de Guatemala (teraz Tecpan Guatemala) založené v roku 1524. Úspešným útokom Kaqchikov bolo takmer zničené a muselo byť presunuté. Novým hlavným mestom sa stalo Ciudad Vieja, ale ani toto mesto nemalo šťastný osud. V roku 1541 ho zničila voda z krátera Agua Volcáno. Kaldera krátera bola v dôsledku silných dažďov plná vody a ešte k tomu prišlo zemetrasenie, ktoré narušilo steny kaldery a voda sa vyliala.
Na tretí pokus to už ale vyšlo. Ešte v tom istom roku bolo o 6 kilometrov ďalej založené mesto Antigua. Vtedy sa ale volalo Santiago de los Caballeros. Dvesto rokov pod jeho správu spadali aj dnešné štáty Belize, Honduras, Nikaragua, Kostarika a veľká časť južného Mexika, ktorá sa volá Chiapas.
Do mesta, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1530 metrov nás priviezol autobus, ako som už spomínal a samozrejme to bolo tým najkomerčnejším spôsobom, ako to už pri týchto výletoch býva. Miestom vopred dohodnutým s agentúrou tentokrát bola továreň na spracovanie jadeitu (nefrit). Firmu založila archeologička Mary Lou Rindiger so svojím manželom. Okrem obnovenia tradície výroby jadeitových šperkov vytvorila vo svojej predajni aj múzeum, ktoré sa venuje histórii mayskej kultúry. Musím povedať, že takýto druh komercie mi vôbec nevadí. A ešte maličkosť, je to asi najbohatšia osoba žijúca v Guatemale a svojmu bohatstvu vďačí za znovuobjavenie pôvodne mayských nálezísk jadeitu. Jej príbeh by vydal na samostatný blog. V nasledujúcich fotkách si aspoň pozrite ako premyslene vytvorila svoju predajňu, kde prezentuje nielen históriu, ale aj výrobu šperkov z jadeitu.
Ulice mesta boli naplánované do štvorca a pretínali ho zo severu na juh a z východu na západ, pričom v strede bolo veľké námestie. Keďže najväčšiu moc a bohatstvo mala v rukách cirkev a medzi nimi najvplyvnejšiu skupinu tvorili františkánski mnísi, stal sa aj františkánsky komplex hlavnou kultúrnou a náboženskou inštitúciou v celej oblasti. Umiestnili ho na hlavnom, centrálnom námestí Antigui. Jeho stavbu začali okamžite a bez váhania už v roku založenia mesta, teda v roku 1541. Postupne objekt dobudovávali a v roku 1743 sa stal katedrálou. Na žiadosť dcéry tu boli v roku 1568 umiestnené pozostatky Pedra de Alvarado, ale stratili sa pri nespočetných zemetraseniach, ktoré mesto postihli.
Mesto je ale plné iných a rovnako pôsobivých pamiatok. Môžete sa tu donekonečna prechádzať a stále objavíte niečo, čo ste si na prvýkrát nevšimli. Okrem toho je tu množstvo reštaurácií a kaviarní, barov a posedení, kde si môžete oddýchnuť a nabrať nové sily na ďalšie bádanie po meste. Čo sa týka suvenírov, niet lepšieho mesta ako Atigua. Kvalita suvenírov je vysoká, človek sa nevie rozhodnúť čo sa mu ešte do batožiny zmestí, ceny sú primerané, vonkoncom nie premrštené.
Prijmite moje pozvanie na prechádzku mestom prostredníctvom nasledujúcich fotografií. V meste hrá množstvo hudobníkov a rum a cigary sú tu najlepšie z celej Ameriky. Čo viacej si môžete priať? Asi len viacej času. Toho sme mali veľmi málo. Sem sa ešte chceme vrátiť, večer to musí „žiť“.
Tu si dovolím ešte jednu poznámku. Možno takto nejako vyzeralo celé mesto až do roku 1944, kedy vtedajší prezident Jorge Ubico nevyhlásil celé mesto ako národnú kultúrnu pamiatku. Dovtedy bolo mesto prakticky opustené, budovy boli zchátrané a zanedbané. Poznačili ich aj zemetrasenia v rokoch 1773 (vtedy zemetrasenie mesto tak poškodilo, že stratilo štatút hlavného mesta a tým sa stalo Guatemala City) a takmer dva roky trvajúce otrasy pôdy v rokoch 1917 až 1918. V roku 1979 bolo mesto vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Po aperitíve sme dostali hlad. Odporučená nám bola reštaurácia La Fonda. Prilákala nás do nej nielen vôňa jedla, ale aj nadháňači.
Potom sme spokojní pokračovali v prehliadke mesta.
S Guatemalou sa lúčime pri západe slnka len veľmi ťažko a iba s vedomím skorého návratu.
Lubo Repka
