Pôvodne mala aj Pensylvánia prístup k pobrežiu oceánu, lebo bez toho nebola žiadna kolónia schopná samostatne prežiť. Stratila ho potom, ako sa od nej odčlenila kolónia Delaware, o ktorej si napíšeme v nasledujúcom blogu, takže teraz to nebudem ďalej rozvádzať.
Najdôležitejším mestom Pensylvánie je Philadelphia, preto začneme tu. Philly, ako svojmu mestu s láskou hovoria domáci má 1 milión 584 tisíc obyvateľov. Leží medzi dvoma riekami. Z východu ho ohraničuje rieka Delaware a zo západu rieka Schuylkill. Obidve rieky sa potom stretávajú dolu pod mestom, aj keď by som skôr mal povedať, že tá oveľa menšia rieka sa vlieva do veľkej rieky a tou je Delaware.
Mesto založil William Penn v roku 1682 podpísaním zmluvy s náčelníkom Lenape indiánov, ktorý sa volal Tamanend. Pôvodní obyvatelia niekedy označovaní aj za Delawarov obývali rozsiahle územia od zátoky Chesapeake až po dnešný štát New York. Dnes žijú v rezervácii na indiánskom území v štáte Oklahoma. V období podpisu zmluvy žili na brehoch rieky Delaware. V zmluve sa obidve strany dohodli, že budú žiť na tomto území spoločne a uzavrú večný mier.
William Penn bol anglický spisovateľ a náboženský mysliteľ, ktorý sa hlásil k Náboženskej spoločnosti priateľov (Religious Society of Friends). Bol teda kvaker (Quaker). Táto kresťanská komunita verí, že Boh hovorí priamo s každým veriacim bez sprostredkovania cez kňazov a ich štruktúry. Tie nie sú podľa nich potrebné a neuznávajú ich. Neuznávajú ani žiadne iné autority, nikomu ani kráľovi sa neklaňajú a nesnímajú pred ním klobúk, pretože všetci ľudia sú si rovní. Snažia sa žiť nenásilným, jednoduchým životom. Za svoju vieru boli v Anglicku prenasledovaní a väznení. Penn pochádzal z aristokratickej rodiny a vtedajší kráľ Karol II. bol k nemu zhovievavý, pretože jeho otec mu svojho času veľmi pomohol a dokonca mu dlžil peniaze. Aby svoj dlh vyrovnal udelil Pennovi právo na založenie kolónie v Amerike. Cieľom bolo vysťahovať kvakerov do novoobjavenej krajiny, kde si budú môcť vybudovať sídla slobodne podľa svojich náboženských predstáv. Penn deklaroval pred celou Európou, že na území svojej kolónie umožní vyznávanie akéhokoľvek náboženského presvedčenia. Pôdu si osadníci mohli kúpiť za relatívne dostupnú cenu, pričom sa myslelo aj na pôvodných obyvateľov, ktorí boli vždy nejako odškodnení. Tento mier vydržal prekvapivo dlho, trval 60 rokov. Penn zomrel chudobný v roku 1718 vo veku 73 rokov. Jeho traja synovia už neboli takí čestní ako ich otec. Túžili po majetkoch a umožnili neférové dohody, ktoré znevýhodňovali pôvodných obyvateľov. Tolerancia sa akosi vytratila. Navyše pribúdalo stále veľké množstvo prisťahovalcov a tí sa tlačili stále ďalej na západ, do vnútrozemia.
Mesto Philadelphia sa začalo skutočne stavať až v roku 1701 a to podľa plánov, ktoré navrhol Penn. Ulice smerovali kolmo na seba zo severu na juh a z východu na západ. V strede bola obchodná ulica (Market street). Hlavné ulice smerujúce z východu na západ nesú mená stromov, zatiaľ čo ulice smerujúce zo severu na juh sú očíslované. To doteraz uľahčuje orientáciu v meste. Musím povedať, že ulice Philadelphie majú svoje čaro a páčilo sa mi prechádzať sa nimi. A páčili sa mi aj mestské parky, ktorých je tu veľa.
Do histórie Spojených štátov je mesto zapísané zlatými písmenami. Prakticky všetko dôležité, súvisiace so vznikom USA sa odohrávalo tu. Bolo miestom stretnutia Otcov zakladateľov, tu sa tvorila Americká revolúcia, tu bola spísaná aj podpísaná Deklarácia nezávislosti aj ústava, sídlil tu Druhý kontinentálny kongres a tu zvonil zvon slobody (Liberty Bell), keď zvolával ľudí 8. júla 1776 na prvé verejné čítanie Deklarácie nezávislosti.
Poďme si to ilustrovať na fotografiách a prosím čítajte aj komentáre. Pokúsim sa v nich popísať, čo sa kde udialo.
Aká by to bola návšteva Philadelphie bez ochutnávky miestnej špeciality, ktorou je Philly Cheese Steak. Je to hovädzí steak pokrájaný na jemné plátky a podávaný so syrom v bagete. Ak môžem niečo odporučiť, tak je to práve toto jedlo, ktorým treba vo Philadelphii začať. My sme s ním našu návštevu nielen začali, ale aj ukončili.
Na druhej strane rieky Delaware už nie je Pensylvánia, ale štát New Jersey a jeho mesto Camden. Organizačne sme to mali vymyslené tak, že sme z Pensylvánie odišli do New Jersey, potom do štátu New York a popri jazere Erie naspäť do Pensylvánie cez mesto Erie a ďalej. Takže v tomto bode sa odkloním od reality a skočíme si rovno pozrieť mesto Erie, ktoré leží na brehu jazera Erie na západe Pensylvánie. Má asi 95 tisíc obyvateľov.
Významným je hlavne pre svoj prístav na jazere. Nachádza sa asi v polovičke cesty od Niagarských vodopádov do mesta Pittsburgh, preto sme si tu urobili obednú prestávku. Okrem obedu som tu chcel vidieť aj námorné múzeum (paradoxne bez mora, malo by sa skôr volať múzeum jazernej plavby) a loď USS Niagara, ktorá sa vyznamenala v historickej lodnej bitke na jazere Erie. V roku 1812 tu zvíťazilo 9 lodí USA nad 6 loďami Veľkej Británie, pričom vlajkovou loďou bola práve briga Niagara. Briga je dvojsťažňová plachetnica s rahnovými priečnymi plachtami na oboch sťažňoch a vratiplachtou na hlavnom sťažni, čo jej umožňuje rýchlu plavbu a vynikajúce manévrovacie schopnosti. Bohužiaľ múzeum bolo zatvorené kvôli pandémii a aj loď bola tak zaplachtovaná, že z nej nebolo vidieť nič.
Ďalším cieľom našej cesty bolo mesto Pittsburgh. Pre nás Čechov a Slovákov bolo toto mesto mimoriadne významné. V máji roku 1918 tu bola podpísaná politická dohoda medzi zástupcami Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom. Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, ktorý mal vzniknúť po skončení Prvej svetovej vojny. Táto dohoda významným podielom prispela ku skutočnému vzniku Československa. Za jeho vznik sa postavila aj vláda USA, ktorú si Masaryk naklonil práve prezentovaním vôle Slovákov a Čechov žijúcich v USA po vlastnom štáte. V tom období v Spojených štátoch žilo asi 800 tisíc Slovákov a ešte viacej Čechov. Kým Česi žili hlavne v Chicagu, Slováci boli sústredení v Pittsburghu. O to viacej som bol sklamaný, že som po nich v tomto priemyselnom meste nenašiel ani stopu, teda okrem tejto pamätnej tabule. Žiadna slovenská reštaurácia, nič.
Venujme sa ale radšej dejinám Pensylvánie, tie naše československé boli ešte aj po vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov veľmi turbulentné a nie celkom naplnili vysnívanú rovnosť našich národov v novom štáte. Ešte zložitejšie ako naše dejiny boli dejiny USA, najmä tá ich časť, v ktorej sa rozhodovalo o ľudských právach a demokracii, kvôli čomu sa proti sebe postavili občania USA z juhu a severu. Vojna trvala 4 roky od apríla roku 1861 do mája roku 1865. V júli roku 1863 sa pri mestečku Gettysburg v Pensylvánii odohrala najvýznamnejšia bitka celej občianskej vojny. Na strane juhu bojovalo 75 tisíc vojakov a na strane severu 93 tisíc. Boje trvali tri dni a boli nesmierne krvavé. Zahynulo takmer 8 tisíc mužov, zranení sa rátali na desaťtisíce.
Bojisko Gettysburg je v súčasnosti veľmi dobre udržiavané a každoročne ho navštívi veľký počet návštevníkov. Návštevnícke centrum je zároveň múzeom, v ktorom sa nachádza veľmi obľúbená cyklorama. Na stenách kruhovej miestnosti múzea je namaľovaný panoramatický obraz krajiny, kde sa odohrávali boje. Postavíte sa doprostred miestnosti na vyvýšené miesto a môžete sledovať celý horizont v rozsahu 360 stupňov zobrazujúci miesta, kde sa odohrávali jednotlivé boje. Sprievodné slová doplnené svetelným zvýraznením lokalít vás prevedú všetkými najdôležitejšími momentami tri dni trvajúcich bojov. Okrem komentárov budete počuť páliť kanóny, streľbu z pušiek a krik vojakov.
Výsledkom bitky bola porážka armády juhu (Konfederácie), ktorej velil generál Robert E. Lee. Na druhej strane stál za víťazstvom severu (Únie) generálmajor George. G. Meade. Po bitke sa konfederačné vojská stiahli naspäť do Virgínie. Vojna potom ešte pokračovala dva roky, ale už len na území Konfederácie, teda južných štátov.
Mesto Gettysburg malo po bitke obrovské problémy s množstvom mŕtvych tiel a veľkým počtom zranených vojakov. Takmer v každom dome ošetrovali zranených a mŕtvych pochovávali do plytkých hrobov, ktoré sotva stačili vykopať. Urýchlene bolo potrebné vybudovať nový cintorín, čo sa aj pomerne v krátkom čase podarilo. Národný cintorín vojakov (Gettysburg National Cemetery) sa nachádza neďaleko návštevníckeho centra a je to jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Pri jeho oficiálnom otvorení v novembri roku 1863 bol prítomný aj prezident Lincoln a jeho reč (The Gettysburg Address) bola majstrovským rečníckym výstupom. Trvala iba 2 minúty a mala 272 slov, ale bol to prejav, ktorý sa zapísal do dejín ako lekcia anglického jazyka. Vecne a jasne vystihol význam a hrdinstvo padlých vojakov a jasne formuloval ideály, pre ktoré zomreli.
A prečo vlastne bojovali Američania proti Američanom v tejto vojne? Mnohí sa mylne domnievajú, že išlo o slobodu pre čiernych otrokov. V konečnom dôsledku sa to samozrejme stalo, ale principiálne išlo o celú budúcnosť USA ako jedného štátu a jednotného národa. V strede a na západe USA boli rozsiahle teritóriá, ktoré ešte neboli samostatnými štátmi a bolo potrebné priniesť do nich zákon a demokraciu, aby sa štát ako celok mohol ďalej rozvíjať. Severné štáty boli oveľa priemyselne rozvinutejšie a mali záujem, aby sa aj nové štáty únie vyvíjali týmto smerom. Nemali záujem zasahovať do otrokárskych práv južných štátov, ktorých prosperita bola postavená na práci otrokov. Chceli to ponechať na nich, kedy zrušia otroctvo a to sa už aj čiastočne črtalo ako nevyhnutná realita. Prácu otrokov nahradzovali stroje a stávali sa prebytočnými. Bolo iba otázkou času, kedy sa južné štáty sami rozhodnú zrušiť otroctvo. Problémom ale boli tí politici z juhu, ktorí videli možnosti rozširovania ekonomiky novovznikajúcich štátov na práci otrokov. To by v konečnom dôsledku viedlo k úpadku USA a brzdeniu priemyselného pokroku. Lincoln chcel, aby boli celé Spojené štáty konzistentné, aby sa únia netrhala, aby bola jednotná. A o túto budúcnosť USA išlo. Dejiny nakoniec potvrdili, že Lincoln dobre predvídal vývoj a geniálne nasmeroval USA do budúcnosti a vytvoril tak predpoklady ich nevídaného priemyselného rozvoja koncom devätnásteho storočia. Nasledujúce storočie už plne patrilo Spojeným štátom, ktoré sa stali svetovou mocnosťou a sú ňou doteraz.
Existuje jeden veľmi dobrý film o tejto historickej udalosti. V roku 1993 ho natočil režisér Ronald Maxwell. Herci v hlavných úlohách sú tak dobre zamaskovaní, že keď si ich porovnáte s historickými portrétmi skutočných osobností, neuvidíte rozdiel. Film je veľmi dlhý, má dva diely a celkovo trvá viacej ako 4 hodiny.
Od Gettysburgu je to už iba kúsok do hlavného mesta Pensylvánie. Harrisburg má iba 49 tisíc obyvateľov. Nie je to teda veľké mesto, napriek tomu je veľmi významné. Leží na rieke Susquehanna, tá nesie svoje meno po kmeni pôvodných obyvateľov, ktorí tu žili už pred 5 tisíc rokmi. Osada, ktorá na brehu rieky vtedy ležala sa volala Peixtin.
Pre mesto je dôležité, že v roku 1705 prišiel do Philadelphie John Harris starší. Starší preto, aby sme ho vedeli odlíšiť od jeho syna rovnakého mena. Starší Harris sa vypracoval na šikovného obchodníka známeho svojim férovým jednaním s indiánmi. Vo Philadelphii, ktorá v tom období práve vznikala, sa mu darilo a získal aj licenciu na postavenie obchodnej stanice niekde hore po prúde rieky Susquehanna. Na jej postavenie si zvolil práve miesto, kde teraz leží mesto Harrisburg. V roku 1717 si tu postavil drevený zrub. Teraz tu má svoj malý cintorín, na ktorom je pochovaný len on a ešte je tu jeden hrob, ku ktorému jeho vnuk Robert pridal nasledovnú historku.
Raz prepadli Harrisa zlí indiáni, ktorí od neho chceli, aby im dal whisky. On odmietol a tak ho priviazali k morušovému stromu a chceli ho zaživa upáliť. Svedkom tohoto incidentu bol čierny otrok menom Herkules, ktorému sa podarilo privolať na pomoc dobrých indiánov a Harrisa oslobodiť. Ten sa mu odvďačil darovaním slobody. Herkules na oplátku požiadal, aby keď umrie mohol byť pochovaný pri Harrisovi. Takže ten druhý, neoznačený hrob patrí jemu.
So svojou manželkou Ester Say mali sedem detí a jedným z nich bol aj John Harris mladší, ktorý na tomto mieste založil mesto Harrisburg. Pomenoval ho na počesť svojho otca. Neskôr si tu postavil spolu so svojim zaťom (William Maclay) kamenný dom, ktorý tu stojí dodnes. Od roku 1805 do roku 1835 tu žil aj vnuk Robert, ktorý má zásluhu na vybudovaní toho malého cintorína. Dom prešiel niekoľkými zmenami vlastníctva až sa z neho stalo múzeum. Bohužiaľ v čase našej návštevy bolo zatvorené.
Keď sme už pri tých haváriách, nemôžem nespomenúť Three Mile Island Nuclear Generating Station. Je to uzatvorená atomová elektráreň, ktorá sa nachádza neďaleko po rieke Susquehanna na juh od Harrisburgu. Stala sa tu najzávažnejšia nehoda v dejinách nukleárnych elektrární Spojených štátov, keď sa 28. marca roku 1979 reaktor číslo 2 začal prehrievať. Nikto neutrpel žiadne zranenie, reaktor uzatvorili a neskôr odstránili úplne. Reaktor číslo jeden naďalej fungoval až do roku 2015, teraz je už aj tento odstavený a elektráreň je úplne zatvorená.
A prečo je Harrisburg taký významný, že sa stal hlavným mestom Pensylvánie? Okrem toho, že je to veľmi pekné mesto, o čom som sa presvedčil pri mojej rannej prechádzke, hralo dôležitú úlohu pri expanzii na západ a bolo priemyselným centrom hlavne výroby ocele. Prvým hlavným mestom Pensylvánie bola Philadelphia, potom bol za hlavné mesto zvolený Lancaster a až v roku 1812 Harrisburg a je ním až doteraz. A je to aj určitá tradícia, možno úmysel, nemať za hlavné mesto veľkomesto, ktoré je zraniteľné a leží často na pobreží, ale radšej malé mesto niekde vo vnútrozemí. Podobne je to vo viacerých štátoch USA (štát New York - hlavné mesto Albany, Florida - Thallahassee, California – Sacramento, Illinois – Springfield).
Nabudúce sa pozrieme do malého štátu Delaware, má menej ako jeden milión obyvateľov a aj jeho hlavné mesto je iba mestečko, ale o tom v ďalšom článku.
Lubo Repka.
