Keď už boli tie Vianoce....

Určite všetci poznáme ten pocit radosti a pokoja počas vianočných sviatkov. Pocit určitej rodinnej spolupatričnosti , ktorú nedokáže nič narušiť. Keď sa ráno zobudíme a vieme , že dnes sa stane niečo výnimočné. Ráno sa zobudíme do vône vanilky , romantického sneženia a možno jediného dňa v roku keď vám každý rozumie.
Zobudíte sa , umyjete , možno rovnako ako v každý iný deň , no zároveň viete že zvyšok bude niečím iné. Už pri raňajkách pri vône vanilky a škorice vás len tak napadne mam narodeniny? Alebo prečo vlastne taký zhon? Jedlo pri raňajkách nenahádžete len rýchlo do hrdla a zapijete mliekom alebo kávou ako v každý iný deň, ale pomaly vychutnávate každé sústo a myslíte pritom na vanilkové koláčiky so smotanovým krémom. Dnes chutia raňajky akosi lepšie. Zrazu vás každý chce zapojiť do toho zhonu okolo vás. Zvyčajne by ste sa tomu bránili zo všetkých síl, no dnes ochotne poslúchnete a splývate s koloritom. Obyčajne by sa vám nechcelo a snažili by ste sa mat všetko čo najskôr z krku , dnes však nepociťujete žiadne nutkanie so všetkým skončiť, ale mate výnimočnú radosť z toho čo robíte. Vaším bytom sa už nerozplýva iba vôňa vianočného pečiva, ale sa neopakovateľne mieša s vôňou pečeného kapra alebo inej ryby, ako to nedokážu namiešať v žiadnej parfumérii. Začína sa staviat vianočný stromček. Bytom sa rozlieha vôňa ihličia. Mieša sa s ostatnými a vy vnímate svet pohľadom cez ružové okuliare a opojení vôňou okolo. Vyberáte vianočné ozdoby a sviečky , utierate ich od prachu a pozeráte sa na seba ako v zrkadle plnom farieb. Raz ste cely červený, raz zelený, raz modrý. V obyčajný deň by to nebolo nejako zvlášť zaujímavé, no dnes sa pýtate: ,,Nevyzerám dnes krajšie ako obyčajne???´´. Vešiate ozdoby s radosťou a vôbec sa nezamýšľate čo iné by ste mohli o takomto čase robiť. Mate z toho rovnakú radosť ako malé dieťa. Dozdobíte stromček a už vás zvolávajú na večeru. Kuchyňa dnes vyzerá nejako inak. Už dlho nebola taká pekná. Poháre na stole sa lesknú rovnako ako aj aperitív naliaty v nich. Hlava rodiny sa snaží predniesť par múdrych slov no vy ich ani nevnímate, užívate si prítomnosť a nevšímate si iné vplyvy. Aperitív tiež nechuti ako obyčajne. Zdá sa lepší. Na tanieri sa vám zrazu objaví kapustnica. Ani neviete kedy sa tam dostala. Jedno z mála vecí dnešného dňa čo sa nezdajú až také výnimočné. Asi to bude tým že kapustnicu jedávate vždy len v tento deň a žiadny iný. Predsa len je trochu iná lepšia ako minulý rok a ako predminulý. Len si to treba všetko pekne vychutnávať pekne dúšok po dúšku a rozdiel si určite všimnete. Zrazu je tanier prázdny. Naberá sa zemiakový šalát a pečený kapor ktorý tak voňal. S radosťou sa pustite do jedla. Viete že to zase bude iné. Že ryba bude chutiť inak ako minule. Tešíte sa však z toho. Ani nechcete aby bol koniec. Všetko však svoj koniec ma. Vychádzate z jedálne a kráčate smerom do obývačky. Cesta sa zdá dlhá a únavná. Tmavou chodbou kráčate sám, nemáte vedľa seba nikoho. Vtedy si uvedomíte že cely deň bol ilúzia. Ostatní idú až za vami. Chcete však aby išli vedľa vás. Vchádzate do vysvietenej izby. Stromček, ktorý ste postavili úžasne svieti. Chcete počkať na ostatných, nie sa hneď rozbehnúť k darčekom. Mali by sme bežať spolu. Ostatní sú však ďaleko za vami. Vidíte ako vám miznú v diaľke. Čakáte. Zrazu len prebehnú okolo vás. Všetci sa vrhnú na darčeky. Pomaly sa pridáte aj vy. Snažíte sa radovať no nadarí sa vám. Nikto si však nič nevšimne. Keď si všetci porozbaľujú darčeky tak si len ticho sadnete do kresla a snažíte sa nasávať atmosféru. Vy ste už svoj darček dostali predtým. Od rana až do večere to boli najkrajšie chvíle celého roku. Darčeky sú už naviac ak by neboli nič by sa nestalo. Už teraz sa tešíte na ďalší rok. Na opätovne pohodlie, porozumenie a vôňu jedla. Na Vianoce roku 2008!!!!!!