Jeho hlavné mesto sa volá Willemstad. Žije tu viacej ako 90% všetkých obyvateľov Curaçaa. Ostrov má podobnú históriu ako Aruba. Tiež ho pre Európanov objavili Alonso de Ojeda a Amerigo Vespucci na svojej plavbe v roku 1499. Aj tu žili už po stáročia pred ich príchodom indiáni Caquetío. A aj tento ostrov začali osídľovať Holanďania rýchlo po tom, ako sa aj doma oslobodili od španielskej nadvlády.
Willemstad založila holandská Západoindická spoločnosť, ktorá z neho urobila hlavné prekladisko obchodu s otrokmi dovážanými z Afriky. Mesto na obchode s otrokmi zbohatlo, preto tu teraz môžeme obdivovať historické budovy, aké v Karibiku nemajú obdobu.
Paradoxne, ostrov sa stal v 18. a 19. storočí baštou slobody. Bojovníci za slobodu Venezuely a Kolumbie sem posielali svoje deti na výchovu a tu sa preskupovali ich sily, keď boli Španielmi vyhnaní z juhoamerických kolónií kvôli rebélii. Aj samotný Simón Bolívar našiel na tomto ostrove útočisko, keď sa mu dočasne nedarilo v boji proti Španielom.
Keď v roku 1863 Holanďania zakázali otroctvo, mnoho ľudí odišlo a hľadali si prácu na Kube alebo Hispaniole. Ostrov znovu nadobudol svoju prosperitu až na prelome 19. a 20. storočia v súvislosti s objavením ropy a budovaním ropného priemyslu. V roku 1907 vznikla spoločnosť Shell (zlúčením holandskej Royal Dutch Petroleum Company a britskej „Shell“ Transport and Trading Company Ltd) a tá potrebovala veľa nových zamestnancov.
Nový prístav Mega Pier, pri ktorom sme zakotvili, sa nachádza vo štvrti Otrobanda, na pravom brehu zálivu Santa Anna (Sint Annabaai) a so štvrťou Punda ho spája pontónový most kráľovnej Emmy (Koningin Emmabrug). Keď je to potrebné, most sa otvorí, aby umožnil lodiam vyplávať na more a to tým spôsobom, že sa otočí na pontónoch o 90 stupňov smerom k Punda. Celý proces trvá len niekoľko minút. Most bol postavený v roku 1888 a kompletne rekonštruovaný bol v roku 1939. Má dĺžku 167 metrov a šírku necelých 10 metrov. V súčasnosti je určený len pre peších.
Ako prvá bola založená štvrť Punda postavená v roku 1634, keď Holanďania vytlačili z ostrova Španielov. Bol to vlastne prvý oporný bod Holanďanov na ostrove. Otrobanda bola založená v roku 1707, je to teda novšia časť mesta. V reči papiamento sa pôvodne volala otro banda, čo znamenalo druhá strana.
Pevným mostom, ktorý sa klenie nad zálivom je most kráľovnej Juliány postavený v roku 1974. Nad hladinou sa čnie vo výške 56,4 metra.
Pevnosť Fort Amsterdam bola vybudovaná v roku 1634 holandskou Západoindickou spoločnosťou a slúžila jej ako hlavné sídlo. V súčasnosti je sídlom guvernéra. Legenda hovorí, že v roku 1804 vystrelil na pevnosť britský kapitán William Bligh. Delová guľa, ktorá stále trčí v juhozápadnom múre kostola pevnosti však určite nebola vypálená z lode Bounty, pretože tá v roku 1804 už dávno neexistovala. Loď stratil kapitán Bligh v roku 1789, keď sa uprostred Pacifiku vzbúrili jeho námorníci a pod velením Fletchera Christiana sa potom usadili na ostrove Pitcairn. Literárne a filmové dejiny urobili z Christiana a vzbúrencov hrdinov a ako despota bol vykreslený kapitán Bligh. V skutočnosti to bolo presne naopak, hrdinom bol Bligh. Nielenže po vysadení na malý čln bezpečne dopravil svojich námorníkov niekoľko tisíc kilometrov len za pomoci kompasu až do Batávie, ale svoju odbornú zdatnosť a nezlomnú energiu preukázal pri druhom pokuse o dovoz chlebovníka z Tahiti do Karibiku ako aj v bojoch pod vedením admirála Nelsona pri pobreží Dánska v roku 1801. Mimochodom plody chlebovníka sú doteraz veľmi populárne hlavne v Portoriku, aj keď v dobe, keď ho sem priviezol Bligh vraj nikomu nechutili.
V časti Punda sa nachádza aj 350 ročná budova židovskej synagógy Mikve Israel-Emanuel. Je najstaršou zachovanou synagógou na americkom kontinente. Jej súčasná podoba sa datuje do roku 1730.
Zdvíhacím mostom Leonard B. Smith Bridge sa dostanete k námornému múzeu. Zatvorené.
Na druhú stranu sa dá dostať aj bielo-modrou kompou a to úplne zadarmo. Vystúpite priamo pri reštaurácii Guvernér. Ďalej môžete pokračovať úzkymi uličkami až k múzeu Kura Hulanda, venovanému dejinám obchodu s otrokmi. Zatvorené.
Ekonomika ostrova je založená na turistike, ale nie je to len turistika, čo prispieva k nadpriemernému blahobytu obyvateľov Curaçaa. Sú to hlavne finančné služby bankových domov z celého sveta, ktoré tu majú svoje zastúpenie. Aj tento typ podnikania ale vykazuje určitú stagnáciu v dôsledku zostreného boja proti praniu špinavých peňazí. Možno že ďalším zdrojom prosperity ostrova budú kozmické lety a vesmírna turistika. Na ostrove sa totiž v čase našej návštevy uvažovalo o vybudovaní kozmodromu pre raketoplány spoločnosti XCOR Lynx.
Lokálna kuchyňa je veľmi kreolská, volá sa Krioyo a vyslovuje sa ako španielske slovo „criollo“. Je to zmes karibskej a latinskoamerickej kuchyne, používa sa veľa korenín a byliniek. Obľúbené jedlá sú stobá (dusené hovädzie alebo kozľacie mäso s papájou), guiambo polievka s morskými plodmi a okrou, kadushi, čo je zasa kaktusová polievka, kukuričné cestoviny funchi a podobne.
Likér známy pod menom Curaçao bol samozrejme vynájdený tu na ostrove, keď miestni experimentovali s nápojmi na báze lokálneho citrusového plodu iaraha. My sme si ho vychutnali ako bodku za našou návštevou Willemstadu v jednej z reštaurácií Rif Fort Village centra.
Najslávnejší miestny spisovateľ sa volal Silvio Alberto (Tip) Marugg. Napísal tri romány v štýle magického realizmu. Najslávnejšia speváčka sa volá Izaline Calister. Jej spev je ovplyvnený afro-karibským calipsom a jazzom. Spieva v jazyku papiamento.
V čase našej návštevy ostrova sme mali šťastie aj smolu zároveň. Šťastie preto, že sme sem prišli 25.12.2015, teda na Vianoce a smolou bolo, že všetky múzeá boli kvôli sviatkom zatvorené. Túto návštevu sme si vychutnali ako nejakú ochutnávku, určite sa sem ešte niekedy vrátime.
Lubo Repka
