Pre mňa osobne z toho nevyšla dobre ani Malá India v Singapure. Čo je pozitívne, nebolo tu tak špinavo ako v Indii. Je to proste taká lepšia India, vrátane jedla, ktoré bolo fantastické. Obyvatelia Little Indie sú prevažne Indova tamilského pôvodu, čo to ale presne znamená, mi nie je dostatočne jasné. Bol som ale prekvapený, že tu bol problém dohovoriť sa po anglicky. Oni sú proste uzavretí vo svojej komunite a väčšine z nich to postačuje na prežitie.
Takto to vyzerá v Little India cez deň.
Ako prvý sa nám priplietol do cesty hinduistický chrám Sri Veeramakaliamnam. Sri Veeramakaliamman Temple je venovaný božstvu Kaliamman, alebo tiež Kali - krutej inkarnovanej manželke boha Šivu. Bližšie vysvetlenie by nám mohli podať naši rómsky spoluobčania, ktorí túto bohyňu doteraz uctievajú. Vo francúzskom mestečku Les Saintes Maries de la Mer v oblasti Camargue sa jej chodia miestny cigáni pokloniť každý rok v mesiaci máj. Kláštor Sri Veeramakaliamman bol prvý kláštor v Singapure, ktorý jej bol venovaný. Neskôr boli ešte vybudované ďalšie kláštory Kali, ktoré sú jej tradične venované. Verí sa, že tento kláštor bol vybudovaný v roku 1855 tamilskými robotníkmi, ktorí pracovali vo vápenných peciach v Kampong Kapor. V roku 1908 bola postavená hlavná budova chrámu, v ktorej boli umiestnené sochy hlavných bohov hinduistickej viery a bola postavená socha Kali dovezená z Indie. Počas druhej svetovej vojny hlavne v roku 1942 slúžil kláštor ako útočisko pri bombardovaní Singapuru Japoncami. Ľudia verili, že bohyňa Kali ich ochráni a naozaj to tak vyzerá, lebo kláštor bol jednou z mála budov, ktorá nebola zasiahnutá bombami a zostala neporušená.
O trošku negatívny dojem z tejto časti Singapuru sa postaral náš štvorhviezdičkový hotel, v ktorom sme sa ubytovali. Izba bola taká malá, že v menšej som ešte v živote nespal. V podstate sa jednalo o posteľ na drevenej základni, ktorá pokrývala takmer celú plochu izby. Za posteľou bol záves, tak ma manželka hneď poslala ho odtiahnuť, nech máme aspoň denné svetlo. Vyzul som sa a po posteli preliezol k závesu, mykám ním ale nie a nie sa pohnúť. Tak som ho len tak poodhrnul a nakukol som cez neho. Na moje zdesenie tam bola stena. Okno žiadne. Ten záves ho len evokoval, kamufloval pocit okna. Aké kritériá použili pri udeľovaní hviezdičiek tomuto hotelu ostalo pre mňa záhadou. Ale pochopili sme aspoň názov hotelu, volal sa Moon :)
Takto to vyzerá v Little India večer.
Na druhý deň sme s radosťou sadli na lietadlo a Little Indiu opustili, som si istý, že navždy.
Lubo Repka.
