Je pravda, že prví Slovania na územie dnešného Slovenska prichádzali niekedy v piatom storočí. Je pravda, že sme potomkami týchto Slovanov. A teraz nasleduje veľké ALE. Pretože nie sme potomkami len starých Slovanov, ale aj iných národov.
Prví Slovania sem neprišli v jednej vlne. Je viac pravdepodobné, že sa postupne infiltrovali vo viacerých väčších aj menších vlnách aj malých skupinách či jednotlivcoch. A neprišli do ľudoprázdneho priestoru. Boli tu určite zvyšky Germánov aj Keltov. Názvy našich riek (Hron, Váh...) a pohorí (Tatry, Fatra...) majú keltský pôvod. Ak by sa prví Slovania nestretli s pôvodným obyvateľmi, nemohli by prevziať ich názvy. Museli by si vymyslieť nové, svoje názvy. Na našom území už Kelti ťažili nerasty. Meď sa v okolí Banskej Bystrice ťažila už pred viac ako 4000 rokmi. To je archeologicky dokázané v lokalite Piesky pri Španej Doline. Po Keltoch nám ostali ryžoviská zlata. Napríklad pri Zlatníkoch. Ťažilo sa tu oddávna aj železo alebo drahé opály pri Prešove. Údajne už Kleopatra pred dvetisíc rokmi vlastnila šperk s drahým opálom. Až do 19. storočia bolo na Slovensku jediné nálezisko drahých opálov na svete. Takže Kleopatrin opál určite pochádzal zo Slovenska. Cez Slovensko už od antiky prechádzala vetva jantárovej cesty. Po nej putovali kupci s jantárom od Baltu ale aj s inými komoditami oboma smermi. Teda aj s opálmi. Starí baníci ostávali pri svojom dobrom zdroji obživy a po príchode Slovanov sa s nimi zmiešali.
V piatom storočí žili na pláňach Panónie výbojní Huni so svojím vládcom Atilom. Atilu volali aj Bič boží a bála sa ho celá Európa vrátane Rimanov. Huni drancovali a vydierali všetkých. Jadro ich ríše bolo na území dnešného Maďarska, Rakúska a aj Slovenska. V ich armáde nebojovali len samotní Huni, ale aj bojovníci pochádzajúci z podmanených národov. Medzi nimi určite aj Slovanov. Niektorí museli nedobrovoľne. Niektorí dobrovoľne. Však čo by neurobili pre dobrú korisť, ktorú mohli získať účasťou na Atilových nájazdoch. Po Atilovej smrti sa Hunská ríša rozpadla. Huni sa vytratili z histórie. Čo myslíte. Všetci zrazu umreli? Alebo boli vyvraždení? Určite nie. Zvyšky Hunov sa zmiešali s väčšinovým Slovanským obyvateľstvom.
Neskôr na územie Panónie prichádzajú Avari. Vytvárajú svoj Kaganát. Opakuje sa hunský príbeh. Avari robia koristnícke nájazdy do Európy. V ich armáde znovu bojujú aj podmanené národy. Teda aj Slovania. A znovu aj nedobrovoľne aj dobrovoľne kvôli koristi. Chvíľu sú Avari so Slovanmi spojenci a chvíľu nepriatelia. Tak to už chodí. Vznikla slovanská Samova ríša a Avari zmizli z histórie rovnako ako pred nimi Huni. Neumreli zo dňa na deň. Znovu sa zmiešali so Slovanmi. Tiež teda právoplatne patria medzi našich predkov.
Hlavne Veľká Morava je pre nás dôležitá. Napriek tomu, že nemáme písomné záznamy o počiatkoch Moravanov, dve pomerne vyspelé kniežatstvá (Nitrianske a Moravské) sa určite nevynorili z ničoho. Na Morave aj na Slovensku žili Moravania. Na Slovensku v Nitre vládol Pribina. Je možné, že bol príbuzný s Mojmírom, vládcom na Morave. Možno nejaký bratranec alebo nevlastný, nemanželský príbuzný, ktorému bola zverená vláda na časti územia Moravanov. Jedného krásne dňa si Mojmír povedal, že nitriansky Pribina nejak príliš dvíha hlavu. Za manželku si zobral dcéru vysoko postaveného franského veľmoža a postavil si v Nitre kostol. Bol to prvý kostol na území Slovanov. Nechce sa ten Pribina úplne osamostatniť. To Mojmír nemôže dopustiť. Moravania musia byť jednotní. Rozhodol sa Pribinu vyhnať. Tým vznikla jednotná Veľkomoravská ríša. Pribina ušiel k svojim bavorským príbuzným do Franskej ríše. Neskôr mu kráľ Ľudovít II. Nemec zveril územie v okolí jazera Balaton na území dnešného Maďarska. Vybudoval tam svoje nové kniežatsvo, kde neskôr vládol aj jeho syn Koceľ až do príchodu Maďarov.
Koncom 10. storočia prichádzajú do Panónie Maďari. Do tretice sa opakuje Hunský a Avarský príbeh. Nájazdy do Európy s nedobrovoľnou aj dobrovoľnou účasťou Slovanov. Striedavé spojenectvo aj nepriateľstvo so Slovanmi. Zmiešanie Maďarov so slovanským, usadlým obyvateľstvom. S jedným rozdielom. Maďari si zachovali aj po zmiešaní svoj jazyk a meno. Veľká Morava zanikla a na jej území vzniká Česko, Uhorsko a Poľsko. Časť pôvodných Moravanov žije v Česku. Dnes už sami o sebe väčšinou hovoria, že sú Česi. Nitrianski Moravania ostali v Uhorsku a časom sa zmenili na Slovákov.
Samotné Uhorsko založili naši predkovia spoločne s Maďarmi a neboli podmaneným národom. Prvým kráľom sa stal Svätý Štefan I. Za výraznej pomoci Slovanov. Chcel pokrstiť svojich pohanských súkmeňovcov. Tí sa však vzbúrili. Štefan ušiel na územie Slovenska. Tam postavil armádu za pomoci Slovanských veľmožov z rodu Hunt a Poznan, pochádzajúcich ešte z čias Veľkej Moravy . Na brehu rieky Hron ho Hunt a Poznan opásali mečom. Teda ho pasovali za rytiera. Porazili Maďarov a tak sa Štefan I. stal kráľom Uhorska. Maďarský útlak Slovákov nastal až v 19. storočí. Dovtedy na národnosti nezáležalo. Dôležité bolo, či je človek šľachtic, mešťan, kupec, poddaný, katolík či luterán.
V ďalších storočiach do našej genetickej výbavy prispeli ešte ďalšie národy. Pred Mongolmi (Tatármi) k nám emigrovali Kumáni (Plavci – podľa plavých vlasov). Založili Plavecký Štvrtok, hrad Plaveč, Plavecké podhradie... Po mongolskom vpáde kráľ Belo IV. pozval Sasov aby obnovili baníctvo u nás. Valašská kolonizácia priniesla z oblasti Rumunska chov oviec. Prišli k nám a usadili sa u nás obchodníci a remeselníci rôzneho pôvodu. Časť husitských nájazdníkov z Čiech u nás ostali v podobe Bratríkov. Máme po nich slovenskú Prahu pri Lučenci. Počas tureckej expanzie sa u nás usadili aj Turci. Mnohí si tu založili remeselnú či obchodnú živnosť a ostali aj po odchode tureckej armády. Slovákom dodnes chutia turecké lokše. Každé vojsko, ktoré prešlo naším územím znásilnilo pár žien a ostali tu ich potomkovia. Naposledy armáda nemecká aj ruská.
Kelti, Germáni, Slovania, Huni, Avari, Mongoli, Nemci, Maďari..... Áno sme Slovania a Slováci. A v našej krvi koluje najviac génov Slovanských. Okrem toho máme v krvi aj gény všetkých ďalších národov, ktorí žili na našom území, alebo ním prechádzali. V Európe to nie je nič výnimočné. Podobné genetické dedičstvo majú všetci Európania. Sme aj potomkami pôvodných obyvateľov. Našimi predkami sú aj Kelti a aj neznáme národy, ktoré tu žili ešte pred Keltmi. Naši slovanskí predkovia sem prišli niekedy v piatom storočí. Za to, že sme potomkami viacerých starodávnych národov by sme sa nemali hanbiť. Mali by sme si to priznať a mali by sme byť na to hrdí. Mali by sme byť hrdí na naše genetické aj kultúrne dedičstvo po nich a nevymýšľať si nepravdivé mýty.
