Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 4

Písmo: A- | A+

Z mesta Mérida sme si urobili celodenný výlet, aby sme si pozreli dve archeologické lokality, ktoré sa nachádzajú neďaleko. Uxmal a Mayapán.

Na juh od Méridy je Uxmal. Je to asi 80 kilometrov, cesta trvá hodinu a pol.

Uxmal (vyslovuje sa ušmal) bolo významné staroveké mesto Mayov klasickej periódy založené pravdepodobne v roku 500. Budovy mesta sú veľké a vyzdobené plastikami vytesanými do kvádrov, z ktorých sú postavené. Je poprepájané cestami (sacbes), ktoré boli vybudované nielen v meste medzi jednotlivými budovami, ale viedli aj von z mesta do okolitých miest, ako napríklad Kabah, Sayil, Ladná, ale aj do Chichen Itzá. Tieto mestá boli dlhovekí spojenci a vzájomne sa podporovali.

Uxmal bol istú dobu hlavným mestom oblasti Puuc. Tá sa od ostatného Yucatánu odlišuje tým, že sú tu mierne kopce, čo aj v preklade puuc znamená. Krajina kopcov. Bolo to v rokoch 850 až 925, keď bolo mesto na svojom vrchole. Asi v roku 1000 ho dobyli Toltékovia a už o sto rokov bolo mesto prakticky opustené. Ale nebolo zničené a preto sa jeho stavby zachovali v celkom dobrom stave až do súčasnosti. 

K tým Toltékom som tiež plný obdivu. Vplyv ich ríše sa prejavil až na Yucatáne, ktorý bol a stále je od vtedajšieho centra ich moci v meste Tulu, v dnešnom mexickom štáte Hidalgo, vzdialený tisíc kilometrov. Len si to predstavte, že všetci vtedy v Mezoamerike chodili pešo. Napriek týmto vzdialenostiam bol vplyv toltéckej kultúry badateľný aj v Chichen Itzá, ale je ho vidno hlavne tu v Uxmale a v kultúre Puuc. Toltécku kultúru potom prevzali Aztékovia. Bolo to niečo podobné ako starí Gréci a Rimania.

Puucké lokality Svetového dedičstva UNESCO. Okrem Uxmalu je tu aj Kabah, Sayil a Labná.
Puucké lokality Svetového dedičstva UNESCO. Okrem Uxmalu je tu aj Kabah, Sayil a Labná. (zdroj: Lubo Repka)

Keď vstúpite do archeologického areálu hneď po krátkej ceste sa ocitnete oproti jednej z najkrajších mayských stavieb. Čarodejníkova pyramída (La Pirámide del Adivino). Preklady sa rôznia. V angličtine je to sorcerer (čarodejník, strigôň), ale tiež dwarf (trpazlík, škriatok) pričom španielsky preklad je veštec.

Čarodejníkova pyramída v Uxmal.
Čarodejníkova pyramída v Uxmal. (zdroj: Lubo Repka)
Masku na chvíľku dole, iba pre fotku.
Masku na chvíľku dole, iba pre fotku. (zdroj: Pamela Repková)
Je tu veľmi málo ľudí, tak si môžeme urobiť aj takéto fotky úplne bez ľudí, stačí si iba chvíľku počkať.
Je tu veľmi málo ľudí, tak si môžeme urobiť aj takéto fotky úplne bez ľudí, stačí si iba chvíľku počkať. (zdroj: Lubo Repka)
Panoramatická fotka obsiahne okrem Čarodejníkovej pyramídy aj štvorcovú stavbu známu ako Vtáčí štvorec.
Panoramatická fotka obsiahne okrem Čarodejníkovej pyramídy aj štvorcovú stavbu známu ako Vtáčí štvorec. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka aspoň s jedným turistom dáva trošku predstavu o jej veľkosti.
Fotka aspoň s jedným turistom dáva trošku predstavu o jej veľkosti. (zdroj: Lubo Repka)

Legenda hovorí, že neďaleko Uxmalu žila kedysi jedna stará žena, ktorá mala povesť zlej čarodejnice, skrátka bola to bosorka. Jedného dňa našla vajce. Z vajíčka sa vyliahlo dieťa, teda vyskočil z neho chlapec. Vychovala ho ako svojho syna, tak nečudo, že sa z neho stal čarodejník. Cítil sa byť predurčený za vládcu Uxmalu a tak sa o svoje práva prihlásil u vtedajšieho kráľa. Starý kráľ mu nechcel odovzdať svoju moc len tak ľahko a určil mu množstvo nemožných úloh, ktoré ale čarodejník aj pomocou svojej mamy strigy všetky splnil. Potom si starý kráľ zmyslel, že aj on to dokáže, ale nepodarilo sa mu to a pri jednej z úloh zahynul. A tak sa trpazlík, čarodejník stal kráľom Uxmalu. A aby potvrdil svoju moc vytvoril túto nádhernú pyramídu a to iba za jednu noc.

Táto fotka je urobená z kopca, na ktorom stojí Guvernérov palác.
Táto fotka je urobená z kopca, na ktorom stojí Guvernérov palác. (zdroj: Lubo Repka)
Čarodejníkova kancelária.
Čarodejníkova kancelária. (zdroj: Lubo Repka)
Nad svojimi poddanými vládol z výšky.
Nad svojimi poddanými vládol z výšky. (zdroj: Lubo Repka)

V skutočnosti bola pyramída postavená niekedy medzi šiestym a deviatym storočím, pričom jej základ tvorí až 5 iných stavieb, až ktorých prepojením vznikla súčasná podoba stavby. Možno aj preto má taký neobvyklý, eliptický pôdorys.

Za Čarodejníkovým palácom sa nachádza štvorcová budova pomenovaná podľa reliéfov rozličných vtákov, ktoré ju zdobia. Sú tu zobrazené papagáje, moriaky, orly, ale aj kolibríky a pod. Tá nadväzuje na štvorcové nádvorie s dĺžkou jednej strany asi 33 metrov. Obklopené je zo všetkých strán budovami, každá z nich je iná, jedna krajšie vyzdobená ako druhá. Je tu aj veľa jednotlivých miestností, ktoré Španielom pripomínali kláštor pre mníšky a tak objekt nazvali Kláštorný štvorec. Medzi budovami je v rohu vždy ponechaný voľný priestor a tak cez celé nádvorie stále pofukuje príjemný vietor. Geniálne, pozrite si to na nasledujúcich fotkách.

Zachytiť všetku tú impozantnú nádheru je veľmi ťažké, až nemožné.
Zachytiť všetku tú impozantnú nádheru je veľmi ťažké, až nemožné. (zdroj: Pamela Repková)
Asi toto som vtedy odfotil.
Asi toto som vtedy odfotil. (zdroj: Lubo Repka)
Protiľahlá budova má asi najkrajšiu výzdobu.
Protiľahlá budova má asi najkrajšiu výzdobu. (zdroj: Lubo Repka)
V detailnejších záberoch to ide ľahšie.
V detailnejších záberoch to ide ľahšie. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte väčší detail.
Ešte väčší detail. (zdroj: Lubo Repka)
Viacej už to priblížiť neviem.
Viacej už to priblížiť neviem. (zdroj: Lubo Repka)
Ale krása ornamentov vynikne najlepšie ako celok.
Ale krása ornamentov vynikne najlepšie ako celok. (zdroj: Lubo Repka)
Tadiaľto sa prejsť nedá.
Tadiaľto sa prejsť nedá. (zdroj: Lubo Repka)
Ale touto bránou s typickým mayským oblúkom sa už prejsť dá. Ideme smerom k ihrisku.
Ale touto bránou s typickým mayským oblúkom sa už prejsť dá. Ideme smerom k ihrisku. (zdroj: Lubo Repka)

Keby ste sem niekedy prišli v „normálnych časoch“ a ubytovali sa v jednom z hotelov, ktoré sú tu postavené, mohli by ste sa zúčastniť nočnej prehliadky Uxmalu. Rozpovedia a pomocou svetelných efektov aj znázornia príbeh o krásnej princeznej z mesta Mayapán (Sac Nicte – Biely kvet) a mladom kráľovi mesta Chichen Itzá (Canek – Čierny had), ktorý sa do seba zaľúbili, aj keď princezná už bola určená za manželku korunnému princovi z Uxmalu (Ulil). Canek princeznú v deň jej svadby uniesol priamo z oltára, samozrejme za pomoci mágie. Mestá Mayapán a Uxmal vyhlásili Chichen Itzá vojnu a vypravili obrovskú armádu, aby mesto zničila. Ale Canek svoj ľud zachránil a to tak, že mesto narýchlo všetci opustili a ušli aj spolu s princeznou niekam do lesov, kde vraj postavili nové mesto a tam v pokoji žili, až kým nepomreli. Tak a už viete, prečo boli niektoré mayské mestá tak náhle opustené.

Z nádvoria sa dá výjsť von na južnú plošinu a uvidíte krásne zvrchu futbalové ihrisko. Tak ako všade, pozostáva z dvoch pozdĺžnych štruktúr, tentoraz s kolmými stenami, na ktorých sú obruče s otvormi pre loptu a plošinka pre hráčov, po ktorej sa teraz promenádujú iba iguány.

Pohľad z plošiny Kláštorného štvorca na futbalové ihrisko.
Pohľad z plošiny Kláštorného štvorca na futbalové ihrisko. (zdroj: Lubo Repka)
Robím si panoramatický záber futbalového ihriska.
Robím si panoramatický záber futbalového ihriska. (zdroj: Pamela Repková)
Tu sa kedysi dávno hrával mayský futbal.
Tu sa kedysi dávno hrával mayský futbal. (zdroj: Lubo Repka)
Zostal iba jediný hráč. On je skutočným víťazom.
Zostal iba jediný hráč. On je skutočným víťazom. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z plošiny Kláštorného štvorca na futbalové ihrisko.
Pohľad z plošiny Kláštorného štvorca na futbalové ihrisko. (zdroj: Lubo Repka)

Za ihriskom sa objavia ďalšie veľkolepé budovy. Vpravo veľká pyramída, ktorá nie je teraz sprístupnená a ešte na nej prebiehajú archeologické práce a vľavo obrovská stavba paláca Guvernéra a k nemu prislúchajúcich budov. Všetko je to vystavané na kopci a odtiaľ je potom aj úplne najlepší výhľad na celý Uxmal.

Veľká pyramída ešte asi skrýva veľké tajomstvá.
Veľká pyramída ešte asi skrýva veľké tajomstvá. (zdroj: Lubo Repka)
Je na archeológoch, aby ich pre nás odhalili.
Je na archeológoch, aby ich pre nás odhalili. (zdroj: Lubo Repka)
Palác Guvernéra zozadu.
Palác Guvernéra zozadu. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte jeden pohľad na Veľkú pyramídu a ideme sa pozrieť na Guvernérov palác.
Ešte jeden pohľad na Veľkú pyramídu a ideme sa pozrieť na Guvernérov palác. (zdroj: Lubo Repka)
Najprv ale ideme oči nechať na Korytnačom dome. Volá sa tak kvôli svojej výzdobe.
Najprv ale ideme oči nechať na Korytnačom dome. Volá sa tak kvôli svojej výzdobe. (zdroj: Lubo Repka)
Guvernérov palác bol pravdepodobne sídlom vlády.
Guvernérov palác bol pravdepodobne sídlom vlády. (zdroj: Lubo Repka)
Je postavený na kopci a tak dominuje celému mestu.
Je postavený na kopci a tak dominuje celému mestu. (zdroj: Pamela Repková)
Naozaj ohromujúca stavba.
Naozaj ohromujúca stavba. (zdroj: Lubo Repka)
Ornamenty môžeme obdivovať iba z diaľky, na plošinu sa nesmie.
Ornamenty môžeme obdivovať iba z diaľky, na plošinu sa nesmie. (zdroj: Lubo Repka)
Trón jaguára.
Trón jaguára. (zdroj: Lubo Repka)
Na tejto fotke som sa pokúsil dať do jedného záberu Guvernérov palác s Korytnačím domom.
Na tejto fotke som sa pokúsil dať do jedného záberu Guvernérov palác s Korytnačím domom. (zdroj: Lubo Repka)
Posledný pohľad na Čarodejníkovu pyramídu a odchádzame.
Posledný pohľad na Čarodejníkovu pyramídu a odchádzame. (zdroj: Lubo Repka)

V susedstve archeologického parku Uxmal vyrástlo múzeum čokolády. Ecoparque museo del chocolate. Po zaplatení vstupného sa môžete prechádzať po záhrade, v ktorej okrem lokálnych rastlín a stromov nájdete aj klietku so zachránenými opicami a párom jaguárov, ktorí boli tiež zachránení. V areáli predvádzajú indiáni aj svoju kultúru, ide o mayskú hudbu. Skupina šiestich hudobníkov tu odohrá na rozličných nástrojoch svoje nacvičené vystúpenie, ale aj tak je to milé a zaujímavé. Je tu aj miestnosť, v ktorej vám pán vysvetlí všetko o výrobe kakaa a dostanete ho aj ochutnať. Na záver sa môžete (čo silno odporúčam) zastaviť v malom obchodíku a kúpiť si nejakú čokoládu, napríklad štipľavú s habanero papričkami.

Múzeum čokolády.
Múzeum čokolády. (zdroj: Lubo Repka)
A zároveň tak trochu aj botanicko-zoologická záhrada.
A zároveň tak trochu aj botanicko-zoologická záhrada. (zdroj: Lubo Repka)
Typický mayský dom s exponátmi týkajúcimi sa kakaa a čokolády.
Typický mayský dom s exponátmi týkajúcimi sa kakaa a čokolády. (zdroj: Lubo Repka)
V jednotlivých paneloch si môžete o kakau prečítať základné informácie.
V jednotlivých paneloch si môžete o kakau prečítať základné informácie. (zdroj: Lubo Repka)
Všetka pravá čokoláda pochádza z plodu stromu Theobroma cacao. Je to tropický strom, ktorý potrebuje veľa dažďa a vlhkosti.
Všetka pravá čokoláda pochádza z plodu stromu Theobroma cacao. Je to tropický strom, ktorý potrebuje veľa dažďa a vlhkosti. (zdroj: Lubo Repka)
Mama čokoláda.
Mama čokoláda. (zdroj: Lubo Repka)
Mama kukurica.
Mama kukurica. (zdroj: Lubo Repka)
Kakao, ale aj kukurica boli uctievané ako božstvo alebo dary od bohov. Bez nich si Mayovia nevedeli predstaviť svoj život.
Kakao, ale aj kukurica boli uctievané ako božstvo alebo dary od bohov. Bez nich si Mayovia nevedeli predstaviť svoj život. (zdroj: Lubo Repka)
Modrá agáva, z nej sa vyrába tequila.
Modrá agáva, z nej sa vyrába tequila. (zdroj: Lubo Repka)
Tu burina, u nás okrasný kvet.
Tu burina, u nás okrasný kvet. (zdroj: Lubo Repka)
Tieto opice pavúčie boli zachránené buď z ľudského zajatia alebo z iného podobného nebezpečenstva. Tu sa majú relatívne dobre, v domácnostiach niektorých bohatých ľudí to mali horšie.
Tieto opice pavúčie boli zachránené buď z ľudského zajatia alebo z iného podobného nebezpečenstva. Tu sa majú relatívne dobre, v domácnostiach niektorých bohatých ľudí to mali horšie. (zdroj: Lubo Repka)
Domáci muzikanti pre nás pripravili predstavenie.
Domáci muzikanti pre nás pripravili predstavenie. (zdroj: Lubo Repka)
Hrali na rozličných bubienkoch, hrkálkach alebo dokonca na mušli.
Hrali na rozličných bubienkoch, hrkálkach alebo dokonca na mušli. (zdroj: Lubo Repka)

Ukážku originálnej mayskej hudby si môžete vypočuť v nasledujúcom krátkom videu.

Pán jaguár.
Pán jaguár. (zdroj: Lubo Repka)
Pani jaguárová.
Pani jaguárová. (zdroj: Lubo Repka)
Európania dobyli Ameriku, kakao a čokoláda z neho dobyla svet.
Európania dobyli Ameriku, kakao a čokoláda z neho dobyla svet. (zdroj: Lubo Repka)

Z Uxmal do Mayapán je to 65 kilometrov a cesta by mala trvať trochu viac ako hodinu.

Kukulcánov chrám v Mayapáne.
Kukulcánov chrám v Mayapáne. (zdroj: Lubo Repka)
Môže sa naň vyliezť. Z ktorej strany to skúsim?
Môže sa naň vyliezť. Z ktorej strany to skúsim? (zdroj: Lubo Repka)

Mayapán bol kultúrnym a mocenským centrom Yucatánu v neskoro-klasickom období mayskej histórie v rokoch 1220 až 1440. Bolo jedným z mála miest ohradených obranným múrom, ale mnohé jednoduchšie obydlia sa nachádzali aj za hranicami mesta, za obranným múrom. Žilo tu asi 15 až 17 tisíc obyvateľov, z toho asi 10 až 12 tisíc priamo vo vnútri hradieb.

Mesto bolo pravdepodobne založené spoluprácou vládcov dvoch iných mocných miest. Chichen Itzá a Uxmal. Po zničení mesta Chichen Itzá sa jeho vládca kráľ Kukulcán II. ujal vlády v Mayapáne. Tu vládol v rokoch 1263 až 1283, ale po jeho smrti prevzala vládu asi násilným spôsobom dynastia Cocoom. Vládli potom celému Yucatánu 200 rokov, až do roku 1441.

Hlavným chrámom je Kukulcan, pyramída tiež známa ako hrad (el Castillo). Neďaleko nej sa nachádza cenote Ch’en Mul. Toto cenote je veľmi malé, ale vraj v okolí ich bolo asi ďalších 26, takže mesto nemalo o vodu núdzu. Pyramída má štvorcový pôdorys s deviatimi terasami, na ktoré vedú schody zo všetkých štyroch strán. Celkovo pôsobí ako imitácia starších chrámov z Chichen Itzá a nie je ani tak dokonale postavená, ako tie staršie. To malo za následok, že budovy sú v ruinách, viacej zničené ako tie staršie, ktoré pôsobia, že boli postavené precíznejšie. Je zaujímavé, že Mayapán nemal žiadne ihrisko na loptovú hru. Boli to skôr obchodníci ako športovci. Udržiavali obchodné styky aj s mayskými mestami až v terajšej Guatemale, ale aj s mestami z mexického štátu Tabasco, cez ktoré obchodovali až s centrálnym Mexicom a Aztékmi, ktorí boli práve na vzostupe. To sú na vtedajšie pomery obrovské vzdialenosti. Svoje mesto náhle opustili niekedy v 15. storočí. Podľa niektorých písomných správ to bolo presne v roku 1441. Príčinou boli vnútorné mocenské boje a pravdepodobne sa navzájom pozabíjali najvplyvnejšie rodiny, mesto ostalo bez aristokracie a vládcov a tak ho obyčajní ľudia opustili. Možno aj u nás na Slovensku to takto dopadne s tými obyčajnými „oľano“ ľuďmi.

Archeologická lokalita Mayapán.
Archeologická lokalita Mayapán. (zdroj: Lubo Repka)
Pamela je už hore. Spolu s ňou jeden z asi piatich turistov, ktorí sa tu okrem nás dvoch nachádzali.
Pamela je už hore. Spolu s ňou jeden z asi piatich turistov, ktorí sa tu okrem nás dvoch nachádzali. (zdroj: Lubo Repka)

Mayapán už nie je taký turistický ako Chichen Itzá alebo Uxmal a tak tu nebol skoro nikto. A okrem toho tu je možné na pyramídy aj vystúpiť, čo som samozrejme aj urobil, lebo odtiaľ je vždy nádherný výhľad. 

Najprv som vystúpil na túto menšiu pyramídu, aby som dostal dobrý výhľad na tú veľkú.
Najprv som vystúpil na túto menšiu pyramídu, aby som dostal dobrý výhľad na tú veľkú. (zdroj: Pamela Repková)
Areál Mayapán.
Areál Mayapán. (zdroj: Lubo Repka)
Areál Mayapán.
Areál Mayapán. (zdroj: Lubo Repka)
Areál Mayapán.
Areál Mayapán. (zdroj: Lubo Repka)
Tak už som hore aj ja.
Tak už som hore aj ja. (zdroj: Pamela Repková)
Áno, to som ja. So strachom, ale s odhodlaním som tam vyliezol.
Áno, to som ja. So strachom, ale s odhodlaním som tam vyliezol. (zdroj: Pamela Repková)
A teraz sme tu hore na Kukulcánovej pyramíde v Mayapáne spolu.
A teraz sme tu hore na Kukulcánovej pyramíde v Mayapáne spolu. (zdroj: Pamela Repková)
Môžeme si urobiť vzájomne cenné fotky.
Môžeme si urobiť vzájomne cenné fotky. (zdroj: Pamela Repková)
Ktovie, či to v budúcnosti ešte bude možné.
Ktovie, či to v budúcnosti ešte bude možné. (zdroj: Lubo Repka)
Fotky zhora, na ktoré som sa tešil ako malý chlapec.
Fotky zhora, na ktoré som sa tešil ako malý chlapec. (zdroj: Lubo Repka)
Myslím, že na túto som vyliezol najprv. Odtiaľto vyzerá malá, keď som na ňu liezol nemal som ten pocit.
Myslím, že na túto som vyliezol najprv. Odtiaľto vyzerá malá, keď som na ňu liezol nemal som ten pocit. (zdroj: Lubo Repka)
Jedna zo stavieb, ktorých bolo v okolí aj za hradbami asi 4 000. Je to chrám masiek a vo vnútri je sála korytnačiek.
Jedna zo stavieb, ktorých bolo v okolí aj za hradbami asi 4 000. Je to chrám masiek a vo vnútri je sála korytnačiek. (zdroj: Lubo Repka)
Tá istá stavba pohľad zdola.
Tá istá stavba pohľad zdola. (zdroj: Lubo Repka)
Okrúhly chrám, El Templo Redondo.
Okrúhly chrám, El Templo Redondo. (zdroj: Lubo Repka)
Chrám má v priemere 10 metrov a výšku 7 metrov.
Chrám má v priemere 10 metrov a výšku 7 metrov. (zdroj: Lubo Repka)
Keď z neho vyjdete, ocitnete sa priamo oproti Kukulcánovej pyramíde.
Keď z neho vyjdete, ocitnete sa priamo oproti Kukulcánovej pyramíde. (zdroj: Pamela Repková)
Tak ešte jedna panoramatická fotka na rozlúčku.
Tak ešte jedna panoramatická fotka na rozlúčku. (zdroj: Lubo Repka)

Naspäť do Méridy to bolo jednoduché. Je to iba 52 kilometrov, cesta trvá asi 45 minút. 

Na záver opäť pripájam krátke ilustračné video, ktoré vám niektoré veci lepšie objasní, ako to ja dokážem slovami popísať.

V ďalšom článku si konečne predstavíme mesto Mérida, navštívime mayské ruiny Dzibilchaltún, potom si krátko pozrieme prímorské letovisko Progreso, morskú soľnú baňu a na záver aj „žlté“ mesto Izamal, kde sa nachádza kláštor svätého Antónia z Padovy a priamo v meste niekoľko pyramíd.

Lubo Repka

Skryť Zatvoriť reklamu