Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 6

Písmo: A- | A+

Našim ďalším cieľom bola lokalita Calakmul. Cestou do mesta Xpujil sú tri veľmi zaujímavé mayské pamiatky, ktoré sme si chceli pozrieť. Xpujil je východiskovou základňou pre Calakmul, kde chceme prísť pred zotmením.

Tie tri lokality sú Kabah, Sayil a Labná. Nachádzajú sa neďaleko Uxmalu, ktorý sme už videli, ale trochu za ním smerom práve na Calakmul. Logicky to všetko pasovalo, ale skutočnosť nás bohužiaľ dostala. Všetky tri tieto archeologické lokality boli kvôli protipandemickým opatreniam uzatvorené.

Najskôr sme sa zastavili v nálezisku Kabah, ktoré je úplne pri ceste, lepšie povedané cesta číslo 261 prechádza priamo stredom náleziska. Rátal som, že sa tu zdržíme asi hodinu, zdržali sme sa 10 minút. Areál bol zamknutý a strážila ho jedna pani, ktorá nás striktne odmietla vpustiť. Tak sme si urobili zopár fotiek cez plot.

Z dôvodu Covid-19 zatvorené.
Z dôvodu Covid-19 zatvorené. (zdroj: Lubo Repka)
Aspoň fotka na pamiatku, za snahu.
Aspoň fotka na pamiatku, za snahu. (zdroj: Pamela Repková)

Na jeho západnej strane (napravo v smere našej jazdy) sa nachádzajú Veľký chrám a Dom čarodejníc, ktoré sme ale vôbec nevideli, lebo ich zakrýval hustý les. Na východnej strane je hlavný vchod do areálu, kde bola tá zlá pani, čo nás nepustila dnu a za ním hneď sú dve nádherné stavby. Palác a Pyramída masiek. Toto sú zároveň aj najzachovalejšie pamiatky tejto lokality. Známe sú najmä svojou krásnou reliéfovou výzdobou, ktorú sme ale naozaj videli len z diaľky.

Pyramída masiek.
Pyramída masiek. (zdroj: Lubo Repka)

Legenda hovorí, že ten čarodejník, ktorý sa stal vládcom Uxmalu pochádzal práve odtiaľto. Tieto mestá boli dokonca spojené mayskou cestou sacbé, ktorá mala dĺžku 20 kilometrov.

Palác bol sídlom vlády.
Palác bol sídlom vlády. (zdroj: Lubo Repka)

A tak sme trochu sklamaní pokračovali ďalej s tým, že pravdepodobne bude všetko zavreté, čo sme ešte chceli vidieť, ale aj tak aspoň jednu lokalitu ešte skúsime. Sayil je trošku bokom, treba z hlavnej cesty odbočiť doľava na bočnú cestu, na ktorej asi po 6 kilometroch je nálezisko Sayil a potom o ďalších asi 10 kilometrov Labná. Kúsok za odbočkou, ktorú sme minuli nás zastavili ťažko ozbrojení vojaci alebo policajti. Museli sme zastaviť a kontrolovali nám doklady, pýtali sa kam ideme a odkiaľ sme a podobne. Keď sa uistili, že auto máme riadne požičané popriali nám šťastnú cestu a my sme išli ďalej, smerom na Xpujil. Lenže mňa mrzelo, že sme nestihli odbočiť na Sayil a tak sme auto otočili a vrátili sme sa naspäť. Znovu nás zastavili, krátko skontrolovali a keď som im vysvetlil, že sme zabudli odbočiť povedali nám, že aj tak bude Sayil zatvorený. Ja som ale bol tvrdohlavý a musel som sa presvedčiť na vlastné oči. Veď kedy sa sem znovu dostanem? Sme tak blízko, ideme tam. Tak sme aj išli, aj sme to našli a aj to bolo zatvorené a vidieť nebolo nič len poľnú cestu vedúcu do nepriehľadnej džungle. Pri našom treťom prejazde okolo nich nás už ani nezastavili, len mávli rukou. A ja som musel mávnuť rukou nad archeologickými lokalitami Sayil a Labná.

Občerstvenie po ceste, symbolicky s reklamou na najobľúbenejšie mexické pivo Corona.
Občerstvenie po ceste, symbolicky s reklamou na najobľúbenejšie mexické pivo Corona. (zdroj: Pamela Repková)
Quesilladas. Placky plnené syrom.
Quesilladas. Placky plnené syrom. (zdroj: Lubo Repka)

A tak sme v podstate ušetrili čas a mohli sme sa zastaviť v jednej z dediniek, ktorými sme prechádzali na krátky obed. Dali sme si čerstvo urobené quesillady (placky plnené syrom). Ešte musím poznamenať, že prechod cez mestečká a dediny nám robil vždy problémy. Ulice sú organizované do štvorcov a každá je jednosmerná. Navigačný sme nemali, riadili sme sa len podľa stiahnutých máp a GPS, takže sme nikdy nevedeli, ktorým smerom ktorá ulica pôjde a často sme sa motkali. V podstate sme iba držali smer a keď sa dalo, išli sme našim smerom. Okrem toho sú ulice plné spomaľovačov, ktoré často vôbec nie je vidieť, len odrazu bum predné kolesá a bum zadné kolesá. Tak som ich volal bum bum. Skrátka prechod cez mesto znamenal vždy veľké zdržanie. Ale nakoniec sme do nášho cieľa pre dnešný deň dorazili v pohode ešte počas dňa.

Xpujil (vyslovovali to „expuchil“) je zapadákov. Teda bol by, keby tu v okolí neboli také slávne mayské pamiatky, ako sú Becán a Chicanná a dokonca aj prakticky priamo v meste Xpujil sú nejaké mayské ruiny. Skrátim to, všetko bolo zatvorené, aj keď sme to mali priamo pred nosom, nemohli sme si to pozrieť.

Okolo tejto indiánky sme sa točili niekoľkokrát.
Okolo tejto indiánky sme sa točili niekoľkokrát. (zdroj: Lubo Repka)

Našťastie Calakmul aj Balamkú, kam sme mali na druhý deň namierené a čo bol aj náš hlavný cieľ, boli otvorené. Tak som si kúpil fľašku miestneho červeného a dal som si cigaru na terase našej chalúpky, ekologicky zameraného hotela a išli sme spať. Keď som usínal, snívalo sa mi, že som vyliezol až hore na vrchol najvyššej pyramídy a dolu som nevedel zliezť. Tá cigara bola asi dosť silná.

Hotelový areál pozostával z takýchto domov.
Hotelový areál pozostával z takýchto domov. (zdroj: Lubo Repka)
Bazén, na ktorý nikdy nemáme čas.
Bazén, na ktorý nikdy nemáme čas. (zdroj: Lubo Repka)
Reštaurácia, kde sme sa najedli a kde som si kúpil aj mexické víno.
Reštaurácia, kde sme sa najedli a kde som si kúpil aj mexické víno. (zdroj: Lubo Repka)
Ekologický chodník, veľmi pekné.
Ekologický chodník, veľmi pekné. (zdroj: Lubo Repka)
Náš domček a terasa, kde sme si posedeli. Zaujímavé bolo, že tu neboli žiadne komáre.
Náš domček a terasa, kde sme si posedeli. Zaujímavé bolo, že tu neboli žiadne komáre. (zdroj: Lubo Repka)
Toto víno som si vybral podľa názvu.
Toto víno som si vybral podľa názvu. (zdroj: Lubo Repka)

Calakmul bol od nášho hotela vzdialený 109 km, čo teoreticky malo trvať asi dve hodiny. Keď som ráno naštartoval auto zistil som, že tlak v pravej zadnej pneumatike kriticky poklesol. S týmto ísť do takej pustatiny, aká nás čakala by bol veľký risk a tak sme šli najprv na benzínku, kde sme včera večer dočerpali našu nádrž, aby sme boli pripravení na všetko. Mali sme tam už kamošku, ktorá sa veľmi potešila, keď nás uvidela. Včera sa k nám totiž pridal túlavý psík, fenka, ktorá evidentne nedávno mala šteniatka. Najprv som nám kúpil kávu a keď sa mi pozrela do očí, tak som jej kúpil konzervu tuniaka. Tú vzorne vylízala. No a dnes už samozrejme očakávala, že aká bola včera večera, také budú dnes raňajky. Samozrejme som ju nesklamal. Potom sme už s dofúkanou pneumatikou vyrazili do nášho vytúženého cieľa.

Calakmul bol sídlom kráľovstva, ktoré si hovorilo Kráľovstvo hada. Žilo tu asi 50 tisíc obyvateľov. Mesto bolo najväčším súperom slávneho Tikalu, ktorý sa nachádza v Guatemale. Sú známe mená mnohých jeho panovníkov od roku 700 pred našim letopočtom až do roku 900 nášho letopočtu.

Nachádza sa tu aj najvyššia pyramída, alebo jedna z najvyšších z celého mayského sveta. Má výšku 45 metrov. Ja som ju už poznal, zo svojho sna. Na sny ale neverím a vôbec som sa nebál, naopak tešil som sa, že na ňu vyleziem.

Najprv sme ale museli pomaličky ísť asi 60 kilometrov po úzkej ceste cez prírodnú rezerváciu, ktorá tu je vytvorená. Široko-ďaleko sú len lesy a divá zver. Calakmul Biosphere Reserve, ako sa oficiálne volá, zaberá plochu 7 231 štvorcových kilometrov. Žije tu 5 zo šiestich veľkých „mačiek“ Mexika. Sú to jaguár, ocelot, puma, mačka jaguarundi veľká asi ako lasica a divá mačka margay. Ďalej sa tu dajú vidieť divé moriaky, korytnačky, tapír alebo rozličné druhy opíc, najčastejšie opica pavúková. A uprostred tohoto všetkého sa nachádzalo mesto Calakmul. Stále nad tým premýšľam, ako je to možné? Také bohaté a vyspelé mesto uprostred džungle. Keby na nejakej rieke, pri mori alebo na križovatke obchodných ciest, ale tu uprostred džungle? Prečo?

No a pozrite si fotky, aké to bolo mesto!

Vstup do areálu.
Vstup do areálu. (zdroj: ​Lubo Repka)
Vo vstupnej hale.
Vo vstupnej hale. (zdroj: ​Lubo Repka)
Mapa mayského sveta.
Mapa mayského sveta. (zdroj: ​Lubo Repka)
Vo vstupnej hale.
Vo vstupnej hale. (zdroj: ​Lubo Repka)
Chodník vedúci k pamiatkam.
Chodník vedúci k pamiatkam. (zdroj: ​Lubo Repka)
Mayské nebo.
Mayské nebo. (zdroj: Lubo Repka)
Tento chodník je urobený veľmi pekne, páči sa mi, že stromy tu ponechali.
Tento chodník je urobený veľmi pekne, páči sa mi, že stromy tu ponechali. (zdroj: ​Lubo Repka)
Zatopené časti lesa v rannom svetle. Krása, pri ktorej sa musíte zastaviť.
Zatopené časti lesa v rannom svetle. Krása, pri ktorej sa musíte zastaviť. (zdroj: ​Lubo Repka)
V hladine vody sa zrkadlí obloha a cez ňu rastú štíhle stromy.
V hladine vody sa zrkadlí obloha a cez ňu rastú štíhle stromy. (zdroj: ​Lubo Repka)
A už sme pri prvých stavbách.
A už sme pri prvých stavbách. (zdroj: ​Lubo Repka)
Je evidentné, že tieto stély tu stoja už veky.
Je evidentné, že tieto stély tu stoja už veky. (zdroj: ​Lubo Repka)
Chodíte po machu ako po perzskom koberci.
Chodíte po machu ako po perzskom koberci. (zdroj: ​Lubo Repka)
Keď toto miesto objavili, bolo skryté v stáročnom poraste. Vraj ste museli prísť až úplne k stavbe, aby ste vôbec zistili, že sa jedná o dielo vytvorené človekom.
Keď toto miesto objavili, bolo skryté v stáročnom poraste. Vraj ste museli prísť až úplne k stavbe, aby ste vôbec zistili, že sa jedná o dielo vytvorené človekom. (zdroj: ​Lubo Repka)
Som asi romantik, ale nemôžem sa ubrániť myšlienkam na ľudí, ktorí tu pred viacej ako tisíc rokmi postavili tieto stavby.
Som asi romantik, ale nemôžem sa ubrániť myšlienkam na ľudí, ktorí tu pred viacej ako tisíc rokmi postavili tieto stavby. (zdroj: ​Pamela Repková)
Niektoré stavby pôsobia mohutne aj zblízka.
Niektoré stavby pôsobia mohutne aj zblízka. (zdroj: Lubo Repka)
Niektoré vás ohúria, až keď si trochu odstúpite.
Niektoré vás ohúria, až keď si trochu odstúpite. (zdroj: Lubo Repka)
A už sme pri stavbe označovanej ako číslo dva. Táto stavba vás ohúri z akéhokoľvek uhlu pohľadu.
A už sme pri stavbe označovanej ako číslo dva. Táto stavba vás ohúri z akéhokoľvek uhlu pohľadu. (zdroj: Lubo Repka)
Pred výstupom na veľkú pyramídu, stavbu číslo dva.
Pred výstupom na veľkú pyramídu, stavbu číslo dva. (zdroj: Pamela Repková)
Hore už pár turistov je, konkrétne boli traja. Jeden pár a jeden samotár.
Hore už pár turistov je, konkrétne boli traja. Jeden pár a jeden samotár. (zdroj: Lubo Repka)
Štverám sa hore.
Štverám sa hore. (zdroj: Lubo Repka)
Okolo tejto stély nie som ešte ani v polovičke.
Okolo tejto stély nie som ešte ani v polovičke. (zdroj: Lubo Repka)
Krátky odpočinok.
Krátky odpočinok. (zdroj: Lubo Repka)
A pohľad dolu.
A pohľad dolu. (zdroj: ​Lubo Repka)
Nekonečné schody.
Nekonečné schody. (zdroj: Lubo Repka)
Som hore.
Som hore. (zdroj: Pamela Repková)
Neskutočný výhľad, pozrite sa so mnou.
Neskutočný výhľad, pozrite sa so mnou. (zdroj: Pamela Repková)
Pokus zachytiť pocity na fotografiu. Skutočnosť bola oveľa veľkolepejšia, asi ani po toľkých rokoch neviem dobre fotiť.
Pokus zachytiť pocity na fotografiu. Skutočnosť bola oveľa veľkolepejšia, asi ani po toľkých rokoch neviem dobre fotiť. (zdroj: Lubo Repka)
Mesto postavené uprostred džungle.
Mesto postavené uprostred džungle. (zdroj: Lubo Repka)
Áno, opatrnosti nikdy nie je dosť. Rešpekt pred tou výškou.
Áno, opatrnosti nikdy nie je dosť. Rešpekt pred tou výškou. (zdroj: Lubo Repka)
Možno ani nevieme a pozeráme sa až do Guatemaly.
Možno ani nevieme a pozeráme sa až do Guatemaly. (zdroj: Lubo Repka)
Zo skúsenosti viem, že zostup dolu je ešte horší, ako ísť hore. Tento samotár je odvážny.
Zo skúsenosti viem, že zostup dolu je ešte horší, ako ísť hore. Tento samotár je odvážny. (zdroj: Lubo Repka)
Každým smerom hustý prales a sem-tam nejaká stavba.
Každým smerom hustý prales a sem-tam nejaká stavba. (zdroj: Lubo Repka)
A tu je môj víťazný pocit.
A tu je môj víťazný pocit. (zdroj: Pamela Repková)

Toto mesto bolo objavené až v roku 1931 a iba nedávno ho vedci identifikovali ako stratené Kráľovstvo hada, ktoré bolo v 6. a 7. storočí najmocnejšou ríšou mayského sveta. V roku 562 si podmanilo aj slávny Tikal, ktorý sa teraz nachádza v Guatemale, ale je to odtiaľto iba asi 68 kilometrov. Bolo to za vlády kráľa Yuknoom Ch’eena II. Calakmulu vládol v rokoch 636 až 686, teda rovných 50 rokov. A potom odrazu v deviatom storočí bolo mesto opustené a ponechané napospas džungli.

Obidve mestá, Calakmul aj Tikal vznikli už v predklasickej dobe. Hieroglifické texty, ktoré sa našli na stéle v hlavnej pyramíde (označovaná je ako štruktúra číslo II) sú datované do roku 411 nášho letopočtu, obsahujú údaje o kráľovstve, ktoré tu vtedy existovalo. Pravdepodobne išlo o presídlencov z lokality Dzibanche, ktorá sa nachádza viac na severe v štáte Quintana Roo. Usudzuje sa tak podľa symbolov hada, ktorý bol uctievaný aj v Dzibanche a bol znakom dynastie Kaan. Z nej pochádzal aj kráľ Yuknoom Ch’een I., pra-predok toho slávneho, druhého, ktorý dobyl Tikal. Potom nasledoval celý rad panovníkov, ktorých mená sú rozlúštené. Zanechali po sebe množstvo stél s nápismi, ktoré vedci postupne čítajú a dozvedajú sa z nich stále viacej a viacej podrobností o tejto mocnej ríši. Ako som už spomínal, mesto bolo znovuobjavené v roku 1931 a to z lietadla. Prvý ho uvidel americký botanik Cyrus Lundell a v roku 1932 o tomto svojom objave informoval amerického experta na mayskú kultúru menom Sylvanus Morley z Washingtonskej Carnegie Institution, ktorý viedol archeologické práce aj v Chichen Itzá. Ten sa hneď v tom istom roku osobne vybral lokalitu preskúmať. Veľmi skoro tu objavil 103 stél, ktoré potom študoval až do roku 1938. Potom prišla Druhá svetová vojna a po nej v roku 1948 profesor vo veku 65 rokov umrel. Výskum sa zastavil a znovu bol zahájený až v roku 1982. Okrem množstva významných vedeckých prác písal aj populárnejšie texty do magazínu National Geographic. Stevenovi Spielbergovi poslúžil ako vzor pre Indianu Jonesa.

Stavby sú tu označené iba číslami, ale nie je to jedno, aké číslo má táto stavba?
Stavby sú tu označené iba číslami, ale nie je to jedno, aké číslo má táto stavba? (zdroj: Lubo Repka)
Posvätný mayský strom ceiba, Mayovia ho volajú Kapok. Zosobňuje všetko, korene sú spojené s podzemím, ktoré symbolizuje svet mŕtvych, koruna stromu sa dotýka nebies a aj ich predstavuje a samotný strom je život na zemi.
Posvätný mayský strom ceiba, Mayovia ho volajú Kapok. Zosobňuje všetko, korene sú spojené s podzemím, ktoré symbolizuje svet mŕtvych, koruna stromu sa dotýka nebies a aj ich predstavuje a samotný strom je život na zemi. (zdroj: Lubo Repka)
Mali sme šťastie a videli sme aj opice v korunách stromov. Na fotke to nie je dobre vidno, ale pozrite si video, ktoré dávam na záver, tam ich uvidíte lepšie.
Mali sme šťastie a videli sme aj opice v korunách stromov. Na fotke to nie je dobre vidno, ale pozrite si video, ktoré dávam na záver, tam ich uvidíte lepšie. (zdroj: Lubo Repka)

Archeologické nálezisko Balamkú sme stihli na poslednú chvíľu. Prišli sme sem síce trištvrte hodinu pred jej oficiálnym zatvorením, ale správca to už balil. Nakoniec nám dal 30 minút, aby sme si to tam pozreli. Okrem nás tu nebola ani noha. Teda vlastne predsa, bola tu jedna ďalšia zamestnankyňa, ktorú sme cestou stretli, ako už ide domov. Ale kvôli nám sa otočila a bola taká milá, že nám dokonca otvorila vnútro jednej pyramídy. Konečne sme videli čo sa ukrýva v týchto záhadných pyramídach a boli sme prekvapení. Vnútri sú síce dosť stiesnené priestory, ale zato nádherne vyzdobené freskami a reliéfmi, ktoré si vzhľadom na to, že sú chránené pred slnečným svitom zachovali svoje pôvodné farby. Takto asi kedysi vyzerala výzdoba mayských stavieb aj vonku.

O chvíľku pôjdeme po schodoch hore dovnútra pyramídy.
O chvíľku pôjdeme po schodoch hore dovnútra pyramídy. (zdroj: Lubo Repka)
Sme v útrobách pyramídy.
Sme v útrobách pyramídy. (zdroj: Pamela Repková)
Reliéfy si zachovali svoje farby.
Reliéfy si zachovali svoje farby. (zdroj: ​Lubo Repka)
Teda nie úplne, ale aspoň predstavu môžeme mať.
Teda nie úplne, ale aspoň predstavu môžeme mať. (zdroj: ​Lubo Repka)
Reliéfy vo vnútri pyramídy.
Reliéfy vo vnútri pyramídy. (zdroj: ​Lubo Repka)
Reliéfy vo vnútri pyramídy.
Reliéfy vo vnútri pyramídy. (zdroj: ​Lubo Repka)
Reliéfy vo vnútri pyramídy.
Reliéfy vo vnútri pyramídy. (zdroj: ​Lubo Repka)

Balamku bolo osídlené už 300 rokov pred našim letopočtom, ale najvýznamnejšie stavby pochádzajú z obdobia medzi tretím a šiestym storočím nášho letopočtu. Od Calakmulu je vzdialené 50 kilometrov a pravdepodobne bolo pod jeho správou. Objavené bolo až v roku 1990 mexickým archeológom menom Florentino Garcia Cruz. Koľko takých mayských miest ešte len čaká na svoje znovuobjavenie?

Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: Pamela Repková)
Archeologické nálezisko Balamkú.
Archeologické nálezisko Balamkú. (zdroj: ​Lubo Repka)

Po návrate do nášho hotela sme si chvíľku oddýchli a keďže internet tam záhadným spôsobom nefungoval išli sme na našu obľúbenú benzínku a hádajte, kto tam na nás čakal a čo dostal?

Tak a ešte to záverečné, rekapitulačné video, kde konečne uvidíte aj toho psíka.

Zajtra sa vraciame na pobrežie Mexického zálivu do mesta Campeche. Cestou si pozrieme poslednú mayskú archeologickú lokalitu z tejto našej cesty. Bude to mesto Edzná.

Lubo Repka

Skryť Zatvoriť reklamu