Geograficky patrí do Karibského regiónu Severnej Ameriky. Na španielskych mapách sa ostrov objavil v roku 1511. V rokoch 1532 až 1536 si naň robili nárok Portugalci, ale neskôr ho opustili. Keď sem prišli Angličania v roku 1625 (loď Olive Blossom tu zakotvila 14. mája), tak na ostrove zostali po Portugalcoch len divé svine, ktoré sem priviezli a vypustili na slobodu. Tie sa stali vítanou potravou prvých anglických osadníkov, ktorí sem prišli o dva roky neskôr. Odvtedy bol ostrov anglickou kolóniou až do vyhlásenia samostatnosti v roku 1966. Ale aj tá samostatnosť má svoje obmedzenia, pretože sami obyvatelia sa rozhodli ostať úzko prepojení s Anglickom prostredníctvom Britskej kráľovskej rodiny, ktorú uznali za svoju a tak je kráľovná Alžbeta II. aj kráľovnou Barbadosu.
Zastupuje ju guvernér, ktorého menuje. Ten menuje 21 poslancov dolnej komory. Poslanci hornej komory sú volení zástupcovia ľudu ako u nás. Je ich 30 a sú volení na 5 rokov. Guvernér po dohode s predsedom vlády zostavuje a menuje vládny kabinet. Zdá sa vám to zložité? Aj mne, ale Barbadosania sú na svoju demokratickú vládu veľmi hrdí. Parlament bol zriadený 26. júna 1639 a je tak tretím najstarším v oboch Amerikách. Staršie sú iba parlamenty bývalej kolónie Virginia (teraz jeden zo štátov USA) a Bermudy. Bermudy sú ešte stále kolóniou, aj keď teraz sa už volajú Britské zámorské územie.
Mali sme to šťastie, že po prehliadke múzea nám bola ponúknutá možnosť nazrieť do parlamentnej budovy. V spoločnosti zopár ďalších turistov sme si pod odborným dohľadom a s príslušným komentárom pozreli obidve snemovne. Vnútri sme fotiť nesmeli, len vonku. Takže čo sa týka vnútorných priestorov musíte sa spoľahnúť na moje hodnotenie. Majú to tam pekné, čisté, veľa, veľa dreva a anglickej noblesy.
Po prehliadke parlamentu sme sa rozbehli spoznávať hlavné mesto Bridgetown. Najprv sme sa zaviezli do múzea, potom sme si pozreli časť okolo rieky Constitution, kde sa nachádza kamenný most, ktorý dal mestu meno. Následne sme si pozreli tržnicu, ale bola už takmer zatvorená a tak sme išli preskúmať kostol Svätého Michala – Cathedral Church of Saint Michael and All Angels. Potom sme sa ešte túlali uličkami a objavili sme aj Židovskú štvrť.
V 50. rokoch 17. storočia prišlo na Barbados asi 300 židov z mesta Recife v Brazílii. Tam boli veľmi úspešní najmä v pestovaní cukrovej trstiny, ale kvôli nenávistnej perzekúcii museli odísť. Barbados ich prijal a oni sa mu odvďačili tým, že mu odovzdali svoje skúsenosti s pestovaním cukrovej trstiny a jej spracovaním. Vďaka tomu sa stal Barbados cukrovou veľmocou.
Synagógu Nidhe Israel postavili v roku 1654. V roku 1831 bola zničená hurikánom, potom čiastočne obnovená. Ale keď bolo v Anglicku, a teda aj na Barbadose, zrušené otroctvo, došlo v dôsledku úbytku pracovnej sily ku krachu obchodu s cukrom. Väčšina židovského obyvateľstva Barbadosu sa presídlila do USA.
V roku 1929 už neostal nikto, kto by sa o synagógu staral a tak bola znesvätená. Cintorín spustol a pozemok menil jedného majiteľa za druhým. V roku 1983 ho odkúpila vláda. Chcela tu postaviť novú vládnu budovu. Pamiatkári sa postavili proti a tak im vláda pôdu odovzdala do správy. Tí o dva roky na to zahájili renováciu, pričom sa sústredili hlavne na synagógu. Po jej rekonštrukcii ju znovu sprístupnili verejnosti. V roku 2008 americký archeológ Michael Stoner pokračoval v prácach na rekonštrukcii ďalšieho objektu. Pri bagrovaní si vnímavý robotník všimol, že zem sa pod bagrom prepadla a zazrel schody dolu do nejakého priestoru. Nerozumel síce o čo ide, ale zavolal Stonera ku svojmu nálezu. Stoner nebol žid a nevedel, čo vedeli dvaja náhodní turisti, ktorí sa tam práve prechádzali. Tí vyslovili predpoklad, že by tam mohla byť Mikvah. Po dvoch týždňoch vykopávok sa ukázalo, že mali pravdu.
Mikvah sú židovské kúpele, ktoré majú veľmi dôležitú úlohu vo viere aj v bežnom živote židovskej komunity. Slúžia na očistenie duše aj tela veriacich. Ženy sa tu „očisťujú“ po menštruácii a po pôrode, muži po ejakulácii. Mikvah musí byť postavená ešte skôr ako synagóga, taká je dôležitá.
Dnes je celá táto časť mesta zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Najprv prišli pre komunistov,
A ja som nepovedal nič, pretože som nebol komunista,
Potom prišli pre židov,
A ja som nepovedal nič, pretože som nebol žid,
Potom prišli pre odborárov,
A ja som nepovedal nič, pretože nie som odborár,
Potom prišli pre katolíkov,
A ja som nepovedal nič, pretože som protestant.
A potom prišli a zobrali mňa,
Ale už neostal nikto, kto by sa za mňa prihovoril.
Martin Niemöller bol nemecký teológ a luteránsky pastor. Preslávil sa touto básňou a svojim nekompromisným bojom proti fašizmu. Zložil ju ale až keď jeho samotného uväznili. Najprv bol Hitlerovým podporovateľom a obdivovateľom, ale neskôr sa stal veľkým kritikom arizácie, za čo ho uväznili a len tesne unikol smrti. V koncentračnom tábore strávil 7 rokov.
Pokračujeme ďalej ulicami mesta Bridgetown. Niektoré sú naozaj rušné, plno ľudí aj tovaru. Ale ja sa už teším na inú atrakciu a tak sa ulicami iba preženieme a na konci jednej z nich sa ocitneme opäť na Námestí hrdinov, kde si vezmeme taxík.
Sme v taxíku, dohodli sme si pevnú cenu a taxikár nás vezie do Mount Gay Distillery. To by mala byť naša posledná zastávka pri tejto návšteve Barbadosu. Už raz sme tu boli, asi pred piatimi rokmi. O tom, čo sme videli vtedy si môžete prečítať v jednom z mojich predchádzajúcich blogov. Tu je link:
https://luborepka.blog.sme.sk/c/438985/na-ostrove-barbados.html
Mount Gay slogan znie: There’s a time and a place. Každý veľký príbeh má svoj začiatok a miesto, kde sa stal. Pre Mount Gay je tým miestom Barbados a časom je rok 1703. V 17. storočí bolo na severe Barbadosu miesto, ktorému sa hovorilo Mount Gilboa. Tvorilo ho niekoľko samostatných trstinových plantáží, ktoré niesli mená svojich majiteľov. Na prelome 17. a 18. storočia všetky kúpil William Sandiford a zjednotil ich pod názvom Mount Gilboa. V roku 1703 tu začal s výrobou rumu. V roku 1747 to celé kúpil Sir John Sober, ktorý ale o výrobe rumu veľa nevedel a tak poveril svojho syna Cumberbatcha, aby spoločnosť spravoval. Bol natoľko múdry a sebakritický, že skutočným vedením spoločnosti poveril svojho priateľa Sira Johna Gay Alleyna. Ten to robil tak dobre, že rum z Barbadosu si vydobyl medzinárodné uznanie a rešpekt a po jeho smrti ho na jeho počesť pomenovali Mount Gay (podľa jeho stredného mena).
V roku 1860 Soberovci spoločnosť predali až sa začiatkom 20. storočia dostala do vlastníctva pána menom Aubrey Ward. Wardovci sa o spoločnosť dobre starali a tá prekvitala. V roku 1989 sa však aj oni rozhodli ju predať a kúpila ju spoločnosť Rémy Cointreau Group. Volá sa síce group, ale je to rodinná firma, ktorú v súčasnosti vedie Marc Hériard Dubreuil. Okrem rumu Mount Gay vlastnia také značky, ako sú koňaky Rémy Martin a Louis XIII, gin Botanist, Metaxa, Cointreau... Obrat skupiny je vyšší ako miliarda EUR.
Po oboznámení sa s históriou výroby rumu a samotnej spoločnosti sme sa dostali aj k ochutnávke. Ochutnávali sa 3 rumy. Mount Gay 1703, Mount Gay 1703 Black Barrel a Mount Gay 1703 XO. Na fotografii pod týmto textom vidíte 4 fľašky. Z tej štvrtej nám ochutnávať nedali, lebo je drahá. Je to Mount Gay 1703 Master Select.
V predajni, do ktorej nás vpustili hneď po skončení ochutnávky mali široký výber rumov z ich produkcie. Vyrábajú napríklad aj sadu 4 rumov, každý s trochu iným procesom výroby. Všetky sa samozrejme volajú Mount Gay 1703, ale podtituly sú: Copper Column, Copper Pot, Charred Cask a Virgin Cask. Môžete si teda prechutnať rum buď podľa typu destilácie (kolonová alebo kotlíková) alebo podľa toho, v akom sude rum zrel, či v čistom dreve alebo vypaľovanom.
Potom si môžete vybrať podľa toho, ako dlho rum zrel v sude. Najdlhšie sa v sudoch zdržia rumy označené ako XO (extra old).
Najdrahšie sú rozličné limitované série ako napríklad tá, ktorú nám ani nedali ochutnať. Vyrábajú sa iba v malom množstve vždy pri určitej výnimočnej príležitosti.
Oficiálne sídlo firmy je v meste Bridgetown a tu je aj miesto, kde sme absolvovali našu exkurziu spojenú s ochutnávkou.
Cestou naspäť do prístavu nás taxikár upozornil, že pôjdeme okolo domu, kde vyrastala najväčšia súčasná hviezda populárnej hudby pochádzajúca z Barbadosu. To sme vedeli, že pochádza odtiaľto, ale pozrieť si jej dom zblízka mi pripadalo atraktívne, aj keď ja ju príliš nemusím. Teda vôbec ju nemusím. Lenže po tom, čo nám o nej taxikár prezradil som k nej aj trochu pocítil obdiv. Ona nikdy nezabudla odkiaľ pochádza a z akých pomerov, ako vyrastala. Barbadosu robí dobré meno po celom svete a podporuje množstvo charitatívnych projektov, aj vlastnými financiami aj váhou svojej osobnosti. Tak po nej túto ulicu, na ktorej vyrastala v tomto dome pomenovali. Sme na Rihanna Drive.
Nakoniec nám ostalo ešte dosť času aj miestnej meny, aby sme si v prístave dali miestne pivo a najväčšiu kulinársku špecialitu Barbadosu – vysmážanú lietajúcu rybu.
Z prístavu nám museli pomáhať dva pilotné člny. Nepochopil som prečo, ale všetko predsa nemusím vedieť ani ja.
Viem ale, že náš najbližší prístav bude v štáte Antigua a Barbuda, konkrétne v meste St. John‘s na ostrove Antigua. Ráno sme tam, len sa musíme preplaviť 299 námorných míľ, čo je 554 kilometrov.
Lubo Repka.
