Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 7

Písmo: A- | A+

Po našom výjazde do vnútrozemskej džungle mierime opäť na pobrežie Mexického zálivu do mesta Campeche. Nebudú chýbať ani mayské pamiatky, pozrieme si archeologické nálezisko Edzná.

Po preštudovaní trasy sme usúdili, že sa dá ísť aj oveľa kratšou cestou, preto sme z pohodlnej červenou farbou na mape označenej cesty číslo 261 odbočili na šedú cestu, ktorá nám mala ušetriť vyše sto kilometrov. Kilometre sme síce ušetrili, ale čas určite nie. Ale vôbec neľutujem, videli sme také veci, čo by sme na rušnej ceste určite nevideli. Auto z požičovne dostalo zabrať, ale to už je jeho údel.

Cesta bola samá jama a viedla aj cez dediny, ktoré síce vôbec nemali krížne, jednosmerné ulice, ale zato spomaľovačov mali požehnane. Mimo obcí sme vlastne išli poľnohospodárskou krajinou a keď sme stretli nejaké vozidlo, v mnohých prípadoch označenie auto je značne prehnané, tak na korbe sedeli farmári aj so svojim náradím.

Typický yucatánsky cintorín.
Typický yucatánsky cintorín. (zdroj: Lubo Repka)
Všetko hrá farbami, iba tie domčeky na pamiatku pripomínajú skôr búdky pre psíkov ako dom duchov.
Všetko hrá farbami, iba tie domčeky na pamiatku pripomínajú skôr búdky pre psíkov ako dom duchov. (zdroj: Lubo Repka)
Niekedy sa nachádzali priamo v meste alebo osade, tento bol ďaleko za mestom.
Niekedy sa nachádzali priamo v meste alebo osade, tento bol ďaleko za mestom. (zdroj: Lubo Repka)

Riek tu naozaj nie je veľa, ale keď krajinou niečo tečie, vie to zrejme byť v období dažďov dosť nebezpečné. Na niektorých miestach je cesta úplne prerušená, doslova spláchnutá a vy musíte prejsť aj sto metrov po vymletom povrchu bývalej cesty. Našťastie sme šli cez deň a tak sme dopredu videli, čo nás čaká a adekvátne sme tomu prispôsobili rýchlosť. Výsledkom však bolo, že sme šli veľmi pomaly, niekedy iba krokom.

Niečo ako rieka. Na mape nič nebolo.
Niečo ako rieka. Na mape nič nebolo. (zdroj: Lubo Repka)
V období dažďov to asi rieka naozaj je.
V období dažďov to asi rieka naozaj je. (zdroj: Lubo Repka)
Rovina kam dohľadíte.
Rovina kam dohľadíte. (zdroj: Lubo Repka)
Ideálne pastviny.
Ideálne pastviny. (zdroj: Lubo Repka)
Spokojné kravičky si nás zvedavo obzerajú.
Spokojné kravičky si nás zvedavo obzerajú. (zdroj: Lubo Repka)
Bačorina pri ceste pripomína najkrajšie jazierka v našich botanických záhradách.
Bačorina pri ceste pripomína najkrajšie jazierka v našich botanických záhradách. (zdroj: Lubo Repka)
Lekná za ostnatým drôtom.
Lekná za ostnatým drôtom. (zdroj: Lubo Repka)
Rozkvitnutá lúka, raj pre mayské včielky Melipona.
Rozkvitnutá lúka, raj pre mayské včielky Melipona. (zdroj: Lubo Repka)
Úle rozvešané popri ceste.
Úle rozvešané popri ceste. (zdroj: Lubo Repka)
Jedna z bočných jám na ceste. Nechcel by som tu ísť v noci.
Jedna z bočných jám na ceste. Nechcel by som tu ísť v noci. (zdroj: Pamela Repková)

Archeologická lokalita Edzná bola obývaná už 600 rokov pred našim letopočtom a opustená bola v 15. storočí, asi 80 rokov pred príchodom Španielov. To je takmer 2 000 rokov histórie. K vytvoreniu ozajstného mesta došlo okolo roku 200 nášho letopočtu. Názov Edzná dostala od Španielov, možno zo slova Itzná, čo by znamenalo, že sa jedná o mesto obývané Itzmi, podobne ako Chichen Itzá. Doslova by išlo o „Dom Itzov“. Najnovšie výskumy potvrdzujú, že Edzná bola vyspelým mestom Itzov dávno predtým, ako svoj vplyv získalo mesto Chichen Itzá. Znovu sa tu pre mňa potvrdzuje, že Mayovia boli veľký a mocný národ s jednoliatou kultúrou, písmom a vyspelým jazykom, v ktorom dokonca písali básne.

Edzná bola objavená v roku 1907, ale prvé ozajstné archeologické práce boli zahájené až v roku 1958. Práce doteraz prebiehajú. Doposiaľ bolo objavených 32 stél, ktoré sa vedci priebežne snažia „prečítať“. Už bolo rozlúštených mnoho kráľovských symbolov a emblémov takmer na každej z nich. Kým z tejto mozaiky informácií vedci poskladajú celý príbeh to uplynie ešte veľa času. Zatiaľ nám musí stačiť to, čo vieme. Nasledujúce stély boli umiestnené vo vstupnej hale archeologického areálu Edzná. Bolo ich oveľa viacej, toto sú len niektoré z nich. Uvádzam ich tu, aby ste mali predstavu, aké je ťažké rozlúštiť o čom tie stély vypovedajú.

Stéla č. 2 pochádza z futbalového ihriska a znázorňuje ceremoniálne obetovanie zajatcov bohom.
Stéla č. 2 pochádza z futbalového ihriska a znázorňuje ceremoniálne obetovanie zajatcov bohom.  (zdroj: Lubo Repka)
Na tejto stéle by ste mali vidieť bojovníka s kópiou v ruke.
Na tejto stéle by ste mali vidieť bojovníka s kópiou v ruke. (zdroj: Lubo Repka)
Tu je zobrazená postava náčelníka s maskou boha dažďa. Nohy dolu ešte ako tak rozoznávam aj ja, takže postava tam nejaká je.
Tu je zobrazená postava náčelníka s maskou boha dažďa. Nohy dolu ešte ako tak rozoznávam aj ja, takže postava tam nejaká je. (zdroj: Lubo Repka)
Tejto stéle chýba vrchná časť. Tú momentálne skúmajú vedci v meste Campeche. Už zo spodnej časti ale rozlúštili letopočet. Stéla bola postavená v roku 790 nášho letopočtu.
Tejto stéle chýba vrchná časť. Tú momentálne skúmajú vedci v meste Campeche. Už zo spodnej časti ale rozlúštili letopočet. Stéla bola postavená v roku 790 nášho letopočtu. (zdroj: Lubo Repka)
Na stéle č. 20 podľa hieroglifov vypočítali, že je na nej dátum 16. júl 657.
Na stéle č. 20 podľa hieroglifov vypočítali, že je na nej dátum 16. júl 657. (zdroj: Lubo Repka)

Stred mesta tvorí rozľahlé námestie, zo všetkých strán obklopené významnými budovami, z ktorých najviacej pozornosti púta 5-poschodová pyramída. Celková rozloha mesta bola asi 25 kilometrov štvorcových a predpokladá sa, že len v meste samotnom žilo asi 25 tisíc obyvateľov. Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou bolo riešené systémom záchytných nádrží na dažďovú vodu, lebo cenote sa v okolí mesta nenachádzali. Tak si vytvorili vlastné.

Sme už v areáli, blížime sa k centrálnemu námestiu, ale už aj tu je čo obdivovať.
Sme už v areáli, blížime sa k centrálnemu námestiu, ale už aj tu je čo obdivovať. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Edzná.
Archeologické nálezisko Edzná. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Edzná.
Archeologické nálezisko Edzná. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Edzná. Centrálne námestie.
Archeologické nálezisko Edzná. Centrálne námestie. (zdroj: Lubo Repka)
Južný chrám.
Južný chrám. (zdroj: Lubo Repka)
Malá akropola.
Malá akropola. (zdroj: Lubo Repka)
Severný chrám.
Severný chrám. (zdroj: Lubo Repka)

Centrálna platforma dostala názov Veľká akropola. Z nej je najlepší výhľad na hlavný palác, Cinco Pisos – päť poschodí. Siaha až do výšky 40 metrov. Na každom z jeho poschodí sú miestnosti, ktorých steny sú vyzdobené rytinami a reliéfmi. Na najvyššom poschodí sa nachádzala svätyňa. Jeho štvorcová základňa meria 135 metrov.

Vystupujeme na Veľkú akropolu.
Vystupujeme na Veľkú akropolu. (zdroj: Lubo Repka)
Vystúpite po schodoch a priamo pred vami sa objaví jeden z najkrajších mayských palácov.
Vystúpite po schodoch a priamo pred vami sa objaví jeden z najkrajších mayských palácov. (zdroj: Lubo Repka)
Palác piatich poschodí.
Palác piatich poschodí. (zdroj: Lubo Repka)
Veľká akropola.
Veľká akropola. (zdroj: Lubo Repka)
Veľká akropola a budovy ju obklopujúce.
Veľká akropola a budovy ju obklopujúce. (zdroj: Lubo Repka)

Chrám masiek bol odkrytý až v roku 1988. Svoje meno dostal podľa výzdoby základne chrámu. Na stenách sú reliéfy. Tie na východnej strane reprezentujú masky boha východu slnka a tie na západnej boha západu slnka. Je zázrak, že sa tak dobre zachovali. Pôvodne boli výrazne pomaľované modrou a červenou farbou.

Chrám masiek.
Chrám masiek. (zdroj: Lubo Repka)
Strana východu slnka.
Strana východu slnka. (zdroj: Lubo Repka)
Strana západu slnka.
Strana západu slnka. (zdroj: Lubo Repka)
Maska boha západu slnka.
Maska boha západu slnka. (zdroj: Lubo Repka)
Reliéf predeľujúci východnú a západnú časť.
Reliéf predeľujúci východnú a západnú časť. (zdroj: Lubo Repka)
Maska boha východu slnka.
Maska boha východu slnka. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto Campeche (vyslovuje sa „kampeče“), plným menom San Francisco de Campeche bolo založené 4. októbra roku 1540 španielskymi dobyvateľmi ako východisková základňa pre obsadenie Yucatánskeho polostrova. Založil ho Francesco de Montejo, španielsky conquistador prezývaný “dôstojník” (el Adelante). Už sme ho spomínali v súvislosti s mestom Mérida.

Malecón v Campeche a symbol mesta, okrídlený mayský anjel. Ánjel Maya.
Malecón v Campeche a symbol mesta, okrídlený mayský anjel. Ánjel Maya. (zdroj: Lubo Repka)

Nové mestá sa v tých časoch stavali systematicky. Najprv sa vytvorilo hlavné námestie, po ktorého stranách sa postavil kostol, budova najvyššieho veliteľa, a potom ďalšie budovy. Na priľahlom menšom námestí sa zase postavil trh alebo tržnica, väzenie, zbrojnica a tak podobne. Oproti iným mestám v Novom Španielsku tu boli vybudované aj mestské hradby, ktorých značne zachovalé pozostatky sú tu dodnes. Akurát, že sa ocitli uprostred mesta. Ale má to tú výhodu, že sa po nich môžete prejsť a z výšky si poobzerať historickú časť mesta. Vo vnútri za obranným múrom žili Španieli, vonku za hradbami indiáni. Hradby boli postavené, resp. začali ich stavať v roku 1686 a slúžili hlavne ako obrana proti pirátom.

V roku 1663 totiž došlo k vyplieneniu mesta nájazdom pirátov na čele s Christopherom Myngsom. Bol to Angličan a aj väčšina jeho posádky boli Angličania. Po vyplienení Santiaga de Cuba v roku 1662 Myngs vyhlásil, že ďalším mestom bude Campeche. Ihneď sa mu začali hlásiť dobrovoľníci a nakoniec zhromaždil 1 400 pirátov, pre ktorých mal pripravených 14 lodí. Bola to najväčšia pirátska flotila aká kedy do tých čias bola vytvorená. Neskôr sa k nim ešte pridali 4 francúzske pirátske lode a tri holandské. Výpravu viedol Myngs na svojej vlajkovej lodi HMS Centurion. Na výprave sa zúčastnili aj Edward Mansvelt, Henry Morgan a Abraham Blauvelt.

Flotila dorazila do zálivu a 8. februára 1663 sa v noci vylodilo neďaleko mesta asi tisíc pirátov. Na svitaní strážcovia mesta zbadali v zálive lode, ale videli iba tie menšie, ktorých sa príliš nezľakli. Veľké lode s kanónmi boli zatiaľ mimo viditeľnosť z pobrežia. O ôsmej začal útok. Boj bol krutý a Myngs bol zranený, tak sa vrátil na svoju loď a velenie prenechal Mansveltovi. Po dvoch hodinách bolo na strane pirátov 30 mŕtvych a na strane obrancov mesta až 50. Mesto sa vzdalo. Piráti plienili mesto dva týždne a keď odišli, zobrali so sebou aj 14 španielskych lodí. Bol to veľký pirátsky úspech a preto tie hradby.

Myngs sa potom vrátil do Anglicka, aby sa vyliečil zo zranenia. Kľudne mohol, lebo mal na pirátstvo od anglického kráľa licenciu. Bol to oficiálny privatér. Za tieto zlodejské zásluhy bol menovaný vice-admirálom a neskôr dokonca povýšený na rytiera a ako správny rytier zahynul v boji v roku 1666.

Vstupná brána do opevneného mesta zo strany pevniny. Puerta de Tierra.
Vstupná brána do opevneného mesta zo strany pevniny. Puerta de Tierra. (zdroj: Lubo Repka)
Sme na múroch mesta. Pozeráme sa do dvora vstupnej brány do mesta.
Sme na múroch mesta. Pozeráme sa do dvora vstupnej brány do mesta. (zdroj: Lubo Repka)
Zvonica, ktorá je umiestnená nad vstupnou bránou do mesta.
Zvonica, ktorá je umiestnená nad vstupnou bránou do mesta. (zdroj: Lubo Repka)
Obranný priestor vstupnej brány.
Obranný priestor vstupnej brány. (zdroj: Lubo Repka)
My sa tu pekne môžeme prechádzať po múroch opevnenia, obrancovia mesta to tu mali trochu zložitejšie.
My sa tu pekne môžeme prechádzať po múroch opevnenia, obrancovia mesta to tu mali trochu zložitejšie. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad do uličky číslo 18. Náš hotel bol na tejto ulici.
Pohľad do uličky číslo 18. Náš hotel bol na tejto ulici. (zdroj: Lubo Repka)
Terajší koniec opevnenia na tejto strane mesta. Vpravo sa nachádza tržnica.
Terajší koniec opevnenia na tejto strane mesta. Vpravo sa nachádza tržnica. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad na mesto. Vzadu kupola bývalého kostola Sv. Jozefa. Ex Templo de San José.
Výhľad na mesto. Vzadu kupola bývalého kostola Sv. Jozefa. Ex Templo de San José. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad na mesto, v pozadí katedrála. Catedral de Campeche.
Výhľad na mesto, v pozadí katedrála. Catedral de Campeche. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na ulicu číslo 65 vedúcu k univerzite. Instituto Campechano.
Pohľad na ulicu číslo 65 vedúcu k univerzite. Instituto Campechano. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na mesto.
Pohľad na mesto. (zdroj: Lubo Repka)
Delá nad baštou Svätého Jána. Baluarte de San Juan.
Delá nad baštou Svätého Jána. Baluarte de San Juan. (zdroj: Lubo Repka)
Pod nami bašta San Juan.
Pod nami bašta San Juan. (zdroj: Lubo Repka)
Pozerám sa na náš hotel, v ktorom sme ubytovaní.
Pozerám sa na náš hotel, v ktorom sme ubytovaní. (zdroj: Pamela Repková)
Náš hotel z výšky hradieb.
Náš hotel z výšky hradieb. (zdroj: Lubo Repka)

Keď už sme pri tom našom hoteli musím ho podrobnejšie popísať. Po celom svete sme už boli ubytovaní vo všelijakých hoteloch, ale na tento nikdy nezabudneme. Bol proste úžasný. Zvonku, ako je už v Mexiku zvykom, nepútal veľkú pozornosť. Keď ste vošli dovnútra a prešli vstupnou registráciou na recepcii vyšli ste na dvor hotela a ten tvorili ruiny starej budovy zaplavené vodou. Tá voda ale bola vlastne bazén a tie ruiny tvorili dôkladne ošetrené múry asi pôvodnej budovy bez strechy.

Kedysi v 19. storočí to bol dom bohatého obchodníka menom Don Eligio Guerrero Quero a jeho manželky. Dovážal luxusné výrobky a víno z Európy a vyvážal výrobky z henequénu. Z hotela máte pocit, ako keby ste boli na nejakej haciende, ale v skutočnosti to boli obchodné a obytné priestory. Rekonštrukciou boli dodržané prvky originality spojené s modernými výhodami civilizácie. Takže všade na vás dýcha romantika, starobylosť a moderný komfort bývania. Centrom hotela je bazén, v ktorom si môžete odpočinúť natiahnutý v sieti na ležanie, tesne nad hladinou vody. Voda a stromy vo dvore lákajú vtáčiky, aby si tu pospevovali, neuveriteľná atmosféra. Je tu len 15 izieb pre hostí, ale každá je iná. Na streche hotela je terasa s nádherným výhľadom. Škoda, že bola zatvorená, asi kvôli opatreniam. Covid-19 nám znepríjemňoval život aj tu.

Z dvora bol vstup priamo do izieb hotela a bola tam aj reštaurácia, na terase ktorej ste si mohli dať pivo, kávu alebo jedlo. Ponuka jedál nebola široká, ale čo jedlo, to perla. Najlepšie Cochinita pibil som jedol práve tu.

Vnútorné podlúbie.
Vnútorné podlúbie. (zdroj: Pamela Repková)
Hotelový bazén.
Hotelový bazén. (zdroj: Pamela Repková)
Oddychová zóna.
Oddychová zóna. (zdroj: Pamela Repková)
Hamoky nad bazénom.
Hamoky nad bazénom. (zdroj: Lubo Repka)
Bazén s vyhrievanou vodou.
Bazén s vyhrievanou vodou. (zdroj: Pamela Repková)
Pohľad z hornej terasy.
Pohľad z hornej terasy. (zdroj: Pamela Repková)
Tu sa v dobrých časoch sedávalo na pivečku, bol tu hotelový bar, ktorý bol v čase nášho pobytu v hoteli nefunkčný.
Tu sa v dobrých časoch sedávalo na pivečku, bol tu hotelový bar, ktorý bol v čase nášho pobytu v hoteli nefunkčný. (zdroj: Lubo Repka)
Domáce pivo, z mexických pív väčšina pozná len Coronu. Bolo také chmelovejšie, celkom dobré.
Domáce pivo, z mexických pív väčšina pozná len Coronu. Bolo také chmelovejšie, celkom dobré. (zdroj: Lubo Repka)
Cochinita pibil. Prasiatko na spôsob pibil, už som to v inom blogu vysvetľoval.
Cochinita pibil. Prasiatko na spôsob pibil, už som to v inom blogu vysvetľoval. (zdroj: Lubo Repka)
Podľa pohárov asi viete, čo som jedol ja a čo manželka.
Podľa pohárov asi viete, čo som jedol ja a čo manželka. (zdroj: Lubo Repka)
Nerobím to často, ale tu som musel. Pochvala kuchárovi a spoločná fotka. Prišiel rád, žiadne caviky nerobil.
Nerobím to často, ale tu som musel. Pochvala kuchárovi a spoločná fotka. Prišiel rád, žiadne caviky nerobil. (zdroj: Pamela Repková)

Vďaka obranným hradbám sa už nič také hrozné v histórii mesta nestalo a tak sa celkom pekne zachovalo. Najznámejšou je ulica číslo 59, ktorá je premenená na pešiu zónu. Hlavne večer sa zmení na jednu veľkú, dlhú reštauráciu s množstvom barov a pivárničiek. Najviac tu letia typické mayské jedlá a veľmi populárny je chlieb Cazón (pan de cazón). Je to placka plnená fazuľou, rybou a rajčinovou omáčkou s habanerom, alebo si ho môžete dať aj na sladko. Ale panaderií, teda malých pekární je tu veľa.

Päťdesiatadeviata ulica po rannom daždi.
Päťdesiatadeviata ulica po rannom daždi. (zdroj: Lubo Repka)
Calle 59.
Calle 59. (zdroj: Lubo Repka)
Kým Pamela ešte oddychovala ja som si vybehol na kakauko, aby som si s ňou neskôr mohol dať kávu.
Kým Pamela ešte oddychovala ja som si vybehol na kakauko, aby som si s ňou neskôr mohol dať kávu. (zdroj: Lubo Repka)
Slnko veľmi rýchlo vysušilo chodníky.
Slnko veľmi rýchlo vysušilo chodníky. (zdroj: Lubo Repka)
Módne obchodíky s domácimi výrobkami, všetky boli veľmi pekné. Niečo ako náš Úľuv.
Módne obchodíky s domácimi výrobkami, všetky boli veľmi pekné. Niečo ako náš Úľuv. (zdroj: Lubo Repka)
Ráno tu bol minitrh s miestnymi pamiatkovými predmetmi.
Ráno tu bol minitrh s miestnymi pamiatkovými predmetmi. (zdroj: Lubo Repka)
Ďalej už boli iba reštaurácie.
Ďalej už boli iba reštaurácie. (zdroj: Lubo Repka)
Calle 59.
Calle 59. (zdroj: Lubo Repka)
Samé reštaurácie.
Samé reštaurácie. (zdroj: Lubo Repka)
V noci sa premenili na bary.
V noci sa premenili na bary. (zdroj: Lubo Repka)
Už sme na druhej strane ulice pri Morskej bráne. Puerta de Mar.
Už sme na druhej strane ulice pri Morskej bráne. Puerta de Mar. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad spoza hradieb. Takto to asi videli tí piráti.
Pohľad spoza hradieb. Takto to asi videli tí piráti. (zdroj: Lubo Repka)
Stĺp so symbolom mesta, okrídleným mayským anjelom.
Stĺp so symbolom mesta, okrídleným mayským anjelom. (zdroj: Lubo Repka)
Mayský anjel.
Mayský anjel. (zdroj: Lubo Repka)
Oplatí sa sem prísť pozorovať západ slnka.
Oplatí sa sem prísť pozorovať západ slnka. (zdroj: Lubo Repka)
Ako vidíte, ľudí je tu málo. Normálne by to tu bolo plné turistov.
Ako vidíte, ľudí je tu málo. Normálne by to tu bolo plné turistov. (zdroj: Lubo Repka)
Ten bicykel nie je môj.
Ten bicykel nie je môj. (zdroj: Pamela Repková)
Hlavné námestie s katedrálou.
Hlavné námestie s katedrálou. (zdroj: Lubo Repka)
Catedral de Campeche.
Catedral de Campeche. (zdroj: Lubo Repka)
A medzitým sa aj zotmelo.
A medzitým sa aj zotmelo. (zdroj: Lubo Repka)
Nočný pohľad zozadu na katedrálu.
Nočný pohľad zozadu na katedrálu. (zdroj: Lubo Repka)
Mozaikové okná.
Mozaikové okná. (zdroj: Lubo Repka)
Autobus pre turistov. Prázdny.
Autobus pre turistov. Prázdny. (zdroj: Lubo Repka)
Sme naspäť na 59. ulici a máme hlad.
Sme naspäť na 59. ulici a máme hlad. (zdroj: Lubo Repka)
Reštauráciu sme si vybrali iba pocitovo, každá vyzerala dobre.
Reštauráciu sme si vybrali iba pocitovo, každá vyzerala dobre. (zdroj: Lubo Repka)
Aj víno som vybral viac-menej pocitovo, ale s tým, že musí byť mexické. A nakoniec veľká spokojnosť. Mimochodom z najstaršej vinice v Amerike, založenej v roku 1597.
Aj víno som vybral viac-menej pocitovo, ale s tým, že musí byť mexické. A nakoniec veľká spokojnosť. Mimochodom z najstaršej vinice v Amerike, založenej v roku 1597. (zdroj: Lubo Repka)
Sme pri mori, tak prednosť dostali ryby.
Sme pri mori, tak prednosť dostali ryby. (zdroj: Lubo Repka)
Tuniak s avokádom, výborné.
Tuniak s avokádom, výborné. (zdroj: Lubo Repka)
Keď prišiel uličný predavač chlebíkov, mal hneď plno zákazníkov.
Keď prišiel uličný predavač chlebíkov, mal hneď plno zákazníkov. (zdroj: Lubo Repka)

Aj keď mesto na prvý pohľad vyzeralo, že funguje normálne nebolo to tak. Evidentne tu bolo menej turistov, ako sú zvyknutí. A niektoré múzeá boli tiež zatvorené, jedno sme ale našli otvorené a tak sme ho preskúmali. Bolo to múzeum mesta Campeche. Sídli v tejto krásnej budove na hlavnom námestí, neďaleko katedrály.

Budova mestského múzea.
Budova mestského múzea. (zdroj: Lubo Repka)
Typické barokové podlúbie.
Typické barokové podlúbie. (zdroj: Lubo Repka)
Vstup do múzea
Vstup do múzea (zdroj: Lubo Repka)
Pamelu zaujala historická móda.
Pamelu zaujala historická móda. (zdroj: Lubo Repka)
A výrobky z henequenu.
A výrobky z henequenu. (zdroj: Lubo Repka)
Klbko henequenu.
Klbko henequenu. (zdroj: Lubo Repka)
Historické predmety osobnej potreby.
Historické predmety osobnej potreby. (zdroj: Lubo Repka)
A mňa vždy fascinujú námorné múzeá.
A mňa vždy fascinujú námorné múzeá. (zdroj: Lubo Repka)
Keby som sa narodil v prímorskej krajine, nebol by zo mňa účtovník, ale námorník.
Keby som sa narodil v prímorskej krajine, nebol by zo mňa účtovník, ale námorník. (zdroj: Lubo Repka)
Samozrejme kapitán objaviteľskej lode, alebo aspoň navigátor ako Amerigo Vespucci.
Samozrejme kapitán objaviteľskej lode, alebo aspoň navigátor ako Amerigo Vespucci. (zdroj: Lubo Repka)
Prierez loďou ukazuje, ako to tam fungovalo.
Prierez loďou ukazuje, ako to tam fungovalo. (zdroj: Lubo Repka)
Veľmi zaujímavé, však?
Veľmi zaujímavé, však? (zdroj: Lubo Repka)
Ešte raz katedrála.
Ešte raz katedrála. (zdroj: Lubo Repka)
Na hlavnom námestí.
Na hlavnom námestí. (zdroj: Lubo Repka)
Budovy vždy mali iba dve podlažia a veľké vnútorné dvory.
Budovy vždy mali iba dve podlažia a veľké vnútorné dvory. (zdroj: Lubo Repka)
Nikdy nezabudnite na pirátov.
Nikdy nezabudnite na pirátov. (zdroj: Lubo Repka)
Povoz, ešte aj tu to pripomínajú pôvodným obyvateľom Ameriky. Toto ste nevynašli.
Povoz, ešte aj tu to pripomínajú pôvodným obyvateľom Ameriky. Toto ste nevynašli. (zdroj: Lubo Repka)
Pocta rybárom.
Pocta rybárom. (zdroj: Lubo Repka)
A predajcom rýb, ale tohoto tiež volajú pescador, rybár.
A predajcom rýb, ale tohoto tiež volajú pescador, rybár. (zdroj: Lubo Repka)
Títo dvaja mi nejak spolu ladili.
Títo dvaja mi nejak spolu ladili. (zdroj: Lubo Repka)
Zaparkovaný tricykel.
Zaparkovaný tricykel. (zdroj: Lubo Repka)
Ex Templo de San José.
Ex Templo de San José. (zdroj: Lubo Repka)
Teraz neprístupný.
Teraz neprístupný. (zdroj: Lubo Repka)
Univerzita.
Univerzita. (zdroj: Lubo Repka)

V súčasnosti má mesto asi 260 tisíc obyvateľov. My sme tu ostali na dve noci, takže vlastne jeden celý deň. Na záver nás čaká dlhá cesta do mesta Cancún (480 kilometrov), kde sa naša cesta po Yucatáne skončí. Takže nasledujúci blog už bude z tejto cesty posledný, nenechajte si ho ujsť.

Opäť pripájam krátke ilustračné video, ktoré vám niektoré veci lepšie objasní, ako to ja dokážem slovami popísať.

Lubo Repka

Skryť Zatvoriť reklamu