reklama

Prírodné prekvapenia v Írsku

Návštevu Írska som si dlho šetril a v septembri (2017) sa mi konečne podarilo navštíviť túto krajinu, z ktorej pochádzajú také „klenoty“ ako pivo Guinness, írska whisky, spisovatelia Jonathan Swift, James Joyce či Oscar Wilde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Alebo hudobné skupiny U2, Thin Lizzy a Rory Gallagher, či golfisti Rory McIlroy alebo Padraig Harrington.

Na tieto osobnosti a stopy po nich som bol pripravený, ale medzi tie prekvapenia patrili hlavne prírodné krásy. Až pri detailnej príprave našej cesty som si uvedomil, že bude problém v danom časovom priestore stihnúť nie všetko, ale všetko podstatné, čo sme chceli vidieť. Z výletu do Dublinu sa odrazu stala „poznávačka“ Írska. Prečítajte si, čo sme si všetko stihli pozrieť.

Začali sme hlavným mestom Dublin. A začali sme veľmi dobre. Hneď večer v deň nášho príchodu, bolo iba pár minút pred polnocou, sme sa vybrali na prvé pravé írske pivo, kde inde ako do Temple baru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Nočný pohľad na Temple Bar.
Nočný pohľad na Temple Bar. (zdroj: Lubo repka)

Ako Temple Bar možno označiť celú jednu časť Dublinu, ktorá sa nachádza v jeho centre pri rieke Liffey, ale je to aj konkrétna kultová írska krčma. Jej história sa začala písať v roku 1840 v období, kedy Dublin zažíval svoju ekonomickú renesanciu. Bar na rohu Temple Lane mal ideálnu pozíciu medzi riekou a administratívnym centrom Dublinu. V noci sa teraz mení na rušné centrum zábavy plné turistov.

Po skvelých viacej ako 100 rokoch prišiel úpadok a centrum mesta bolo také zanedbané, že sa uvažovalo o jeho úplnom zbúraní. Stačilo málo a bola by tu autobusová stanica. Plány na jej vybudovanie už boli hotové, keď sa vzbúrila skupina mladých architektov a navrhla vybudovať na mieste zanedbanej časti mesta, kde už nikto nechcel bývať ani pracovať komplex galérií, divadiel a umeleckých centier. To sem pritiahlo mladých ľudí a za nimi prišli aj módne butiky, puby a reštaurácie. Medzi nimi zaujal výnimočné miesto stále fungujúci Temple Bar Pub. V roku 1992 ho kúpila rodina Clearyovcov, ktorá ho vlastní doteraz. V celej štvrti vlastní niekoľko barov, pubov a reštaurácií, takže vytvorila niečo ako „Temple Bar impérium“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Meno Temple štvrť nesie po najväčšom vlastníkovi pozemkov v tejto oblasti. Bola to rodina Sira Williama Templa. Do Írska prišiel v roku 1599 ako tajomník guvernéra a preslávil sa ako skorumpovaný a všetkými masťami mazaný politik sledujúci vždy hlavne svoje záujmy. Podozrivé boli najmä jeho machinácie s pozemkami. Za podnikateľské „úspechy“ možno vďačil svojmu menu, odvodenému od rytierskeho rádu Templárov. Tí sa tiež nebáli zhromažďovať majetok a aj preto bol ich rád 13. októbra roku 1307 zakázaný. Z toho vznikla povera o nešťastnom piatku trinásteho.

V jednej z miestností Temple baru sa nachádza medená socha neznámeho pijana. Stojí na sude od whisky a v jednej ruke drží fľašu a v druhej pohár. Vraj tu takto oslavoval 18. apríla 1948, kedy bola oficiálne vyhlásená samostatnosť Írskej republiky. Ďalších 20 rokov sa tu objavoval pravidelne, vždy keď sa vo svete stalo niečo významné a vždy popri tom slávnostným hlasom recitoval básne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Socha neznámeho pijana.
Socha neznámeho pijana. (zdroj: Lubo Repka)

Nechýba tu samozrejme ani socha Jamesa Joycea, najslávnejšieho dublinského rodáka medzi spisovateľmi. Ten v niekoľkých svojich dielach podrobne popísal typický írsky pub, asi najlepšie v knihe Ulysses. Konkrétnu krčmu nikde nenájdete, zato jej „joyceovskú" atmosféru zažijete v mnohých z dublinských pubov.

Tak na zdravie, James.
Tak na zdravie, James. (zdroj: Lubo Repka)

Každý deň tu hrá živá hudba, čo si ma ihneď získalo. Ľudia si užívajú každú jednu pesničku a spievajú spolu s kapelou. Letia samozrejme najmä hity skupín ako sú U2, Cranberries, Beatles, Oasis a pod. Pre domácich sú to ako pre nás „ľudovky“. Potleskom sa nešetrí a atmosféra strhne každého, aj turistov. Na stene visí certifikát z Guinnessovej knihy rekordov o najdlhšom na gitare hranom koncerte, ktorý sa tu uskutočnil v roku 2011 a trval nepretržite 114 hodín 6 minút a 30 sekúnd. Na gitare hral istý David Browne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš prvý celý deň sme využili na spoznávanie samotného mesta Dublin.

Dublin (po írsky Baile Átha Cliath) je hlavným mestom Írskej republiky a zároveň aj najväčším mestom na ostrove. Svojou veľkosťou je porovnateľný s Bratislavou, svojim skutočným významom a samotným kultúrnym životom ju ďaleko prevyšuje.

Prvá zmienka o sídle v tejto oblasti pochádza už z roku 140, ale až z desiateho storočia sa datujú zmienky o dvoch osadách pri rieke Liffey. Jedna bola keltská a volala sa Áth Cliath a druhá vikingská a tá sa volala An Dubh Linn. Tak si vyberte.

Nevyberali si však domáci, ale poväčšine cudzí dobyvatelia. Najprv to boli Normani a potom Angličania, ktorí tu ostali až do začiatku 20. storočia, resp. v severnej časti ostrova dodnes.

Rieka Liffey je najlepším orientačným bodom centra mesta.
Rieka Liffey je najlepším orientačným bodom centra mesta. (zdroj: Lubo Repka)
The Ha'penny Bridge určený len pre peších bol postavený zo železa v roku 1816.
The Ha'penny Bridge určený len pre peších bol postavený zo železa v roku 1816. (zdroj: Lubo Repka)
O'Connell street so sochou Jima Larkina.
O'Connell street so sochou Jima Larkina. (zdroj: Lubo Repka)
Samuel Beckett Bridge.
Samuel Beckett Bridge. (zdroj: Lubo Repka)
Budova Hlavnej pošty.
Budova Hlavnej pošty. (zdroj: Lubo Repka)
Hotel Gresham.
Hotel Gresham. (zdroj: Lubo Repka)
Christ Church Cathedral je sídlom dublinského biskupa.
Christ Church Cathedral je sídlom dublinského biskupa. (zdroj: Lubo Repka)
Národné múzeum.
Národné múzeum. (zdroj: Lubo Repka)
Kostra muža z doby železnej.
Kostra muža z doby železnej. (zdroj: Lubo Repka)
Nálezy siahajú až do doby kamennej.
Nálezy siahajú až do doby kamennej. (zdroj: Lubo Repka)
Prastaré dekorácie kameňov.
Prastaré dekorácie kameňov. (zdroj: Lubo Repka)
Kamenná pec na chlieb.
Kamenná pec na chlieb. (zdroj: Lubo Repka)

Íri vyhlásili samostatnosť už v roku 1919, ale až v roku 1922 ju uznala aj Veľká Británia. Nezávislé Írsko sa do roku 1937 volalo Írsky slobodný štát. Súčasné Írska republika má 4,6 milióna obyvateľov. Pre zaujímavosť v Severnom Írsku žije 1,8 milióna obyvateľov. A ešte jedna poznámka k rozdelenému Írsku. Domáci striktne rozlišujú medzi názvom Severné Írsko (Northern Ireland), ktorý neuznávajú a zdôrazňujú, že existuje len sever Írska (North Ireland), žiadne Severné Írsko. To sa ale vo wikipédii nedočítate.

Sochu Oscara Wilda na námestí Merrion vytvoril Danny Osborne.
Sochu Oscara Wilda na námestí Merrion vytvoril Danny Osborne. (zdroj: Lubo Repka)
Tak neviem, čo si mám o tejto jeho podobe myslieť. Takéhoto „pohoďáka" som si ho teda nikdy nepredstavoval.
Tak neviem, čo si mám o tejto jeho podobe myslieť. Takéhoto „pohoďáka" som si ho teda nikdy nepredstavoval. (zdroj: Lubo Repka)

Guinness je pre mňa symbolom Írska a exkurziu po fabrike som nemohol vynechať. Hoci aj na úkor iných zaujímavostí, ktoré sme kvôli tomu nestihli. S jeho výrobou začal pán Arthur Guinness v roku 1759. Samozrejme nechýba legenda o pôvode receptu na toto úžasné a jedinečné pivo. Vraj ho otec Arthura, Richard Guinness, ktorý bol sluhom u pivovarníka z Wellsu menom Arthur Price. Tomuto pánovi vraj recept ukradol a zmizol do Írska. Dnes nájdete pivo Guinness na celom svete. Vyrábajú ho ale iba na troch miestach. Tu v Dubline vo fabrike, ktorú sme navštívili, v Lagose v Nigérii a v Montreale v Kanade.

Pivovar Guinness.
Pivovar Guinness. (zdroj: Lubo Repka)
Hlavná administratívna budova pivovaru, kde sa nachádza nevšedné múzeum.
Hlavná administratívna budova pivovaru, kde sa nachádza nevšedné múzeum. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vstupnej hale v podlahe je zabudovaná nájomná zmluva na 9000 rokov, ktorú podpísal zakladateľ firmy Arthur Guinness.
Vo vstupnej hale v podlahe je zabudovaná nájomná zmluva na 9000 rokov, ktorú podpísal zakladateľ firmy Arthur Guinness. (zdroj: Lubo Repka)
Portrét zakladateľa.
Portrét zakladateľa. (zdroj: Lubo Repka)

Pivovar je v súčasnosti vo vlastníctve firmy Diageo a vyrobí a vypije sa ho viacej ako 850 miliónov litrov. Ako ho treba správne čapovať? Na dvakrát a musí to trvať 119,5 sekundy. Naučia vás to priamo tu, vo fabrike v Dubline.

V každom pollitry sa nachádza 30 miliónov bubliniek.
V každom pollitry sa nachádza 30 miliónov bubliniek. (zdroj: Lubo Repka)
Niektoré z tajomstiev varenia tohoto výnimočného piva.
Niektoré z tajomstiev varenia tohoto výnimočného piva. (zdroj: Lubo Repka)

Nové pre mňa boli informácie o famóznych reklamných kampaniach z histórie firmy. Toto nám v rámci komunistickej blokácie informácií ušlo a je to ťažké doháňať. Proste tak, ako sme nemohli naživo vidieť naše obľúbené rockové kapely v časoch ich najväčšej slávy (Deep Purple, Led Zeppelin, Black Sabbath atď.), tak sme si nemohli vychutnať ani pivo Guinness a aj sme boli „ochránení“ od západnej propagandy produktov a tým aj od histórie reklamy ako takej. Nám vtedy musela stačiť reklama typu: „mlieko dostanete v mliekarni a lieky v lekárni“.

Korytnačka si nesie svojho Guinnessa so šibalským úsmevom.
Korytnačka si nesie svojho Guinnessa so šibalským úsmevom. (zdroj: Lubo Repka)
Čo skrýva klokan vo svojom vaku?
Čo skrýva klokan vo svojom vaku? (zdroj: Lubo Repka)
Pštros s hlavou v piesku pripomína skôr výčap.
Pštros s hlavou v piesku pripomína skôr výčap. (zdroj: Lubo Repka)
Tuleň balancujúci s pivom Guinness.
Tuleň balancujúci s pivom Guinness. (zdroj: Lubo Repka)
Na týchto lodiach sa dostávalo pivo ku vzdialenejším zákazníkom.
Na týchto lodiach sa dostávalo pivo ku vzdialenejším zákazníkom. (zdroj: Lubo Repka)
Nech sa páči, vstúpte do sveta najlepšieho piva na svete.
Nech sa páči, vstúpte do sveta najlepšieho piva na svete. (zdroj: Lubo Repka)
V bare na najvyššom poschodí môžete ukončiť prehliadku a vychutnať si svojho nezabudnuteľného guinnessa.
V bare na najvyššom poschodí môžete ukončiť prehliadku a vychutnať si svojho nezabudnuteľného guinnessa. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte výhľad na Dublin z terasy baru.
Ešte výhľad na Dublin z terasy baru. (zdroj: Lubo Repka)
Na kočoch, ktoré kedysi roznášali barely piva po meste sa teraz môžete nechať povoziť a pozrieť si mesto.
Na kočoch, ktoré kedysi roznášali barely piva po meste sa teraz môžete nechať povoziť a pozrieť si mesto. (zdroj: Lubo Repka)

 Od piva ku kultúre nie je nikdy ďaleko. Takže hor sa do knižnice.

Budova, v ktorej sídli Trinity College Library.
Budova, v ktorej sídli Trinity College Library. (zdroj: Lubo Repka)
Takto to vyzerá v Old Library - starej knižnici. Toto je Long room, má dĺžku 65 metrov.
Takto to vyzerá v Old Library - starej knižnici. Toto je Long room, má dĺžku 65 metrov. (zdroj: Lubo Repka)
Milujem knihy a tu som sa cítil ako v rozprávke.
Milujem knihy a tu som sa cítil ako v rozprávke. (zdroj: Lubo Repka)

Knižnica slúži dvom univerzitám, Trinity College a University of Dublin. Je najväčšou knižnicou v Írsku a svoje čestné miesto tu majú aj slávne knihy z Kells. Dve z nich sú vystavené. Jedna je otvorená na hlavnej dekoratívnej stránke a druhá na jednej z textových strán. Sú tu ale uložené aj ďalšie vzácne knihy, ako napríklad Book of Durrow a Book of Howt.

Book of Kells je dekorovaná, rukopisná kniha napísaná v latinčine a obsahuje 4 evanjeliá z Nového zákona. Napísali ju keltskí mnísi niekedy v ôsmom storočí. Je to vraj najcennejší írsky poklad a tak sa aj k nej chovajú. Uložená je vo vitrínke a môžete ju obdivovať iba cez lesknúce sa sklo. Dokonca bolo zakázané fotiť, takže ak máte záujem si to pozrieť, treba hľadať vo wikipédii.

Veľmi som túžil pozrieť sa do severného Írska, aby som si mohol porovnať svoje bezprostredné dojmy a urobiť názor na rozdelené Írsko, preto sme si urobili čas na výlet do Belfastu a na kus nádhernej prírody na úplnom severe ostrova.

V Belfaste sme využili služby tzv. čierneho taxíku. Šofér taxíku, ktorý vás vozí po štvrtiach mesta rozdelených múrom je domáci človek. Narodil sa tu a prežil tu celý svoj život a preto vám vie porozprávať o všetkom, čo sa v Belfaste za ostatných 40 rokov stalo. Ukázal nám, kde žijú protestanti, kde katolíci, v ktorej krčme kto koho pri náboženskej hádke zabil, ako bojovali Íri proti britskej armáde a polícii atď. Zdalo sa mi to všetko veľmi smutné a nezmyselné a nakoniec som aj ľutoval, že sme si zvolili túto časť belfastskej histórie a nie druhú voľbu, ktorou bola návšteva lodenice, kde vyrobili Titanic.

Problémové obdobie, ako sa nazýva doba, počas ktorej bojovali proti sebe írski katolíci a protestanti sa začalo v roku 1969 a skončilo v roku 1997. Britské policajné a armádne jednotky sa stavali do pozície nestranného rozhodcu a ustanoviteľa poriadku. V skutočnosti spolupracovali s protestantskými militantmi a plne sa to ukázalo pri tzv. krvavej nedeli (Bloody Sunday), keď dňa 30. januára 1972 britskí vojaci zastrelili 28 neozbrojených civilistov pri pokojnej demonštrácii proti zatknutiu 342 ľudí za protesty proti okupácii severného Írska. To viedlo k masovým protestom a vzájomnej nevraživosti ústiacej až do vražedných útokov raz na jednej, inokedy na druhej strane. Trvalo ďalších takmer 30 rokov, kým sa podarilo situáciu upokojiť. Stalo sa tak až v piatok 10. apríla 1997. Tento deň sa odvtedy oslavuje ako Good Friday Agreement.

Múr oddeľujúci katolíkov od protestantov je symbolicky pokreslený.
Múr oddeľujúci katolíkov od protestantov je symbolicky pokreslený. (zdroj: Lubo Repka)
Iná podoba múru.
Iná podoba múru. (zdroj: Lubo Repka)
Najvyššia budova v Belfaste sa v období problémov stala heliportom britskej armády. Kvôli tomu bola zosilnená strecha a už to tak ostalo dodnes.
Najvyššia budova v Belfaste sa v období problémov stala heliportom britskej armády. Kvôli tomu bola zosilnená strecha a už to tak ostalo dodnes. (zdroj: Lubo Repka)
Táto rekapitulácia konfliktu mapuje udalosti roku 1970.
Táto rekapitulácia konfliktu mapuje udalosti roku 1970. (zdroj: Lubo Repka)
Oddeľovací plot priamo pri dome. Aj balkóny domu sú zadrôtované.
Oddeľovací plot priamo pri dome. Aj balkóny domu sú zadrôtované. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z ulice na nepreniknuteľný plot deliaci ľudí od ľudí.
Pohľad z ulice na nepreniknuteľný plot deliaci ľudí od ľudí. (zdroj: Lubo Repka)
Na druhej strane cesty to isté.
Na druhej strane cesty to isté. (zdroj: Lubo Repka)
Múzeum vybudované na pamiatku lodeníc, kde bol postavený Titanic.
Múzeum vybudované na pamiatku lodeníc, kde bol postavený Titanic. (zdroj: Lubo Repka)
Touto rampou bol spustený do vody na svoju prvú a jedinú plavbu.
Touto rampou bol spustený do vody na svoju prvú a jedinú plavbu. (zdroj: Lubo Repka)
Suvenírový obchod venovaný Titanicu a spoločnosti White Star Line.
Suvenírový obchod venovaný Titanicu a spoločnosti White Star Line. (zdroj: Lubo Repka)

Je zaujímavé porovnávať prírodné krásy južných častí sveta alebo krás Zeme okolo rovníka s týmito severskými prírodnými krásami. V teplých oblastiach si užívate „ľahký život“, dostatok potravy, ktorú stačí zbierať zo stromov a bývate vo vzdušných chatrčiach z trávy a slamy. V týchto drsných, severských podmienkach je obdivuhodné, že človek dokázal nielen prežiť, ale aj rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti, stavať kamenné obydlia a dopestovať si potravu. Legendy „severanov“ sú zrkadlom ich ťažkého života, ktorý ich však nikdy nezlomil. Vždy našli silu pokračovať ďalej.

My sme z Belfastu pokračovali ďalej na sever. Cesta nás viedla okolo zámku Dunluce Castle, ktorý si zahral aj v seriáli Hra o tróny.

Dunluce Castle bol postavený niekedy v trinástom storočí.
Dunluce Castle bol postavený niekedy v trinástom storočí. (zdroj: Lubo Repka)
Fotografie Dunluce Castle sa objavili aj vo vnútri piateho albumu skupiny Led Zeppelin Houses of the Holy.
Fotografie Dunluce Castle sa objavili aj vo vnútri piateho albumu skupiny Led Zeppelin Houses of the Holy. (zdroj: Lubo Repka)

Po ceste známej ako Antrim Costal Drive sme pokračovali cez mestečko Bushmills, známe najstaršou licenciou na výrobu „živej vody“ na svete. Povolenie na destiláciu dostal Sir Thomas Phillips, veľkovlastník pozemkov v tejto oblasti od kráľa Jamesa I. v roku 1608. Spočiatku s ňou však neobchodovali, whiskey vyrábali len pre „vlastnú spotrebu“ a preto sa týmto titulom nemôžu hrdiť a ukradla im ho rodina McLammusovcov z firmy, ktorá sa teraz volá Kilbeggan a má licenciu od roku 1757.

Pohľad z diaľky na mestečko Bushmills.
Pohľad z diaľky na mestečko Bushmills. (zdroj: Lubo Repka)

Giant’s Causeway (pamiatka svetového dedičstva UNESCO) vznikla asi pred 60 miliónmi rokov ako dôsledok série vulkanických erupcií. Pobrežie v dĺžke 29 kilometrov sa vyznačuje skalnými útvarmi, ktoré dostali mená po tvaroch, ktoré pripomínajú kreslo, organ či obrovskú čižmu. Zároveň tvoria akoby cestu po dlažbe, smerujúcu a strácajúcu sa v mori. Stĺpy sú väčšinou šesťhranné, ale nie je to pravidlo. Sú tam aj štvorhranné, päťhranné alebo dokonca osemhrany. Nechýba samozrejme krásna legenda. Miestny obor Finn MacCool túto cestu vytvoril z kameňov, aby sa dostal cez vodu naprieč do Škótska, kde mal nejaký osobný spor s obrom menom Benandonner. Postavil si teda cestu cez more a vybral sa za ním, že mu dá „na držku“. Keď ho ale uvidel, zľakol sa, lebo bol oveľa väčší, ako si myslel a utiekol naspäť domov. Benandonner ho prenasledoval cez more, ale Finna zachránila jeho múdra manželka, keď ho prikryla dekou a tvárila sa, že to je jej bábätko. Škótsky obor sa obával, že keď dieťa je už také veľké, aký veľký bude jeho otec? Tak sa tiež zľakol a vrátil sa naspäť do Škótska.

Mapa oblasti.
Mapa oblasti. (zdroj: Lubo Repka)
Niektoré kamene tvoria akoby cestu...
Niektoré kamene tvoria akoby cestu... (zdroj: Lubo Repka)
...iné vytvárajú zvláštnu stenu.
...iné vytvárajú zvláštnu stenu. (zdroj: Lubo Repka)
Cesta, ktorú si vybudoval obor Finn...
Cesta, ktorú si vybudoval obor Finn... (zdroj: Lubo Repka)
Niekde tu bola urobená fotka slúžiaca ako podklad na cover albumu Houses of the Holy od skupiny Led Zeppelin.
Niekde tu bola urobená fotka slúžiaca ako podklad na cover albumu Houses of the Holy od skupiny Led Zeppelin. (zdroj: Lubo Repka)
Tento skalný útvar pripomína organ.
Tento skalný útvar pripomína organ. (zdroj: Lubo Repka)
Ale aj tento.
Ale aj tento. (zdroj: Lubo Repka)

Carrick-a-Rede Rope Bridge je povrazový most vytvorený rybármi, ktorý spája pevninu s malým ostrovom, ale nie za tým účelom, že by na ostrove bolo niečo zaujímavé. Ide práve iba o ten most. Rybári z neho totiž lovili lososov. Teraz turistom slúži na zvýšenie hladiny adrenalínu. Stačí im na to pohľad z mostu dolu do vĺn trieštiacich sa o skalnaté pobrežie.

Malebná krajina nedáva tušiť, čo nás čaká.
Malebná krajina nedáva tušiť, čo nás čaká. (zdroj: Lubo Repka)
Rada ako za socíku pred Vianocami na kapra.
Rada ako za socíku pred Vianocami na kapra. (zdroj: Lubo Repka)
Keď prešli títo ľudia, prejdem aj ja.
Keď prešli títo ľudia, prejdem aj ja. (zdroj: Lubo Repka)
Nechal som si priestor.
Nechal som si priestor. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad do priepasti z chvejúceho sa mosta.
Pohľad do priepasti z chvejúceho sa mosta. (zdroj: Lubo Repka)
Áno, držal som sa pevne.
Áno, držal som sa pevne. (zdroj: Lubo Repka)
Rybárska chatrč. Viete si tu predstaviť svoj život?
Rybárska chatrč. Viete si tu predstaviť svoj život? (zdroj: Lubo Repka)
Rybársky čln, na ktorom by som sa obával preplaviť aj petržalské jazero.
Rybársky čln, na ktorom by som sa obával preplaviť aj petržalské jazero. (zdroj: Lubo Repka)

Z tohoto celodňového výletu sme sa vrátili až za tmy a tak sme našli sily už len na večeru a návštevu whiskey baru, ako inak, opäť so živou hudbou, tentokrát komornejšou. Gitara, bendžo a píšťalky a hrali sa írske ľudovky, teda ten ozajstný folklór. Whiskey bol nesmierne bohatý výber. Začali sme whiskey Jameson a skočili sme pri Midleton very rare. Čo bolo medzitým vám neprezradím.

Pri našich plavbách sme sa už trikrát preplavili Atlantickým oceánom a tak na pozretie si jeho východného okraja na západe Írska sme si jednoducho museli nájsť čas.

Vidiecke sídlo niekde cestou.
Vidiecke sídlo niekde cestou. (zdroj: Lubo Repka)
Trochu modernejší dom.
Trochu modernejší dom. (zdroj: Lubo Repka)
Večer vás musím ochutnať.
Večer vás musím ochutnať. (zdroj: Lubo Repka)
Milujem zvieratá, už sa na ten steak teším.
Milujem zvieratá, už sa na ten steak teším. (zdroj: Lubo Repka)
Raz sa sem ešte vrátim a zahrám si tu golf.
Raz sa sem ešte vrátim a zahrám si tu golf. (zdroj: Lubo Repka)
Počasie sa stále mení. Svieti slnko a prší, čo vznikne?
Počasie sa stále mení. Svieti slnko a prší, čo vznikne? (zdroj: Lubo Repka)
Vnútrozemie Írska. Pod tou trávou sú rašelinové polia.
Vnútrozemie Írska. Pod tou trávou sú rašelinové polia. (zdroj: Lubo Repka)
Cez mestečko Ennistymon tečie rieka Inagh.
Cez mestečko Ennistymon tečie rieka Inagh. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad cestou po moste.
Pohľad cestou po moste. (zdroj: Lubo Repka)

Cliffs of Moher navštívi ročne viacej ako milión turistov. Útes má dĺžku 8 kilometrov a najvyššiu nadmorskú výšku 214 metrov dosahuje práve v miestach, kde sa nachádza kamenná veža O’Briens Tower. Postaviť ju dal pán Cornelius O’Brien v roku 1835. Keď sa vydáte z návštevníckeho centra smerom k útesom, cestička sa rozdvojí. Jedna vás vedie na juh a druhá na sever. Na severe sa nachádza O’Brienova veža. Vstup na ňu je spoplatnený, stojí dve eurá. Ďalej na sever sa nachádza najvyšší bod útesov. Cestička vedúca na juh je oveľa dobrodružnejšia a miestami vedie veľmi tesne povedľa útesu. Turistom to však nestačí a prekračujú jej okraj, čím sa dostávajú úplne na hranu útesu. Sú odtiaľ pekné fotky, ale keď zaprší, dostanete sa na blatistú pôdu, ktorá je veľmi šmykľavá.

Cliffs of Moher.
Cliffs of Moher. (zdroj: Lubo Repka)
O’Brienova veža.
O’Brienova veža. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z veže.
Pohľad z veže. (zdroj: Lubo Repka)
Cliffs of Moher.
Cliffs of Moher. (zdroj: Lubo Repka)
Preliezť cez zábrany sa neodporúča, ale aj my sme to urobili.
Preliezť cez zábrany sa neodporúča, ale aj my sme to urobili. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na ostrov Aran.
Pohľad na ostrov Aran. (zdroj: Lubo Repka)
Spomenul som si na album skupiny Yes: na samom okraji útesu.
Spomenul som si na album skupiny Yes: na samom okraji útesu. (zdroj: Lubo Repka)

Burren je rozsiahly národný park, cez ktorý sme prechádzali na našej ceste do mesta Galway. Cesta sa vinie po vápencových skalách mierne zvlnenou krajinou s rozľahlými pastvinami pre dobytok. Na jednom úseku sme mali krátku zastávku, aby sme si tie vápencové ploché skaly mohli detailnejšie pozrieť.

The Burren. Ďalší zázrak prírody Írska.
The Burren. Ďalší zázrak prírody Írska. (zdroj: Lubo Repka)
Zvetrané vápencové skaly akoby niekto úmyselne vyhladil.
Zvetrané vápencové skaly akoby niekto úmyselne vyhladil. (zdroj: Lubo Repka)
Možno, že túto cestu tiež vytvoril nejaký obor, ktorý sa chcel dostať až do Ameriky.
Možno, že túto cestu tiež vytvoril nejaký obor, ktorý sa chcel dostať až do Ameriky. (zdroj: Lubo Repka)

Dunguaire Castle pri meste Kinvara je znakom, že sa blížime k mestu Galway.

Dunguaire Castle pochádza zo 16. storočia.
Dunguaire Castle pochádza zo 16. storočia. (zdroj: Lubo Repka)

Galway leží na rieke Corrib. Je štvrtým čo do počtu obyvateľov (asi 80 tisíc) najväčším mestom v Írskej republike a šiestym na celom ostrove Írsko.

Rieka Corrib.
Rieka Corrib. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach mesta Galway.
V uliciach mesta Galway. (zdroj: Lubo Repka)
Galway z pohľadu od katedrály.
Galway z pohľadu od katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
S Guinnessom sa stretnete všade v Írku, aj v Galway.
S Guinnessom sa stretnete všade v Írku, aj v Galway. (zdroj: Lubo Repka)

V roku 1477 mesto navštívil aj Krištof Kolumbus pravdepodobne na svojej ceste na Faerské ostrovy. Na vlastné oči videl vyplavené dreviny evidentne nepochádzajúce z Írska ani z európskej pevniny. Dokonca si urobil poznámku do denníka o udalosti, ktorá kolovala medzi domácim obyvateľstvom z minulosti. Vraj sa tu vylodil muž a žena ázijského vzhľadu, ktorých atlantické prúdy vyplavili na malej loďke pri pobreží mesta Galway. Boli to pravdepodobne Inuiti. Že by prví objavitelia Európy pochádzajúci z Ameriky? O 15 rokov neskôr sa Kolumbus plavil na troch lodiach v ústrety epochálnemu objavu a možno práve tu v Írsku sa utvrdil vo svojom presvedčení, že na západe musí byť pevnina.

Church of Saint Nicholas of Myra.
Church of Saint Nicholas of Myra. (zdroj: Lubo Repka)
Lynch Memorial Window má vysvetlenie pre "ľudový zvyk" lynčovania, ktorý pravdepodobne priniesli do Ameriky pôvodom írski prisťahovalci.
Lynch Memorial Window má vysvetlenie pre "ľudový zvyk" lynčovania, ktorý pravdepodobne priniesli do Ameriky pôvodom írski prisťahovalci. (zdroj: Lubo Repka)
James Lynch FitzStephen bol starostom mesta Galway v roku 1493, keď bol jeho syn usvedčený z vraždy.
James Lynch FitzStephen bol starostom mesta Galway v roku 1493, keď bol jeho syn usvedčený z vraždy. (zdroj: Lubo Repka)
Lynch neváhal v mene spravodlivosti obesiť svojho vlastného syna. Aby to všetci videli, obesil ho priamo v okne svojho domu.
Lynch neváhal v mene spravodlivosti obesiť svojho vlastného syna. Aby to všetci videli, obesil ho priamo v okne svojho domu. (zdroj: Lubo Repka)
V tomto dome bývala Nora Bamacle, manželka Jamesa Joycea. Je tu vraj malé múzeum, ale bolo zatvorené.
V tomto dome bývala Nora Bamacle, manželka Jamesa Joycea. Je tu vraj malé múzeum, ale bolo zatvorené. (zdroj: Lubo Repka)

V samotnom meste je mnoho zaujímavostí. Jednou z nich je miestna rímsko-katolícka katedrála, ktorá bola pre mňa prekvapením hlavne vo vnútri. Zvonku ju totiž vnímate ako omnoho staršiu, ale veľmi dobre zachovanú renesančnú stavbu a vo vnútri vás prekvapí svojou modernosťou. Až neskôr som to celé pochopil, keď som sa dozvedel, že bola otvorená len relatívne nedávno v roku 1965.

Pohľad cez rieku na Galwayskú katedrálu.
Pohľad cez rieku na Galwayskú katedrálu. (zdroj: Lubo Repka)
Galway Cathedral.
Galway Cathedral. (zdroj: Lubo Repka)
Vnútrajšok katedrály ma prekvapil.
Vnútrajšok katedrály ma prekvapil. (zdroj: Lubo Repka)
V tomto prípade priznávam, že som ako fotograf zlyhal. Celkový dojem sa na jednej fotografii nedá zachytiť.
V tomto prípade priznávam, že som ako fotograf zlyhal. Celkový dojem sa na jednej fotografii nedá zachytiť. (zdroj: Lubo Repka)
Vnútrajšok katedrály je jednoducho úchvatný.
Vnútrajšok katedrály je jednoducho úchvatný. (zdroj: Lubo Repka)
Veľkolepá výzdoba...
Veľkolepá výzdoba... (zdroj: Lubo repka)
...vytvára jedinečnú atmosféru...
...vytvára jedinečnú atmosféru... (zdroj: Lubo Repka)
...magickej moci katolíckej cirkvi.
...magickej moci katolíckej cirkvi. (zdroj: Lubo Repka)

Naspäť do Dublinu sme sa vrátili opäť až za tmy. Zostával nám už iba tento jediný večer a tak sme sa rozhodli pre dobrý írsky steak. Cestou sme totiž donekonečna obdivovali voľne sa pasúci dobytok a hovorili sme si, že kvalita hovädzieho tu musí byť mimoriadna. A bola.

F.X.Buckley steak zaručene z írskeho, voľne sa pasúceho dobytku. Akú lepšiu rozlúčku s Írskom si viete predstaviť?
F.X.Buckley steak zaručene z írskeho, voľne sa pasúceho dobytku. Akú lepšiu rozlúčku s Írskom si viete predstaviť? (zdroj: Lubo Repka)

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu