Zakladajúce štáty USA – Pensylvánia

Písmo: A- | A+

Na sever od kolónie Maryland vznikla v 17. storočí prvá vnútrozemská kolónia, ktorá má spojenie s Atlantickým oceánom iba prostredníctvom rieky Delaware.

Pôvodne mala aj Pensylvánia prístup k pobrežiu oceánu, lebo bez toho nebola žiadna kolónia schopná samostatne prežiť. Stratila ho potom, ako sa od nej odčlenila kolónia Delaware, o ktorej si napíšeme v nasledujúcom blogu, takže teraz to nebudem ďalej rozvádzať.

Najdôležitejším mestom Pensylvánie je Philadelphia, preto začneme tu. Philly, ako svojmu mestu s láskou hovoria domáci má 1 milión 584 tisíc obyvateľov. Leží medzi dvoma riekami. Z východu ho ohraničuje rieka Delaware a zo západu rieka Schuylkill. Obidve rieky sa potom stretávajú dolu pod mestom, aj keď by som skôr mal povedať, že tá oveľa menšia rieka sa vlieva do veľkej rieky a tou je Delaware.

Mesto založil William Penn v roku 1682 podpísaním zmluvy s náčelníkom Lenape indiánov, ktorý sa volal Tamanend. Pôvodní obyvatelia niekedy označovaní aj za Delawarov obývali rozsiahle územia od zátoky Chesapeake až po dnešný štát New York. Dnes žijú v rezervácii na indiánskom území v štáte Oklahoma. V období podpisu zmluvy žili na brehoch rieky Delaware. V zmluve sa obidve strany dohodli, že budú žiť na tomto území spoločne a uzavrú večný mier. 

William Penn bol anglický spisovateľ a náboženský mysliteľ, ktorý sa hlásil k Náboženskej spoločnosti priateľov (Religious Society of Friends). Bol teda kvaker (Quaker). Táto kresťanská komunita verí, že Boh hovorí priamo s každým veriacim bez sprostredkovania cez kňazov a ich štruktúry. Tie nie sú podľa nich potrebné a neuznávajú ich. Neuznávajú ani žiadne iné autority, nikomu ani kráľovi sa neklaňajú a nesnímajú pred ním klobúk, pretože všetci ľudia sú si rovní. Snažia sa žiť nenásilným, jednoduchým životom. Za svoju vieru boli v Anglicku prenasledovaní a väznení. Penn pochádzal z aristokratickej rodiny a vtedajší kráľ Karol II. bol k nemu zhovievavý, pretože jeho otec mu svojho času veľmi pomohol a dokonca mu dlžil peniaze. Aby svoj dlh vyrovnal udelil Pennovi právo na založenie kolónie v Amerike. Cieľom bolo vysťahovať kvakerov do novoobjavenej krajiny, kde si budú môcť vybudovať sídla slobodne podľa svojich náboženských predstáv. Penn deklaroval pred celou Európou, že na území svojej kolónie umožní vyznávanie akéhokoľvek náboženského presvedčenia. Pôdu si osadníci mohli kúpiť za relatívne dostupnú cenu, pričom sa myslelo aj na pôvodných obyvateľov, ktorí boli vždy nejako odškodnení. Tento mier vydržal prekvapivo dlho, trval 60 rokov. Penn zomrel chudobný v roku 1718 vo veku 73 rokov. Jeho traja synovia už neboli takí čestní ako ich otec. Túžili po majetkoch a umožnili neférové dohody, ktoré znevýhodňovali pôvodných obyvateľov. Tolerancia sa akosi vytratila. Navyše pribúdalo stále veľké množstvo prisťahovalcov a tí sa tlačili stále ďalej na západ, do vnútrozemia.

Mesto Philadelphia sa začalo skutočne stavať až v roku 1701 a to podľa plánov, ktoré navrhol Penn. Ulice smerovali kolmo na seba zo severu na juh a z východu na západ. V strede bola obchodná ulica (Market street). Hlavné ulice smerujúce z východu na západ nesú mená stromov, zatiaľ čo ulice smerujúce zo severu na juh sú očíslované. To doteraz uľahčuje orientáciu v meste. Musím povedať, že ulice Philadelphie majú svoje čaro a páčilo sa mi prechádzať sa nimi. A páčili sa mi aj mestské parky, ktorých je tu veľa.

Do histórie Spojených štátov je mesto zapísané zlatými písmenami. Prakticky všetko dôležité, súvisiace so vznikom USA sa odohrávalo tu. Bolo miestom stretnutia Otcov zakladateľov, tu sa tvorila Americká revolúcia, tu bola spísaná aj podpísaná Deklarácia nezávislosti aj ústava, sídlil tu Druhý kontinentálny kongres a tu zvonil zvon slobody (Liberty Bell), keď zvolával ľudí 8. júla 1776 na prvé verejné čítanie Deklarácie nezávislosti.

Poďme si to ilustrovať na fotografiách a prosím čítajte aj komentáre. Pokúsim sa v nich popísať, čo sa kde udialo.

Independence Hall stojí na Gaštanovej ulici v úplnom centre mesta. Prehliadka je zadarmo, ale musíte si vyzdvihnúť vstupenku a prísť asi pol hodiny pred časom, ktorý je na vstupenke presne určený. Dôkladne vás totiž prehľadajú aj vašu tašku. Mne sa stala taká hlúpa vec, ktorú potom museli riešiť ochrankári, pretože v predchádzajúcom múzeu som si okrem knihy kúpil aj nožík, krásne zabalenú malú vyskakovačku s portrétom Georgea Washingtona a americkou vlajkou. Proste suvenír, na ktorý som samozrejme zabudol. Po zdĺhavej porade ma nakoniec nechali ísť aj s tým nožíkom.
Independence Hall stojí na Gaštanovej ulici v úplnom centre mesta. Prehliadka je zadarmo, ale musíte si vyzdvihnúť vstupenku a prísť asi pol hodiny pred časom, ktorý je na vstupenke presne určený. Dôkladne vás totiž prehľadajú aj vašu tašku. Mne sa stala taká hlúpa vec, ktorú potom museli riešiť ochrankári, pretože v predchádzajúcom múzeu som si okrem knihy kúpil aj nožík, krásne zabalenú malú vyskakovačku s portrétom Georgea Washingtona a americkou vlajkou. Proste suvenír, na ktorý som samozrejme zabudol. Po zdĺhavej porade ma nakoniec nechali ísť aj s tým nožíkom. (zdroj: Lubo Repka)
Independence Hall bola postavená v roku 1753 a slúžila ako sídlo koloniálnej vlády až do roku 1799, kedy sa hlavným mestom Pensylvánie stalo mesto Lancaster. V rokoch 1775 až 1783 bola sídlom Druhého kontinentálneho kongresu a teda miestom, odkiaľ boli riadené novovzniknuté Spojené štáty americké.
Independence Hall bola postavená v roku 1753 a slúžila ako sídlo koloniálnej vlády až do roku 1799, kedy sa hlavným mestom Pensylvánie stalo mesto Lancaster. V rokoch 1775 až 1783 bola sídlom Druhého kontinentálneho kongresu a teda miestom, odkiaľ boli riadené novovzniknuté Spojené štáty americké.  (zdroj: Lubo Repka)
Fotím si miestnosť guvernéra. Zasadal tu poradný orgán štátu.
Fotím si miestnosť guvernéra. Zasadal tu poradný orgán štátu. (zdroj: Pamela Repková)
Assembly Room, snemovňa kde sa stretával kongres a bola schválená Deklarácia nezávislosti a o sedem rokov neskôr aj Ústava Spojených štátov.
Assembly Room, snemovňa kde sa stretával kongres a bola schválená Deklarácia nezávislosti a o sedem rokov neskôr aj Ústava Spojených štátov. (zdroj: Lubo Repka)
Pred budovu v roku 1910 umiestnili sochu Georgea Washingtona. Niekde na tomto mieste stál kedysi aj Abraham Lincoln alebo John F. Kennedy.
Pred budovu v roku 1910 umiestnili sochu Georgea Washingtona. Niekde na tomto mieste stál kedysi aj Abraham Lincoln alebo John F. Kennedy. (zdroj: Pamela Repková)
The Liberty Bell – zvon slobody - kedysi visel vo veži zvonice Independence Hall. Zvonili na ňom, keď zvolávali ľudí, aby im po prvýkrát prečítali na verejnosti Deklaráciu nezávislosti. Zvon umiestnili do osobitnej miestnosti v hale múzea oproti, aby si ho ľudia mohli lepšie pozrieť a v pozadí mať vežu, na ktorej kedysi zvonil.
The Liberty Bell – zvon slobody - kedysi visel vo veži zvonice Independence Hall. Zvonili na ňom, keď zvolávali ľudí, aby im po prvýkrát prečítali na verejnosti Deklaráciu nezávislosti. Zvon umiestnili do osobitnej miestnosti v hale múzea oproti, aby si ho ľudia mohli lepšie pozrieť a v pozadí mať vežu, na ktorej kedysi zvonil. (zdroj: Lubo Repka)
Tridsaťtriročný Thomas Jefferson napísal v jednej z izieb tohoto domu text Deklarácie nezávislosti. Zabralo mu to tri týždne.
Tridsaťtriročný Thomas Jefferson napísal v jednej z izieb tohoto domu text Deklarácie nezávislosti. Zabralo mu to tri týždne. (zdroj: Lubo Repka)
Philadelphia City Hall – radnica – stavali ju 30 rokov. Dokončená bola v roku 1901. Stojí presne na mieste, ktoré pred 200 rokmi označil William Penn ako  miesto na postavenie radnice.
Philadelphia City Hall – radnica – stavali ju 30 rokov. Dokončená bola v roku 1901. Stojí presne na mieste, ktoré pred 200 rokmi označil William Penn ako miesto na postavenie radnice. (zdroj: Lubo Repka)
Na samom vrchole hodinovej veže stojí 12 metrov vysoká bronzová socha Williama Penna.
Na samom vrchole hodinovej veže stojí 12 metrov vysoká bronzová socha Williama Penna. (zdroj: Lubo Repka)
Bronzový George Washington na svojom koni pozerá smerom k mestskej radnici.
Bronzový George Washington na svojom koni pozerá smerom k mestskej radnici. (zdroj: Lubo Repka)
Socha sa nachádza na konci Benjamin Franklin Parkway pred budovou múzea umenia.
Socha sa nachádza na konci Benjamin Franklin Parkway pred budovou múzea umenia. (zdroj: Lubo Repka)
Philadelphské múzeum umenia – Philadelphia Museum of Art – patrí k najväčším a najvýznamnejším v krajine. V 80 miestnostiach vystavuje exponáty z celého sveta od dávnej histórie, cez renesanciu a impresionistov až po moderné americké umenie.
Philadelphské múzeum umenia – Philadelphia Museum of Art – patrí k najväčším a najvýznamnejším v krajine. V 80 miestnostiach vystavuje exponáty z celého sveta od dávnej histórie, cez renesanciu a impresionistov až po moderné americké umenie. (zdroj: Lubo Repka)
K múzeu vedie 72 schodov, ktoré sa stali slávnymi vďaka legendárnemu Oscarom ocenenému filmu Rocky so Sylvesterom Stallonem v hlavnej úlohe.
K múzeu vedie 72 schodov, ktoré sa stali slávnymi vďaka legendárnemu Oscarom ocenenému filmu Rocky so Sylvesterom Stallonem v hlavnej úlohe. (zdroj: Lubo Repka)
Tu sa fotia všetci nadšení Rockyho obdivovatelia.
Tu sa fotia všetci nadšení Rockyho obdivovatelia. (zdroj: Lubo Repka)
Dole nižšie v parku má veľkú sochu, kde sa tiež fotí takmer každý návštevník múzea, ak nie každý.
Dole nižšie v parku má veľkú sochu, kde sa tiež fotí takmer každý návštevník múzea, ak nie každý. (zdroj: Lubo Repka)
Naspäť do centra mesta sme opäť išli po ulici Benjamin Franklin Parkway, ktorá je po stranách ovešaná zástavami všetkých štátov sveta. Našli sme aj tú našu, bohužiaľ anglický názov našej krajiny je tam napísaný nesprávne.
Naspäť do centra mesta sme opäť išli po ulici Benjamin Franklin Parkway, ktorá je po stranách ovešaná zástavami všetkých štátov sveta. Našli sme aj tú našu, bohužiaľ anglický názov našej krajiny je tam napísaný nesprávne. (zdroj: Lubo Repka)
Na Logan Circle je umiestnená nádherná fontána. V letných mesiacoch sa tu domáci môžu aj okúpať, vraj je to tradícia a nik vám v tom nebude brániť. Amerika.
Na Logan Circle je umiestnená nádherná fontána. V letných mesiacoch sa tu domáci môžu aj okúpať, vraj je to tradícia a nik vám v tom nebude brániť. Amerika. (zdroj: Lubo Repka)
Benjamin Franklin Bridge – most Benjamina Franklina – spája Philadelphiu s protiľahlým mestom Camden, ktoré už patrí do štátu New Jersey. Bol postavený v roku 1926 a tri roky bol najdlhším visutým mostom na svete.
Benjamin Franklin Bridge – most Benjamina Franklina – spája Philadelphiu s protiľahlým mestom Camden, ktoré už patrí do štátu New Jersey. Bol postavený v roku 1926 a tri roky bol najdlhším visutým mostom na svete. (zdroj: Lubo Repka)
Dá sa po ňom prechádzať aj pešo, iba občas je uzavretý. Napríklad, keď je poľadovica. Uzatvorený pre peších bol aj počas hurikánu Irene v roku 2011 a taktiež počas hurikánu Sandy o rok nato.
Dá sa po ňom prechádzať aj pešo, iba občas je uzavretý. Napríklad, keď je poľadovica. Uzatvorený pre peších bol aj počas hurikánu Irene v roku 2011 a taktiež počas hurikánu Sandy o rok nato. (zdroj: Lubo Repka)
Z mostu sa dajú fotiť pekné panorámy mesta.
Z mostu sa dajú fotiť pekné panorámy mesta. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte lepšia panoráma je z opačného brehu rieky Delaware.
Ešte lepšia panoráma je z opačného brehu rieky Delaware. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka spod mosta má zase tú výhodu, že si môžete dať pivo.
Fotka spod mosta má zase tú výhodu, že si môžete dať pivo. (zdroj: Lubo Repka)

Aká by to bola návšteva Philadelphie bez ochutnávky miestnej špeciality, ktorou je Philly Cheese Steak. Je to hovädzí steak pokrájaný na jemné plátky a podávaný so syrom v bagete. Ak môžem niečo odporučiť, tak je to práve toto jedlo, ktorým treba vo Philadelphii začať. My sme s ním našu návštevu nielen začali, ale aj ukončili.

Bratia Pat a Harry Olivieri vymysleli v roku 1930 sendvič plnený hovädzím mäsom. Okorenili ho talianskymi bylinkami a zaliali americkým syrom. Stal sa symbolom mesta Philadelphia. Reštaurácia je otvorená 7 dní v týždni 24 hodín denne. Stále ju vlastní rodina Olivieri už 90 rokov.
Bratia Pat a Harry Olivieri vymysleli v roku 1930 sendvič plnený hovädzím mäsom. Okorenili ho talianskymi bylinkami a zaliali americkým syrom. Stal sa symbolom mesta Philadelphia. Reštaurácia je otvorená 7 dní v týždni 24 hodín denne. Stále ju vlastní rodina Olivieri už 90 rokov. (zdroj: Lubo Repka)
Vymyslel ho Pat Olivieri, ktorý mal malý stánok s párkami v žemli – hot-dog. Namiesto párku raz vyskúšal na ohrievači párkov opiecť na tenko nakrájané hovädzie a chutilo mu to. Použil talianske pečivo, pridal opečenú cibuľku a keďže poznal svojich zákazníkov, tak to doplnil syrom.
Vymyslel ho Pat Olivieri, ktorý mal malý stánok s párkami v žemli – hot-dog. Namiesto párku raz vyskúšal na ohrievači párkov opiecť na tenko nakrájané hovädzie a chutilo mu to. Použil talianske pečivo, pridal opečenú cibuľku a keďže poznal svojich zákazníkov, tak to doplnil syrom. (zdroj: Lubo Repka)
Opäť jedno miesto, kde pred vami stál Sylvester Stallone, čo potvrdzuje tabuľka na podlahe.
Opäť jedno miesto, kde pred vami stál Sylvester Stallone, čo potvrdzuje tabuľka na podlahe. (zdroj: Pamela Repková)

Na druhej strane rieky Delaware už nie je Pensylvánia, ale štát New Jersey a jeho mesto Camden. Organizačne sme to mali vymyslené tak, že sme z Pensylvánie odišli do New Jersey, potom do štátu New York a popri jazere Erie naspäť do Pensylvánie cez mesto Erie a ďalej. Takže v tomto bode sa odkloním od reality a skočíme si rovno pozrieť mesto Erie, ktoré leží na brehu jazera Erie na západe Pensylvánie. Má asi 95 tisíc obyvateľov.

Významným je hlavne pre svoj prístav na jazere. Nachádza sa asi v polovičke cesty od Niagarských vodopádov do mesta Pittsburgh, preto sme si tu urobili obednú prestávku. Okrem obedu som tu chcel vidieť aj námorné múzeum (paradoxne bez mora, malo by sa skôr volať múzeum jazernej plavby) a loď USS Niagara, ktorá sa vyznamenala v historickej lodnej bitke na jazere Erie. V roku 1812 tu zvíťazilo 9 lodí USA nad 6 loďami Veľkej Británie, pričom vlajkovou loďou bola práve briga Niagara. Briga je dvojsťažňová plachetnica s rahnovými priečnymi plachtami na oboch sťažňoch a vratiplachtou na hlavnom sťažni, čo jej umožňuje rýchlu plavbu a vynikajúce manévrovacie schopnosti. Bohužiaľ múzeum bolo zatvorené kvôli pandémii a aj loď bola tak zaplachtovaná, že z nej nebolo vidieť nič.

Zaplachtovaná briga Niagara v prístave Erie.
Zaplachtovaná briga Niagara v prístave Erie. (zdroj: Lubo Repka)
Po jazere sa organizujú okružné plavby. My sme na to nemali čas, možno niekedy nabudúce.
Po jazere sa organizujú okružné plavby. My sme na to nemali čas, možno niekedy nabudúce. (zdroj: Lubo Repka)

Ďalším cieľom našej cesty bolo mesto Pittsburgh. Pre nás Čechov a Slovákov bolo toto mesto mimoriadne významné. V máji roku 1918 tu bola podpísaná politická dohoda medzi zástupcami Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom. Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, ktorý mal vzniknúť po skončení Prvej svetovej vojny. Táto dohoda významným podielom prispela ku skutočnému vzniku Československa. Za jeho vznik sa postavila aj vláda USA, ktorú si Masaryk naklonil práve prezentovaním vôle Slovákov a Čechov žijúcich v USA po vlastnom štáte. V tom období v Spojených štátoch žilo asi 800 tisíc Slovákov a ešte viacej Čechov. Kým Česi žili hlavne v Chicagu, Slováci boli sústredení v Pittsburghu. O to viacej som bol sklamaný, že som po nich v tomto priemyselnom meste nenašiel ani stopu, teda okrem tejto pamätnej tabule. Žiadna slovenská reštaurácia, nič.

Fotka na pamiatku pri pamätnej tabuli.
Fotka na pamiatku pri pamätnej tabuli. (zdroj: Pamela Repková)
Most cez rieku Allegheny.
Most cez rieku Allegheny. (zdroj: Lubo Repka)
Most cez rieku Monongahela.
Most cez rieku Monongahela. (zdroj: Lubo Repka)
Za fontánou sa spoja obidve tieto rieky a vytvoria novú rieku, ktorá sa volá Ohio.
Za fontánou sa spoja obidve tieto rieky a vytvoria novú rieku, ktorá sa volá Ohio. (zdroj: Lubo Repka)
Point State Park Fountain.
Point State Park Fountain. (zdroj: Lubo Repka)
Budova U.S. Steel Tower je najvyššou budovou v Pittsburghu. Meria 256 metrov. Nedávno tu bol na rokovaní náš najlepší minister financií.
Budova U.S. Steel Tower je najvyššou budovou v Pittsburghu. Meria 256 metrov. Nedávno tu bol na rokovaní náš najlepší minister financií. (zdroj: Lubo Repka)
Až takto vysoko (256 metrov) to dotiahol obyčajný chlapec z Trnavy.
Až takto vysoko (256 metrov) to dotiahol obyčajný chlapec z Trnavy. (zdroj: Lubo Repka)
Hneď oproti U.S.Steel stojí budova BNY Mellon Center, ktorá je druhou najvyššou v meste. Je vysoká 221 metrov.
Hneď oproti U.S.Steel stojí budova BNY Mellon Center, ktorá je druhou najvyššou v meste. Je vysoká 221 metrov. (zdroj: Lubo Repka)
Tretia najvyššia budova v meste je One PPG Place. Má len 194 metrov, ale je podľa mňa najkrajšia.
Tretia najvyššia budova v meste je One PPG Place. Má len 194 metrov, ale je podľa mňa najkrajšia. (zdroj: Lubo Repka)
Komplex budov známy ako PPG Place pozostáva zo šiestich stavieb vytvárajúcich v centre pri fontáne priestor pre stretávanie obyvateľov a návštevníkov mesta.
Komplex budov známy ako PPG Place pozostáva zo šiestich stavieb vytvárajúcich v centre pri fontáne priestor pre stretávanie obyvateľov a návštevníkov mesta.  (zdroj: Lubo Repka)
Všetkých šesť budov má rovnaký, sklenený dizajn, ktorý ako zrkadlá odráža svoje okolie a každú dennú chvíľu sa toto predstavenie mení.
Všetkých šesť budov má rovnaký, sklenený dizajn, ktorý ako zrkadlá odráža svoje okolie a každú dennú chvíľu sa toto predstavenie mení.  (zdroj: Lubo Repka)
Môžete sa prechádzať po námestí, ktoré budovy tvoria medzi Treťou a Štvrtou ulicou (Third and Fourth Avenue).
Môžete sa prechádzať po námestí, ktoré budovy tvoria medzi Treťou a Štvrtou ulicou (Third and Fourth Avenue). (zdroj: Lubo Repka)

Venujme sa ale radšej dejinám Pensylvánie, tie naše československé boli ešte aj po vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov veľmi turbulentné a nie celkom naplnili vysnívanú rovnosť našich národov v novom štáte. Ešte zložitejšie ako naše dejiny boli dejiny USA, najmä tá ich časť, v ktorej sa rozhodovalo o ľudských právach a demokracii, kvôli čomu sa proti sebe postavili občania USA z juhu a severu. Vojna trvala 4 roky od apríla roku 1861 do mája roku 1865. V júli roku 1863 sa pri mestečku Gettysburg v Pensylvánii odohrala najvýznamnejšia bitka celej občianskej vojny. Na strane juhu bojovalo 75 tisíc vojakov a na strane severu 93 tisíc. Boje trvali tri dni a boli nesmierne krvavé. Zahynulo takmer 8 tisíc mužov, zranení sa rátali na desaťtisíce.

Bojisko Gettysburg je v súčasnosti veľmi dobre udržiavané a každoročne ho navštívi veľký počet návštevníkov. Návštevnícke centrum je zároveň múzeom, v ktorom sa nachádza veľmi obľúbená cyklorama. Na stenách kruhovej miestnosti múzea je namaľovaný panoramatický obraz krajiny, kde sa odohrávali boje. Postavíte sa doprostred miestnosti na vyvýšené miesto a môžete sledovať celý horizont v rozsahu 360 stupňov zobrazujúci miesta, kde sa odohrávali jednotlivé boje. Sprievodné slová doplnené svetelným zvýraznením lokalít vás prevedú všetkými najdôležitejšími momentami tri dni trvajúcich bojov. Okrem komentárov budete počuť páliť kanóny, streľbu z pušiek a krik vojakov.

Cyklorama.
Cyklorama. (zdroj: Lubo Repka)
Cyklorama – pohľad na severozápad. V tejto fáze boja sa konfederačné oddiely rozdelili na menšie oddiely, ktoré bojovali s unionistami muž proti mužovi.
Cyklorama – pohľad na severozápad. V tejto fáze boja sa konfederačné oddiely rozdelili na menšie oddiely, ktoré bojovali s unionistami muž proti mužovi. (zdroj: Lubo Repka)
Cyklorama - pohľad na západ. Dvanásť tisíc vojakov Konfederácie v tomto úseku muselo prekonať jeden a pol kilometra otvorené pole, aby mohli zaútočiť na obranné pozície vojska Únie.
Cyklorama - pohľad na západ. Dvanásť tisíc vojakov Konfederácie v tomto úseku muselo prekonať jeden a pol kilometra otvorené pole, aby mohli zaútočiť na obranné pozície vojska Únie. (zdroj: Lubo Repka)

Výsledkom bitky bola porážka armády juhu (Konfederácie), ktorej velil generál Robert E. Lee. Na druhej strane stál za víťazstvom severu (Únie) generálmajor George. G. Meade. Po bitke sa konfederačné vojská stiahli naspäť do Virgínie. Vojna potom ešte pokračovala dva roky, ale už len na území Konfederácie, teda južných štátov.

Bolo použité množstvo rozličných zbraní, ale základ obidvoch armád tvorili muškety, ktoré aj s bodákom mali dĺžku dva metre. Nabíjali sa spredu.
Bolo použité množstvo rozličných zbraní, ale základ obidvoch armád tvorili muškety, ktoré aj s bodákom mali dĺžku dva metre. Nabíjali sa spredu. (zdroj: Lubo Repka)
Používali sa už aj modernejšie karabíny. Karabíny boli kratšie a používala ich hlavne jazda. Mali ale aj nižšiu účinnosť a dostrel. Mali zadné nabíjanie.
Používali sa už aj modernejšie karabíny. Karabíny boli kratšie a používala ich hlavne jazda. Mali ale aj nižšiu účinnosť a dostrel. Mali zadné nabíjanie. (zdroj: Lubo Repka)
Pištole a revolvery.
Pištole a revolvery. (zdroj: Lubo Repka)
Pištole boli v tej dobe jednoranové krátke ručné zbrane, ktoré používali čierny pušný prach. Ten strašne dymil.
Pištole boli v tej dobe jednoranové krátke ručné zbrane, ktoré používali čierny pušný prach. Ten strašne dymil. (zdroj: Lubo Repka)
Revolvery boli v tej dobe najmodernejšie zbrane. Obvykle boli šesťranové, ale nabíjanie bolo ešte dosť komplikované, takže po vypálení všetkých šiestich rán vám už v priamom boji bola zbraň zbytočná.
Revolvery boli v tej dobe najmodernejšie zbrane. Obvykle boli šesťranové, ale nabíjanie bolo ešte dosť komplikované, takže po vypálení všetkých šiestich rán vám už v priamom boji bola zbraň zbytočná. (zdroj: Lubo Repka)
Kanóny mali hladký vývrt hlavní a nabíjali sa spredu. Moderné kanóny už majú vývrt hlavne s drážkou, ktorá projektil roztočí. A samozrejme sa už nabíjajú zozadu. Vyrobené boli z bronzu.
Kanóny mali hladký vývrt hlavní a nabíjali sa spredu. Moderné kanóny už majú vývrt hlavne s drážkou, ktorá projektil roztočí. A samozrejme sa už nabíjajú zozadu. Vyrobené boli z bronzu. (zdroj: Lubo Repka)
Vtedajšie kanóny boli schopné vypáliť 5 až 6-kilový náboj, ktorý mal účinnosť asi jeden a pol kilometra. Výstrel z kanóna spôsobil taký dym, že nadlho nebolo nič vidieť, takže sa pálilo na pokyn a v salvách, ale prakticky naslepo.
Vtedajšie kanóny boli schopné vypáliť 5 až 6-kilový náboj, ktorý mal účinnosť asi jeden a pol kilometra. Výstrel z kanóna spôsobil taký dym, že nadlho nebolo nič vidieť, takže sa pálilo na pokyn a v salvách, ale prakticky naslepo. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto Gettysburg malo po bitke obrovské problémy s množstvom mŕtvych tiel a veľkým počtom zranených vojakov. Takmer v každom dome ošetrovali zranených a mŕtvych pochovávali do plytkých hrobov, ktoré sotva stačili vykopať. Urýchlene bolo potrebné vybudovať nový cintorín, čo sa aj pomerne v krátkom čase podarilo. Národný cintorín vojakov (Gettysburg National Cemetery) sa nachádza neďaleko návštevníckeho centra a je to jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Pri jeho oficiálnom otvorení v novembri roku 1863 bol prítomný aj prezident Lincoln a jeho reč (The Gettysburg Address) bola majstrovským rečníckym výstupom. Trvala iba 2 minúty a mala 272 slov, ale bol to prejav, ktorý sa zapísal do dejín ako lekcia anglického jazyka. Vecne a jasne vystihol význam a hrdinstvo padlých vojakov a jasne formuloval ideály, pre ktoré zomreli.

Lincoln Address Memorial – tento monument pripomína Lincolnovu reč zo dňa 19. novembra 1863. Umiestnenie tohoto monumentu nie je celkom presne na mieste, kde mal reč, ale asi sto metrov nižšie po svahu.
Lincoln Address Memorial – tento monument pripomína Lincolnovu reč zo dňa 19. novembra 1863. Umiestnenie tohoto monumentu nie je celkom presne na mieste, kde mal reč, ale asi sto metrov nižšie po svahu. (zdroj: Lubo Repka)
Soldiers National Monument sa nachádza presne na mieste, kde predniesol prezident Lincoln svoj slávny prejav.
Soldiers National Monument sa nachádza presne na mieste, kde predniesol prezident Lincoln svoj slávny prejav. (zdroj: Lubo Repka)
Gettysburg National Cemetery spravuje federálna vláda. Je tu pochovaných 6 000 vojakov, z toho 3 512 je obetí Občianskej vojny vrátane 979 neznámych vojakov. Okrem nich sú tu pochovaní aj veteráni z iných vojenských konfliktov, ktorých sa USA zúčastnili.
Gettysburg National Cemetery spravuje federálna vláda. Je tu pochovaných 6 000 vojakov, z toho 3 512 je obetí Občianskej vojny vrátane 979 neznámych vojakov. Okrem nich sú tu pochovaní aj veteráni z iných vojenských konfliktov, ktorých sa USA zúčastnili. (zdroj: Lubo Repka)

A prečo vlastne bojovali Američania proti Američanom v tejto vojne? Mnohí sa mylne domnievajú, že išlo o slobodu pre čiernych otrokov. V konečnom dôsledku sa to samozrejme stalo, ale principiálne išlo o celú budúcnosť USA ako jedného štátu a jednotného národa. V strede a na západe USA boli rozsiahle teritóriá, ktoré ešte neboli samostatnými štátmi a bolo potrebné priniesť do nich zákon a demokraciu, aby sa štát ako celok mohol ďalej rozvíjať. Severné štáty boli oveľa priemyselne rozvinutejšie a mali záujem, aby sa aj nové štáty únie vyvíjali týmto smerom. Nemali záujem zasahovať do otrokárskych práv južných štátov, ktorých prosperita bola postavená na práci otrokov. Chceli to ponechať na nich, kedy zrušia otroctvo a to sa už aj čiastočne črtalo ako nevyhnutná realita. Prácu otrokov nahradzovali stroje a stávali sa prebytočnými. Bolo iba otázkou času, kedy sa južné štáty sami rozhodnú zrušiť otroctvo. Problémom ale boli tí politici z juhu, ktorí videli možnosti rozširovania ekonomiky novovznikajúcich štátov na práci otrokov. To by v konečnom dôsledku viedlo k úpadku USA a brzdeniu priemyselného pokroku. Lincoln chcel, aby boli celé Spojené štáty konzistentné, aby sa únia netrhala, aby bola jednotná. A o túto budúcnosť USA išlo. Dejiny nakoniec potvrdili, že Lincoln dobre predvídal vývoj a geniálne nasmeroval USA do budúcnosti a vytvoril tak predpoklady ich nevídaného priemyselného rozvoja koncom devätnásteho storočia. Nasledujúce storočie už plne patrilo Spojeným štátom, ktoré sa stali svetovou mocnosťou a sú ňou doteraz.

Existuje jeden veľmi dobrý film o tejto historickej udalosti. V roku 1993 ho natočil režisér Ronald Maxwell. Herci v hlavných úlohách sú tak dobre zamaskovaní, že keď si ich porovnáte s historickými portrétmi skutočných osobností, neuvidíte rozdiel. Film je veľmi dlhý, má dva diely a celkovo trvá viacej ako 4 hodiny.

Vyhliadková veža, z ktorej si môžete pozrieť bojisko.
Vyhliadková veža, z ktorej si môžete pozrieť bojisko. (zdroj: Lubo Repka)

Od Gettysburgu je to už iba kúsok do hlavného mesta Pensylvánie. Harrisburg má iba 49 tisíc obyvateľov. Nie je to teda veľké mesto, napriek tomu je veľmi významné. Leží na rieke Susquehanna, tá nesie svoje meno po kmeni pôvodných obyvateľov, ktorí tu žili už pred 5 tisíc rokmi. Osada, ktorá na brehu rieky vtedy ležala sa volala Peixtin.

Pre mesto je dôležité, že v roku 1705 prišiel do Philadelphie John Harris starší. Starší preto, aby sme ho vedeli odlíšiť od jeho syna rovnakého mena. Starší Harris sa vypracoval na šikovného obchodníka známeho svojim férovým jednaním s indiánmi. Vo Philadelphii, ktorá v tom období práve vznikala, sa mu darilo a získal aj licenciu na postavenie obchodnej stanice niekde hore po prúde rieky Susquehanna. Na jej postavenie si zvolil práve miesto, kde teraz leží mesto Harrisburg. V roku 1717 si tu postavil drevený zrub. Teraz tu má svoj malý cintorín, na ktorom je pochovaný len on a ešte je tu jeden hrob, ku ktorému jeho vnuk Robert pridal nasledovnú historku.

Raz prepadli Harrisa zlí indiáni, ktorí od neho chceli, aby im dal whisky. On odmietol a tak ho priviazali k morušovému stromu a chceli ho zaživa upáliť. Svedkom tohoto incidentu bol čierny otrok menom Herkules, ktorému sa podarilo privolať na pomoc dobrých indiánov a Harrisa oslobodiť. Ten sa mu odvďačil darovaním slobody. Herkules na oplátku požiadal, aby keď umrie mohol byť pochovaný pri Harrisovi. Takže ten druhý, neoznačený hrob patrí jemu.

Vybudované na pamiatku Johna Harrisa staršieho. V pozadí vidíte jeden z mostov cez rieku Susquehanna.
Vybudované na pamiatku Johna Harrisa staršieho. V pozadí vidíte jeden z mostov cez rieku Susquehanna.  (zdroj: Lubo Repka)
Hrobka Johna Harrisa staršieho a jeho záchrancu Herkula.
Hrobka Johna Harrisa staršieho a jeho záchrancu Herkula. (zdroj: Lubo Repka)

So svojou manželkou Ester Say mali sedem detí a jedným z nich bol aj John Harris mladší, ktorý na tomto mieste založil mesto Harrisburg. Pomenoval ho na počesť svojho otca. Neskôr si tu postavil spolu so svojim zaťom (William Maclay) kamenný dom, ktorý tu stojí dodnes. Od roku 1805 do roku 1835 tu žil aj vnuk Robert, ktorý má zásluhu na vybudovaní toho malého cintorína. Dom prešiel niekoľkými zmenami vlastníctva až sa z neho stalo múzeum. Bohužiaľ v čase našej návštevy bolo zatvorené.

John Harris – Simon Cameron Mansion. Postavený Johnom Harrisom mladším v rokoch 1764 až 66. V rokoch 1863 až 1889 tu žil Simon Cameron a navštívilo ho veľa významných ľudí.
John Harris – Simon Cameron Mansion. Postavený Johnom Harrisom mladším v rokoch 1764 až 66. V rokoch 1863 až 1889 tu žil Simon Cameron a navštívilo ho veľa významných ľudí. (zdroj: Lubo Repka)
Walnut Street Bridge bol postavený v roku 1890 a pôvodne spájal ostrov uprostred rieky Susquehanna z obidvoch strán. V roku 1996 sa jeho západná časť zrútila do vody a odvtedy je táto časť zatvorená.
Walnut Street Bridge bol postavený v roku 1890 a pôvodne spájal ostrov uprostred rieky Susquehanna z obidvoch strán. V roku 1996 sa jeho západná časť zrútila do vody a odvtedy je táto časť zatvorená. (zdroj: Lubo Repka)
Už v roku 1972 bola z neho vylúčená cestná doprava a mohli ho používať iba cyklisti a chodci. V januári 1996 sa vplyvom povodne zrútil, dva z jeho pilierov totiž spláchla veľká voda.
Už v roku 1972 bola z neho vylúčená cestná doprava a mohli ho používať iba cyklisti a chodci. V januári 1996 sa vplyvom povodne zrútil, dva z jeho pilierov totiž spláchla veľká voda. (zdroj: Lubo Repka)

Keď sme už pri tých haváriách, nemôžem nespomenúť Three Mile Island Nuclear Generating Station. Je to uzatvorená atomová elektráreň, ktorá sa nachádza neďaleko po rieke Susquehanna na juh od Harrisburgu. Stala sa tu najzávažnejšia nehoda v dejinách nukleárnych elektrární Spojených štátov, keď sa 28. marca roku 1979 reaktor číslo 2 začal prehrievať. Nikto neutrpel žiadne zranenie, reaktor uzatvorili a neskôr odstránili úplne. Reaktor číslo jeden naďalej fungoval až do roku 2015, teraz je už aj tento odstavený a elektráreň je úplne zatvorená.

Three Mile Island Nuclear Generating Station.
Three Mile Island Nuclear Generating Station.  (zdroj: Lubo Repka)

A prečo je Harrisburg taký významný, že sa stal hlavným mestom Pensylvánie? Okrem toho, že je to veľmi pekné mesto, o čom som sa presvedčil pri mojej rannej prechádzke, hralo dôležitú úlohu pri expanzii na západ a bolo priemyselným centrom hlavne výroby ocele. Prvým hlavným mestom Pensylvánie bola Philadelphia, potom bol za hlavné mesto zvolený Lancaster a až v roku 1812 Harrisburg a je ním až doteraz. A je to aj určitá tradícia, možno úmysel, nemať za hlavné mesto veľkomesto, ktoré je zraniteľné a leží často na pobreží, ale radšej malé mesto niekde vo vnútrozemí. Podobne je to vo viacerých štátoch USA (štát New York - hlavné mesto Albany, Florida - Thallahassee, California – Sacramento, Illinois – Springfield).

Pennsylvania State Capitol je sídlom pensylvánskej vlády od roku 1906, kedy bola jeho stavba ukončená. Táto budova je už tretím sídlom najvyšších štátnych orgánov Pensylvánie.
Pennsylvania State Capitol je sídlom pensylvánskej vlády od roku 1906, kedy bola jeho stavba ukončená. Táto budova je už tretím sídlom najvyšších štátnych orgánov Pensylvánie.  (zdroj: Lubo Repka)
Prvá budova vyhorela do tla v roku 1897. Následne sa začala stavať druhá, ale tú nedokončili a od roku 1899 na nej prestali všetky práce.
Prvá budova vyhorela do tla v roku 1897. Následne sa začala stavať druhá, ale tú nedokončili a od roku 1899 na nej prestali všetky práce. (zdroj: Lubo Repka)
Vo výške 80 metrov stojí na zlatej guli s priemerom jeden meter postava symbolizujúca zväzok všetkých 50 štátov USA.
Vo výške 80 metrov stojí na zlatej guli s priemerom jeden meter postava symbolizujúca zväzok všetkých 50 štátov USA. (zdroj: Lubo Repka)
Budova je obrovská a taký bol aj korupčný škandál, spojený s jej postavením. Stála trikrát toľko, ako bol pôvodne schválený rozpočet. Sedieť išiel architekt Joseph Huston a aj jeho 4 ďalší spolupracovníci.
Budova je obrovská a taký bol aj korupčný škandál, spojený s jej postavením. Stála trikrát toľko, ako bol pôvodne schválený rozpočet. Sedieť išiel architekt Joseph Huston a aj jeho 4 ďalší spolupracovníci. (zdroj: Lubo Repka)

Nabudúce sa pozrieme do malého štátu Delaware, má menej ako jeden milión obyvateľov a aj jeho hlavné mesto je iba mestečko, ale o tom v ďalšom článku.

Lubo Repka.

Skryť Zatvoriť reklamu