Toto mesto všetkých očarilo svojou polohou, architektúrou a príjemnou, priateľskou atmosférou. Rozkladá sa na kopcoch obklopujúcich členitý záliv, jeden z najväčších prirodzených prístavov na svete. Jeho početné ramená sú preklenuté niekoľkými mostami, tunelom a množstvom vodných prievozov, takže doprava v meste uspokojujúco pokrýva potreby takmer 4,8 milióna jeho obyvateľov. Sydney nie je staré mesto. Založil ho pán Arthur Phillip, kapitán prvej flotily lodí vyvážajúcej kriminálnikov z Anglicka do novej trestaneckej kolónie v Austrálii. Stalo sa tak 26teho januára roku 1788.
Inštrukcie ho nasmerovali do Botany Bay, kde sa ako prvý Európan vylodil v roku 1780 James Cook. Flotila trestancov pozostávala z 11 lodí a pristála tu 18teho januára, ale po bližšom preskúmaní pobrežia zistili, že nie je veľmi vhodné na vybudovanie stálej kolónie. Nemalo dobrú pôdu a bol tam nedostatok kvalitnej pitnej vody. A tak sa presunuli o pár kilometrov vyššie a objavili ideálny záliv. Pôvodne sa mesto malo volať Albion, ale Phillip ho pomenoval po Thomasovi Townshendovi, lordovi zo Sydney, ktorému vďačil za menovanie do funkcie kapitána prvej flotily s trestancami. Oficiálne založenie mesta je
datované na 7.2.1788.
Ročne Sydney navštívi viacej ako 10 miliónov turistov. Návšteva Sydney uzatvárala našu cestu po Austrálii. Boli sme tu osem dní, ale mám pocit ako by sme sem len nakukli.
Začal by som fotkami zo Sydney Tower.
Circular Quay s výhľadom na Sydney Opera House.
Darlig Harbour je jedným z centier zábavy a nakupovania, ale sú tu aj múzeá, je tu aquárium a netradičná zoologická záhrada.
Návšteva nočného predstavenia opery Madam Butterfly sa príliš nevydarila, vyrušil nás prudký dážď.
Katedrála a socha Jána Pavla II.
Pre mňa najväčší zážitok - replika lode Endeavour.
Aquarium a Wild animals park.
V okolí sa nachádza množstvo pláží, my sme si pozreli slávnu Bondi.
Parky sú neodmysliteľnou súčasťou Sydney. Je ich veľa a sú nádherne upravené, čisté a pritom plne využívané obyvateľmi a návštevníkmi mesta. Sú tu vždy umiestnené sochy a pamätníky. Napríklad park Soho.
Čo sa týka pôvodných obyvateľov tejto časti Austrálie, ako hovorí jeden môj výborný kamarát, život píše aj smutné príbehy. Pred príchodom Európanov ich tu v zálive žilo odhadom 4 až 8 tisíc. Väčšina veľmi rýchlo podľahla novým chorobám, voči ktorým neboli odolní. Ďalší podľahli v boji, proti puškám a delám Európanov boli ich bumerangy, kyje, kópie, luky a šípy slabou výzbrojou. Našťastie si Európania skoro uvedomili ich výnimočnosť a snažili sa zachrániť, čo sa dalo. Dnešná Austrália im venuje mimoriadnu pozornosť. Aj ja som sa snažil v rámci váhových limitov a objemu kufrov odniesť si domov aspoň niekoľko ukážok z produkcie pôvodných obyvateľov Austrálie. Výber bol veľmi ťažký, páčilo sa mi všetko, lebo všetko je tu originálne, iné ako u nás a hocikde inde na svete.
Váhový limit som samozrejme prekročil kúpou didgeridoo. Tak som si tento výnimočný hudobný nástroj dal poslať loďou, ale pre istotu som si s predavačom a jeho tovarom urobil fotku. Keď loď cestou stroskotá ostane mi aspoň táto fotka.
Dovidenia Austrália, ja sa vrátim. Kalyan ungune lewin, Alcheringa!
Lubo Repka.
