V priebehu dňa na mori je na lodi rušno. Prebieha množstvo akcií, stolnotenisový turnaj, tanečné lekcie, kuchári predvádzajú svoje umenie a radia, ako to robiť doma aj ako to doma nerobiť, hrá sa mini futbal, basketbal alebo volejbal, podľa záujmu. Ľudia si užívajú bazény a vírivky. Stretávajú sa známi aj náhodne známi, alebo sa v baroch utvrdzujú nové priateľstvá.
Ja sa venujem hlavne spracovaniu fotiek a plánovaniu ďalších výletov. Za uplynulých 5 dní sme navštívili 4 štáty a videli toho veľmi veľa, takže mám čo robiť. Pokúšam sa dokonca byť aktuálny a písať blogy priamo z paluby, ale kvôli slabému internetu je to prakticky nemožné.
Plavby výletnými loďami
Vyberte si z ponuky plavieb po Karibiku, alebo plavieb po Stredomorí.
Puerto Vallarta je rekreačné, prímorské stredisko, ktoré v súčasnosti preberá klientov slávnemu Acapulcu zmietajúcemu sa v problémoch drogovej kriminality. Mesto má len niečo vyše 230 tisíc obyvateľov.
Náš výlet bol čiastočne šnorchľovací a čiastočne zameraný na pozorovanie prírody a vtáctva ostrovov Marietas. Jeho vedľajší prísľub, že možno uvidíme aj veľryby sa však stal absolútnym „hajlajtom“ celého výletu.
Ostrovy Marietas (Islas Marietas) vznikli pred mnohými tisíckami rokov vulkanickou činnosťou a sú úplne neobývané. Cesta katamaránom z Puerto Vallarta trvá niečo vyše hodiny a cestovné kancelárie sem každý deň vozia prísne limitované počty turistov (max. 625), ale ani jeden z nich nesmie vstúpiť na žiadny z ostrovov. Výnimkou je iba jedna jediná pláž (Love beach), ktorú môže denne navštíviť na základe špeciálneho povolenia 116 turistov. Celé územie je totiž vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Povolené je len pozorovať z lode alebo šnorchľovať, či iné aktivity na vode alebo pod jej hladinou.
Ja som sa tešil na šnorchľovanie, ale bolo dosť zvláštne a priznám sa, bol som sklamaný. Do vody sme skákali priamo z katamaránu. Na mieste, kde sme kotvili bola pomerne hlboká voda, nebolo vidno dno. Ku skalám bolo treba plávať asi 60 až 100 metrov, čo v tých vlnách a mal som pocit, že aj podmorských prúdoch, nie je až také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Navyše sme si museli všetci povinne dať na seba záchranné vesty, s čím sa pláva veľmi nepohodlne. Až blízko pri skalnatom pobreží ostrova sme uvideli ryby. Viditeľnosť bola veľmi slabá, more bolo plné planktónu.
Potom sme mali ľahký obed a po obede sa išlo bližšie ku skalám pozorovať vtáky. Do skál búšili morské vlny takou silou, že v dierach medzi skalami vytryskovali gejzíry vody.
Humpback whale alebo vráskavec dlhoprstý sa do oblasti Puerto Vallarta vracia každý rok začiatkom novembra a opúšťa ju v polovici marca. My sme mali to šťastie, že sme sa tu nachádzali uprostred sezóny, teda na konci januára.
Z chladných oblastí Tichého oceánu sa sem do teplého mora bohatého na potravu vracajú, aby priviedli na svet svoje potomstvo. Sú to morskí cicavci, pária sa vo vode a rodia živé mláďatá. „Bábätká" vážia pri narodení asi tonu a merajú aj 3 metre. Zaujímavé je, že novorodenci nevedia plávať a preto sa to musia hneď naučiť. Rodia sa chvostom napred a pri pôrode vždy asistuje „teta“, ktorá má za úlohu „maličkého" odprevadiť na hladinu a naučiť ho plávať.
Samica má mláďatá každé dva-tri roky. Takže jednu sezónu sem pripláva rodiť a na druhú sa príde páriť.
Dospelí jedinci dosahujú dĺžku 14 až 15 metrov a vážia aj 25 ton. Aj napriek tomu dokážu vyskočiť z vody, vo vzduchu sa otočiť a s obrovským rachotom dopadnúť na chrbát, pričom vyšplechnú gejzír morskej vody. Nie je doteraz jasné, prečo to robia.
Pri ich pozorovaní som sa cítil ako v rozprávke. Už sa teším, ako budem raz o tomto zážitku rozprávať svojim vnúčatám. Milé deti, táto „veľká rybička“ je aj veľmi dobrá, ochraňuje totiž menších pred veľkou, zlou kosatkou dravou. Často pri tom spolupracujú v pároch alebo skupinách. Zrejme to súvisí s tým, že ich mláďatá sú tiež predmetom útokov kosatiek, ktoré sú vlastne jedinými možnými dravcami, ktorí ich dokážu uloviť. Nie nadarmo sa v angličtine volajú killer whale, teda veľryba zabijak, aj keď patria do čeľade delfínovité.
Asi najznámejšia veľryba je Moby Dick, o ktorej napísal román americký spisovateľ Herman Melville. My ho v slovenskom preklade poznáme ako Biela veľryba. Najslávnejšia filmová verzia románu bola natočená v roku 1956, v hlavnej úlohe hral Gregory Peck (kapitán Ahab), aj keď dá sa povedať, že hlavným hrdinom nebol on, ale veľryba.
Zaujímavé je, že pri východnom pobreží Austrálie od roku 1991 pozorujú bielu veľrybu (albína), ktorá sa stala nesmierne populárna a to až tak, že musel byť pre ňu špeciálne prijatý zákon, zakazujúci jej obdivovateľom a pozorovateľom priblížiť sa k nej bližšie ako na 500 metrov. Má aj svoje meno, volá sa Migaloo, čo v jazyku pôvodných obyvateľov Austrálie znamená niečo ako „biely kamoš“. Migaloo je pravý vráskavec dlhoprstý, Moby Dick bol vorvaň (možná váha až 150 ton a dĺžka 28 metrov). Pozorovať vorvaňa je oveľa zložitejšie, vydrží pod hladinou dlhšie a miesto jeho vynorenia sa nedá odhadnúť.
Len tak mimochodom, kniha bola vydaná v roku 1851 a bol to veľký „prepadák“. Hitom sa stala až začiatkom 20. storočia, teda viacej ako 50 rokov po svojom vydaní, čoho sa samozrejme autor nedožil (zomrel v roku 1891). Postavou hlavného dôstojníka menom Starbuck sa inšpirovali zakladatelia kávičkovej „megafirmy“ Starbucks, ktorú podľa neho pomenovali.
Odhaduje sa, že súčasný počet vráskavcov je asi 80 000. Žijú prakticky vo všetkých oceánoch s výnimkou Severného ľadového oceánu. Poznáme tak 4 hlavné populácie: severopacifickú (je ich asi 20 000), atlantickú (12 000), juhopacifickú (viacej ako 50 000) a populáciu Indického oceánu.
Po týchto zážitkoch boli všetci na lodi uchvátení a mali sme výbornú, až slávnostnú náladu. Umocnila ju aj posádka a to nielen perfektnými službami, výbornou margaritou, ale aj svojim kabaretným vystúpením. Rocková hudba hrala „full volume" a „námorníci" sa zmenili na zabávačov.
Náš katamarán nás bezpečne doviezol naspäť do prístavu a k lodi sme to mali iba kúsok pešo. Po nalodení sme v dobrej nálade pokračovali v popíjaní na hornej palube, až kým sme nestratili mexické pobrežie z dohľadu.
Lubo Repka.
