Našu prehliadku čínskeho mesta sme začali pekne kultúrne v chráme Sri Mariamman. Paradoxne ide o hinduistický kláštor postavený v roku 1827, teda ešte predtým ako čínsky obchodníci ovládli túto časť Singapuru. Najväčšiu zásluhu na jeho postavení mal pán Naraina Pillai. Bol to vládny úradník, ktorý sem prišiel s pánom Stamfordom Rafllesom pri jeho druhej návšteve Singapuru v historickom roku 1819. Pillai sa chopil príležitosti a okrem prvej stavebnej firmy položil aj základy textilného priemyslu. Čoskoro sa stal lídrom indickej komunity a jedným z najzámožnejších obchodníkov.
Vchod do klaštora je impozantný. Vchádzate vstupnou bránou gopuram, ktorá má 6 stupňov. Táto pochádza z roku 1925, originálna vstupná brána mala iba tri stupne. Za ňou sa už ocitnete tesne pred chrámom. Tam ešte môžu aj turisti. Nad vami sa skvejú neskutočne krásne maľby znázorňujúce postavy a príbehy z hinduistickej mytológie. Priamo do chrámu kde prebiehajú pobožnosti je už turistom vstup zakázaný.








Potom sme sa túlali po čínskom trhu lemovanom ulicami Pagoda, Trengganu a Sago. Je tam viacej ako 200 stánkov plných rozličného tovaru, určeného hlavne pre turistov. Okrem stánkov sa tu však nachádzajú aj pekné obchody so zlatom, šperkami a drahokamami, nespočetné množstvo autentických čínskych reštaurácií, obchody a stánky s čajom, potravinami, no proste všetkým možným, čo len chcete. Mne sa páčila tá koncentrácia Číny na relatívne malom priestore. Kvalita tovaru bola všade prvotriedna, vrátane potravín.






Nedá mi nespomenúť kulinársky zážitok, ktorý sme si užili v reštaurácii priamo pri vstupe do múzea čínskych tradícií. Bol to krab na omáčke z čierneho korenia (Black Pepper Crab). Jedna z najväčších pochúťok, aké som kedy ochutnal. Múzeum sa rozprestiera na troch poschodiach, ale nie je veľmi veľké, jeho prehliadka zaberie tak 30 - 40 minút. Sú tu naaranžované výjavy z bežného života singapúrskych Číňanov z obdobia 19teho a 20teho storočia.




Táto tabuľka dešifruje pôvod čínskych prisťahovalcov - odkiaľ z ktorej oblasti kto pochádza, a to podľa priezviska a spôsobu jeho písania.

Potom sme si ešte pozreli z vyhliadkového autobusu časť centra mesta.




A teraz už k našej plavbe. Po vyplávaní zo Singapuru naša loď vyrazila smerom na juh k Indonézii.

Toto je naša loď, teda jej portrét :)

A toto pohľad z paluby pri zdvíhaní kotiev v Singapure.

Nad ránom ešte za tmy sme v oblasti medzi Sumatrou a Borneom, asi na 106tom stupni východnej dĺžky prekročili rovník a ocitli sme sa na južnej pologuli. Zem má na rovníku obvod 40 075 kilometrov. Priamo kolmo nad rovníkom svieti slnko iba dvakrát do roka a to v deň jarnej a jesennej rovnodennosti. Najďalej od rovníka sa slnko nachádza v čase slnovratu, kedy zájde až po obratník Raka resp. Kozorožca. Čo z toho máme my? Nič, len štyri ročné obdobia, ktoré nám ľudia obývajúci rovníkové oblasti môžu iba ticho závidieť. Tu sa akurát tak strieda obdobie dažďov s obdobím sucha, pričom deň je vždy rovnako dlhý ako noc. Teda skoro rovnako dlhý. V skutočnosti je tu deň asi o 15 minút dlhší ako noc, pretože Zem nie je pekne guľatá, ale skôr trochu čapatá. Na rovníku je obvod Zeme o niečo vyše 40 kilometrov dlhší ako obvod meraný na nultom poludníku.
Toto je východ slnka kdesi nad rovníkom.


Čaká nás ešte plavba jeden celý deň a noc a budeme v Jakarte, hlavnom meste Indonézie.
Lubo Repka