Mesto bolo založené na konci 12teho storočia a v súčasnosti je po Jakarte druhým najväčším mestom Indonézie s počtom obyvateľov takmer 3 milióny. V poslednom čase mesto rozkvitá najmä vďaka svojej charizmatickej primátorke Tri Rismaharini, známej skôr pod prezývkou Risma, alebo Ibu Risma - mama Risma.
Premiérka, akú by sme v Bratislave potrebovali. Vyštudovala architektúru a známou sa stala vo funkcii vedúcej oddelenia mestských parkov. Špinavé a zle udržiavané parky mesta premenila za 5 rokov vo svojej funkcii na prekvitajúce tématické parky otvorené všetkým obyvateľom mesta. Tí ocenili jej prácu a v roku 2010 ju zvolili za starostku mesta. Hneď na druhý deň po zvolení sa vybrala do Jakarty na ministerstvo dopravy a neodbytne žiadala ministra o dlhoodkladané zahájenie rekonštrukcie prístavu Surabaya. Postavila si hlavu a odmietla opustiť jeho kanceláriu, kým jej to nesľúbi. Sľúbil a ona začala okamžite konať. Výsledok bol, že do roka narástol obrat prístavu o dvesto percent. Podobne, osobným nasadením sa jej darilo vo všetkých oblastiach. Mesto dnes prekvitá a ona je známa po celom svete, dostala množstvo ocenení. I napriek tomu ju možno zahliadnuť, ako skoro ráno zbiera odpadky popri ceste, poobede sa venuje deťom v parku, rozdáva im balóniky a nabáda ich k usilovnému štúdiu a po večeroch patroluje po parkoch a snaží sa osobným kontaktom napraviť miestnu zhýralú mládež.
Nám pripravila neuveriteľné privítanie, niekoľko autobusov z lode začalo svoju prehliadku mesta práve na jej úrade, kde nás čakali s pohostením a predviedli nám svoj krásny folklór. Pritom vystupujúci amatérsky tanečníci a muzikanti sa bavili minimálne tak dobre, ako my. Mali z toho proste radosť a bolo to vidno.
Po predstavení si zložili masky a oddychovali v ústraní.
V centre mesta je zaparkovaná ruská ponorka, ktorá slúžila Indonézskemu námorníctvu od roku 1962 až do roku 1990. Teraz je z nej múzeum. Bola iba trochu pootvorená, aby sa turisti cez ňu mohli pohodlne prejsť, inak zostala tak, ako slúžila armáde.
Neďaleko sa nachádza súsošie žraloka a krokodíla, symbol mesta.
Poklona cukrovej trstine :)
Kayoon flower market nás príliš nenadchol, ale bolo vidno, že aj tu sa pracuje na jeho skrášlení. Možno že o pár mesiacov to tu bude vyzerať oveľa lepšie. Verím starostke :) Ale privítanie bolo aj tu milé.
Dom Sampoerna - múzeum cigariet a zároveň stále ešte funkčná továreň na ručne vyrábané klinčekové cigarety značky Sampoerna. Spoločnosť založil pán Liem Seeng Tee, činsky prisťahovalec do Indonézie v roku 1913. Svoje čínske meno si zmenil na indonézske a stal sa z neho Indonézan. Jeho nové meno Sampoerna znamená perfektný a taký aj bol. Oženil sa a spolu s manželkou si najprv otvorli stánok s rozličným tovarom. Žili veľmi skromne a tvrdo racovali. Všetky zarobené peniaze si ukladali do dutiny bambusu v ich predajni. Po roku si zarobili toľko, že mohli začať predávať cigarety. Kúpili si bicykle a na nich jazdili za svojimi klietmi. Následne začali s ručnou výrobou cigariet vlastnej značky. Do tabaku primiešali aj mletý klinček a vzikla osobitná chuť a vôňa, ktorá im priniesla úspech. V roku 1927 si už mohli dovoliť kúpiť schátranú budovu v ktorej vybudovali továreň na cigarety. Tá budova je teraz múzeum cigariet. V roku 2005 rodina predala okrem asi dvoch percent všetky svoje podiely spoločnosti Phillip Morris. Odhadovaná cena transakcie: 5 miliárd dolárov.
Zakladatelia firmy.
Lúčime sa s Indonéziou pohľadom na prístav Surabaya a most Suramadu spájajúci ostrov Madura s pevninou ponad Madurskú úžinu v pozadí.
Cestou naspäť musíme znovu prekročiť rovník a vrátiť sa na severnú pologuľu. Cieľové mesto: Singapur.
Lubo Repka
