Na západe má Rhode Island hranicu so štátom Connecticut, odkiaľ sme po diaľnici číslo jeden prichádzali aj my. Hranica je vlastne rovná čiara nakreslená kolmo zo severu na juh, krížom cez krajinu. Až tesne pri pobreží Atlantického oceánu sa hraničná čiara zakľukatí, pretože akceptuje tok rieky Pawcatuck. Cieľom bolo pozrieť si koloniálne mesto Newport a potom pokračovať do hlavného mesta Providence. Cestou sme samozrejme chceli preskúmať pobrežie a čokoľvek zaujímavé, čo uvidíme. Ale jedno miesto som vedel určite, že cestou chcem vidieť, aj keď som netušil, čo nás tam čaká. Bol to Charlestown.
Charlestown je malé mestečko, ktoré slúži ako „hlavný stan“ pre kmeň Narragansett. Nie je tam nič zaujímavé a my sme doňho ani nevstúpili. Chceli sme vidieť iba cintorín, ktorý k mestu patrí aj keď bol vybudovaný oveľa skôr, ako mesto vôbec vzniklo, minimálne sto rokov predtým. Vraj sú tu niektoré hroby už zo začiatku 17. storočia. A mesto Charlestown bolo založené až v roku 1738. Najstarší čitateľný náhrobok je z roku 1725.
Cintorín sa volá Cross Mills a nachádza sa hneď pri starej Poštovej ceste (Old Post Road) vedľa baptistického kostola. Niektoré hroby už vôbec nie je vidno, boli zarastené trávou a porastom, niektoré náhrobky nenesú žiadne nápisy, sú len kameňmi navŕšenými na hrobe, ale niektoré nápisy sa zachovali. Z mien sa najčastejšie vyskytujú práve tie, ktorých rodinní potomkovia v mestečku ešte stále prevažujú. Indiáni tu pochovaní neboli, mali svoje vlastné pohrebiská, väčšinou hlboko v lesoch.
Príbeh kmeňa Narragansett by bol na dlhé rozprávanie. To im patrila táto zem a bol to mocný kmeň, príbuzný so všetkými ostatnými kmeňmi z rodiny Algonquianov. Ich lovištia sa rozprestierali všade okolo zálivu, ktorý teraz voláme Narragansett. Na západe súperili s kmeňmi Pequotov a Quinnipiakov, o ktorých sme si hovorili v súvislosti so štátom Connecticut. Na východe za zálivom, kde je teraz štát Massachusetts to boli zase Wampanoangovia a Nauseti. Ich vzájomné potýčky by ale nikdy neviedli k úplnej nadvláde jedných nad druhými, až kým sem neprišli belosi. Narragansettovia videli, ako s nimi prehrali vojnu Pequoti, ako sa im podriadili Quinnipiakovia a rovnako pochodili aj ostatné kmene, napríklad Mohykáni. Tých viedol náčelník Uncas, ktorého meno si požičal James Fenimore Cooper do svojich románov. Cooper mimochodom tiež študoval tri roky na Yale, o ktorej sme si písali minule, ale školu nedokončil. Narragansettovia s Mohykánmi bojovali, aj s Uncasom a dokonca ich Uncas aj porazil, ale do otvorenej vojny sa s belochmi nepustili, snažili sa iba prežiť. Čo ich zničilo boli nakoniec choroby. Prežila možno desatina. Tých v 18. storočí donútili vyznávať kresťanstvo a dokonca im postavili aj kostol. Belochom išlo hlavne o ich pôdu a tú im postupne uberali. Príslušníci kmeňa sa snažili, ako mohli, ale v priebehu 20. storočia už prakticky nevlastnili skoro žiadnu pôdu. V roku 1934 federálna vláda prijala dodatočný zákon o reorganizácii indiánskych území a zostávajúci členovia kmeňa sa postupne odvolávajúc sa na tento zákon snažili, aby im boli ich práva navrátené. K tomu bolo potrebné ich uznať ako národ. To sa im nakoniec podarilo. V roku 1983 získali kontrolu nad územím o rozlohe 7,3 kilometrov štvorcových v okolí mesta Charlestown. Kmeň má v súčasnosti asi 2 400 príslušníkov.
Potom sme pokračovali po ceste číslo jedna, ktorá mimochodom vedie z Floridy až do Kanady až k zálivu Narragansett, kde sme si urobili krátku odbočku do pobrežného mestečka Narragansett Pier.
Napokon sme dorazili do Newportu. Newport sa nachádza na juhu ostrova Aquidneck v zálive Narragansett. Tento ostrov je známy aj pod menom Rhode Island.
Prví kolonisti sa usadili na severe ostrova, kde založili mesto Portsmouth. Dohodli sa s pôvodnými vlastníkmi (kmeň Narragansett) na odkúpení ostrova o čom spísali aj zmluvu. Neskôr sa medzi sebou nezhodli, William Coddington sa od skupiny prvých kolonistov odtrhol a na juhu ostrova založil vlastné mesto, ktoré nazval Newport. Niekoľko usadlíkov ho na jar v roku 1639 nasledovalo.
Newport sa stal najväčším a najvýznamnejším prístavom novej kolónie. Tá sa nakoniec „poskladala“ z troch malých kolónií (Providence Plantations, Shawomett a Rhode Island). V roku 1776 boli prvou z 13 kolónií, ktorá otvorene deklarovala svoje odtrhnutie od Veľkej Británie. Ostrov následne obsadili britské vojská. V roku 1778 ich americká revolučná armáda za výdatnej pomoci francúzskych vojakov z ostrova vyhnala. Briti stratili v bitke, ktorá trvala iba jeden deň 260 vojakov, z ktorých 128 bolo nemeckých žoldnierov.
Nový štát dostal dlhé meno. State of Rhode Island and Providence Plantations. Tento jeho názov bol v roku 2020 skrátený na State of Rhode Island.
Newportu sa v novom štáte opäť darilo veľmi dobre. Bol totiž jedným z hlavných prístavov, kde sa dovážali otroci. V niektorých rokoch cez tento prístav išlo 90% všetkých dovezených otrokov. Až do roku 1860, resp. do zrušenia otroctva v USA to bola pre mesto zlatá éra. V meste a jeho okolí vznikali honosné usadlosti, z ktorých sa mnohé zachovali doteraz. Jednu z nich sme navštívili.
Usadlosť The Breakers bola postavená v rokoch 1893 až 1895 ako letné sídlo Corneliusa Vanderbilta II., významného člena známej milionárskej rodiny Vanderbilt. Dom má 70 izieb a obrovskú záhradu. Projektovali ho najlepší architekti svojej doby, každý jeden z nich mal na starosti len to, v čom vynikal najviacej. Mali architekta na stavbu, iného na interiéry a iného na interiéry, ktoré hodlali priamo obývať. Ďalší projektoval záhrady, iný ploty, brány a chodníky.
Dom mali v obľube aj Kennedyovci. John a Jacqueline sa 12. septembra roku 1953 v neďalekom kostole (St. Mary’s Church) aj zobrali. Často navštevovali aj reštauráciu The White Horse Tavern.
White Horse Tavern je najstaršou nepretržite fungujúcou reštauráciou na území Spojených štátov a vraj desiatou najstaršou na svete. Svojim klientom slúži doteraz nepretržite od roku 1673. Dom, v ktorom reštaurácia sídli je typickou koloniálnou stavbou 17. storočia. Steny obité čiastočne sa prekrývajúcimi doskami, typická zalomená strecha a vstupné dvere vyvýšené niekoľkými schodmi nad chodníkom z ulice. Vnútri malá vstupná hala, potom veľká obývačka s krbom a veľkými lustrami. Úzke schodisko vedúce na poschodie, kde sú rozmiestnené izby.
Pôvodnú stavbu z roku 1652 v roku 1673 kúpil pán William Mayers, ktorý ju zmenil na reštauráciu, v ktorej sa stretávali najvyšší predstavitelia kolónie. V roku 1702 nahradil svojho otca syn úplne rovnakého mena. Mal síce pirátsku minulosť, ktorou nadobudol dosť slušný majetok, ale to v meste nikomu nevadilo. Stačilo povedať, že plienil iba španielske a francúzske lode a bol naopak, pokladaný za hrdinu.
Po ňom remeslo prevzala jeho sestra, vydatá za Roberta Nicholsa a ich rodina ďalej prevádzkovala reštauráciu nasledujúcich dvesto rokov. V roku 1954 budovu a s ňou aj reštauráciu odkúpila mestská spoločnosť na záchranu pamiatok, ktorá ju zrekonštruovala. V súčasnosti je vedená ako Národná historická pamiatka. Od roku 2014 ju vlastní skupina súkromných investorov spomedzi občanov mesta Newport.
Rhode Island Clam Chowder je symbolom podniku. Na rozdiel od typickej novoanglickej polievky, ktorá je buď na bielo s mliekom alebo na červeno s rajčinami ide o čistý vývar z mušlí s čerstvým tymiánom. Druhým „značkovým“ jedlom podniku je Lobster Mac & Cheese. To sú čerstvé domáce cestoviny, dobre vyzretý syr gouda, syr fontina a mascarpone, lobster posypaný hľuzovkovou strúhankou.
Hlavným mestom štátu Rhode Island je Providence. Založil ho Roger Williams v roku 1636. Bol to reformovaný baptistický teológ v náboženskom exile vyhnaný z massachusettskej kolónie Bay Colony. Mesto pomenoval po „božej milosrdnej prozreteľnosti“. Providence znamená prozreteľnosť. Presadzoval odlúčenie štátu od cirkvi a odsudzoval zaberanie pôdy pôvodných obyvateľov (indiánov). Kvôli týmto divným a nebezpečným názorom bol obvinený z rozoštvávania a heretizmu (neverectva) a vyhnaný z kolónie.
V roku 1652 bolo dokonca pod jeho vplyvom v Providence Plantations zakázané otroctvo, vydržalo to ale iba 10 rokov. Do histórie sa táto udalosť zapísala ako prvý americký zákon proti otroctvu. Obyvatelia mesta boli jednými z prvých, ktorí preliali svoju krv za slobodu v boji proti Britom.
Ešte tesne po vojne za nezávislosť bolo Providence deviatym najväčším mestom v USA. Malo vtedy 7 614 obyvateľov. V roku 1865 po vojne severu proti juhu malo 54 595 obyvateľov, ktorí boli názorovo rozdelení medzi zástancov otroctva a zástancov oslobodenia otrokov. Zvíťazila nakoniec ekonomika, ktorá zrušením otroctva získala najviac. Priemyselné štáty sa rozvíjali a bohatli rýchlejšie ako tie založené na poľnohospodárstve.
V súčasnosti má mesto Providence asi 180 tisíc obyvateľov. Žije tu veľa študentov, sídli tu 5 vysokých škôl. Jednu z nich, Rhode Island School of Design sme navštívili, teda jej školskú umeleckú galériu prístupnú verejnosti.
Školu založila v roku 1877 Helen Adelia Rowe Metcaf, ktorá mala za cieľ zaangažovať ženy do tvorby nového dizajnu. Dnes je škola jednou z najuznávanejších dizajnérskych liahní talentov nielen v USA. Každoročne rozpošle do celého sveta 500 nových profesionálnych dizajnérov, o ktorých je veľký záujem.
Sídlom senátu a snemovne reprezentantov štátu Rhode Island je budova kapitolu umiestnená na okraji centra mesta. Senátori sídlia vo východnom krídle a reprezentanti v západnom. Budova bola postavená v neoklasicistickom štýle a je „korunovaná“ štvrtou najväčšou kamennou kupolou na svete. Na jej vrchole je postavená pozlátená bronzová socha muža symbolizujúceho slobodu a nezávislosť. Socha váži 230 kilogramov, vysoká je 3,4 metra a stojí vo výške 85 metrov nad zemou.
V ďalšom blogu vás pozývam na „čajovú párty“ do Bostonu.
Lubo Repka.
