Všetko je to po ceste a tak je to navigačne veľmi jednoduché. Ale aj tak sme urobili niečo, čo nevyzeralo veľmi logicky, ale bolo to urobené s jasným úmyslom. Najprv sme išli do Chichen Itzá, aby sme tam boli skoro ráno, keď ešte nie je také prudké slnko a až potom sme sa vrátili kúsok cesty do Ik Kil. Tam sme sa totiž mohli osviežiť vo vode a okrem toho je pôsobivejšie, keď sem zhora svieti slnko.
Chichen Itzá ročne navštívi asi 2 až 3 milióny návštevníkov z celého sveta. Od roku 1988 je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Mesto patrilo k najväčším a najvýznamnejším mayským osídleniam. Je postavené okolo štyroch posvätných cenote (už nebudem vysvetľovať, čo cenote je, vysvetlil som to dostatočne v predchádzajúcich článkoch), ktoré mu aj dali meno. Chichen Itzá v preklade znamená niečo ako “ústa studne Itzov”. Založené bolo asi v rokoch 750 až 900, najväčší rozmach zaznamenalo v rokoch 900 až 1200. Po tomto období prosperity si mesto v trinástom storočí podmanili vládcovia Mayapánu.
V roku 1526 španielsky dobyvateľ Francisco de Montejo, veterán z Cortézovej vojenskej expedície požiadal španielskeho kráľa o licenciu na podrobenie polostrova Yucatán. Jeho prvá výprava v roku 1527 bola takmer úplne zničená, ale podarilo sa mu s hŕstkou Španielov zachrániť a tak sa v roku 1531 mohol vrátiť. Poučený založil si najprv pevnú základňu a tou sa stalo mesto Campeche na západnom pobreží. Nasledujúci rok vyslal svojho syna rovnakého mena s prívlastkom mladší do vnútrozemia, aby dobyl mesto Chichen Itzá. Vojna trvala 3 roky a jej výsledkom bolo úplné vyhnanie Španielov z polostrova Yucatán. Tí sa ale nasledujúci rok zase vrátili ešte silnejší a tak sa im nakoniec predsa len podarilo celý polostrov Yucatán kolonizovať. V roku 1588 bol už z Chichen Itzá iba ranč s hovädzím dobytkom.
Do povedomia svetovej verejnosti sa mayská civilizácia dostala prostredníctvom knihy Cestovanie po Yucatáne (Incidents of Travel in Yucatan), ktorej autorom bol John Lloyd Stephens. Ilustrácie do knihy nakreslil Frederick Catherwood. Kniha podnietila ďalšie výpravy a tentokrát prišli aj fotografi. Prvé fotografie boli publikované v roku 1863. Tie sú dnes veľmi vzácne. Neskôr prichádzali stále nové výpravy, profesionálne aj “zlodejské”. Mexická vláda sa len pomaly prebúdzala z letargie a nezáujmu. Predstavte si, že až do roku 2010 boli pozemky v Chichen Itzá v súkromnom vlastníctve. Vláda ich odkúpila 29. marca roku 2010.
Hlavná pyramída Kukulcánov chrám sa tiež volá El Castillo, čiže hrad. Má výšku 30 metrov. Základňa má asi 55 metrov a potom pyramída stúpa do výšky v uhle 53 stupňov.
Stavba bola vybudovaná podľa presných matematických výpočtov a je orientovaná tak, že v období dennej rovnodennosti na jar a na jeseň slnko vytvára na severnej strane zrakovú ilúziu akoby sa operený had lemujúci schody pohyboval.
Pyramída bola postavená na niekoľkokrát. Svoju terajšiu podobu dostala okolo roku 800 v čase najväčšej prosperity. Tá trvala neuveriteľných 450 rokov, počas ktorých si Chichen Itzá podmanilo aj mesto Cobá, ktoré sme už videli. Mayovia vôbec neboli mierumilovný národ. Jednotlivé mestá medzi sebou súperili a bojovali o vedúce postavenie. Dosahovali ho nielen vojnami, ale aj sobášnou politikou, presne ako všade inde na svete. A presne tak ako všade inde, aj tu to niekedy nevyšlo. Najprv pomohli mestu Mayapán ku prosperite a potom ich toto oveľa menšie mesto pohltilo. K dobytiu Chichen Itzá došlo v roku 1221 a Mayapán prevzal vedúcu úlohu v regióne. Mnoho významných rodín muselo emigrovať a spolu s nimi odišlo pravdepodobne aj mnoho ich poddaných. Vraj sa presídlili do oblasti Petén, kde uprostred pralesa na brehu jazera Petén Itzá vybudovali nové mesto, ktoré nazvali Tayasal. Tu odolávali dobyvateľským ambíciám Španielov až do roku 1697. Tento rok sa zapísal do histórie dobývania strednej Ameriky ako rok, kedy sa konečne podarilo celú Mezoameriku začleniť pod španielsku korunu.
Ďalšou významnou stavbou a mimochodom aj veľmi peknou je tzv. observatórium. Po španielsky sa stavba volá El Caracol, čo znamená slimák. To kvôli vrchnej časti, ktorá je výnimočne kruhová. To u Mayov nebývalo zvykom, takýchto stavieb je málo. Vo vnútri kupoly je točité schodište a vedie k niekoľkým otvorom, o ktorých sa vedci domnievajú, že slúžili ako pozorovateľne nočnej oblohy. Aj umiestnenie okienok tomu nasvedčuje, pretože sú nasmerované tak, aby sa napríklad dala pozorovať Venuša a podobné pre Mayov dôležité časti vesmíru.
Kolonáda tisíc stĺpov bola vybudovaná asi v rozpätí rokov 900 až 1200 nášho letopočtu. Vôbec všeobecne sa dá povedať, že Chichen Itzá je preto taká úchvatná archeologická lokalita v porovnaní s inými, napríklad Cobá, pretože je mladšia. Cobá vznikla už niekedy pred našim letopočtom a Chichen Itzá sa plne rozvinula až 700 rokov potom. Tisíc stĺpov, to snáď nemali ani v starom Grécku.
Ďalšou úchvatnou stavbou je palác bojovníkov, Templo de los Guerreros. Stavba je mohutná. Na dĺžku má vyše 40 metrov a siaha až do výšky 12 metrov. Na vrchol vedie široké, centrálne schodisko. Tu sa nachádza chrám, ktorému vedci dali meno podľa reliéfov, ktorými je vyzdobený. Nechýbajú ani operený had, jaguár a orol, čo sú všetko symboly bojovníkov.
Hore som sa mohol pozrieť iba prostredníctvom obrázkov z knihy, ktorú som si neskôr kúpil. Ak má niekto záujem o Mayské archeologické pamiatky odporúčam dve, možno tri knihy, ktoré mám aj ja. Kniha MEXICO od Davide Domenici rozdeľuje celé Mexiko do piatich oblastí, v ktorých celkom dobre popisuje všetky pamiatky predkolumbovskej kultúry v Strednej Amerike. V češtine kedysi vyšli dve obrazové publikácie, jedna o Mayoch a druhá o Aztékoch od toho istého autora. A pri návšteve archeologických pamiatok si môžete kúpiť aj menšie publikácie zostavené tímami odborníkov z rôznych mexických kultúrnych inštitúcií. Všeobecne však treba mať na pamäti, že výskumy stále pokračujú a naše vedomosti o mezoamerických kultúrach sa rýchle vyvýjajú, preto treba sledovať aj aktuálne články v odborných časopisoch. Ale niekedy stačí iba snívať a aspoň raz sa prísť osobne pozrieť. Profesor Domenici pôsobí na Bolonskej univerzite, tej ktorá udelila 13. novembra v roku 1988 čestný doktorát aj nášmu Alexandrovi Dubčekovi.
Venušina platforma sa nazýva štvorcová plošina, na ktorú vedú schody z každej strany. Zo všetkých strán je bohate zdobená reliéfmi planéty Venuše. Podobná je platforma orlov a jaguárov.
Veľmi zaujímavá a dosť hrôzostrašná je aj platforma Tzompantli, alebo po slovensky platforma lebiek.
Asi 500 metrov dlhým, rovným chodníkom sa dostanete k posvätnému cenote. Tam hrôzy pokračujú. Na dne cenote sa našli kosti ľudí, ktorí boli obetovaní bohom. Je ale otázka, či to boli zajatci, pretože sa pravdepodobne jednalo o pozostatky mladých chlapcov, detí, ktoré boli hodené zo skaly do hlbokého cenote. Nevie sa, či boli najprv usmrtení, alebo sa tam utopili. To už z kostí nezistíme.
V areáli je 13 futbalových ihrísk, ale toto jedno je najväčšie v celej Mezoamerike.
A ešte aspoň zopár fotiek z ostatných zaujímavých štruktúr
Cenote Ik Kil je iba jedna otvorená studňa, ale zo všetkých, ktoré sme navštívili je najpôsobivejšia. Asi 26 metrov nad hladinou je okrúhly otvor v jaskyni, cez ktorý preniká slnečné svetlo. Voda v tvare kruhu má priemer asi 60 metrov a hĺbku až 48 metrov. Uskutočnili sa tu v roku 2010, 2011 a 2014 majstrovstvá sveta v skákaní do vody Red Bull Cliff Diving. K vode sa ide po kamenných schodoch.
Do mesta Mérida, ktoré je najväčším mestom Yucatánskeho polostrova je to ešte 120 kilometrov, ale trvá to len niečo vyše hodinu. V Méride ostaneme 3 noci, lebo odtiaľ budeme podnikať ďalšie výlety. Teraz sme ale radi, že zvládneme nejakú večeru a ideme spať.
Náš ďalší deň bol opäť plný mayskej histórie. Videli sme dve slávne mayské archeologické lokality Uxmal a Mayapán. Nie, nebojte sa, nebude to stále o tom istom, budem sa snažiť priniesť vám ďalšie informácie, je toho ešte stále veľa, čo sme si nepovedali.
Na záver pripájam krátke ilustračné video, ktoré vám niektoré veci lepšie objasní, ako to ja dokážem slovami popísať.
Lubo Repka
