14. marca 452 alebo 453 sa žení Hunský kráľ Atila. Rád o sebe hovoril že je bič boží a plienil celú Európu. Plienením a vyberaním poplatkov od západnej aj východnej Rímskej ríše nahromadil obrovské bohatstvo. Tony zlata aj striebra a iných drahocenností. Nevestou je Burgundská princezná Ildiko, ktorej pred tým vyvraždil rodinu. Ráno našli Atilu mŕtveho v kaluži krvi. Povesť hovorí, že ho zabila samotná Ildiko. Záznam kronikára, že umrel na krvácanie z úst, nosa a uší.
Povesť hovorí, že Atilu pochovali do zlatej, striebornej a železnej rakvy, pod zem a pod vodu s obrovským pokladom. Odklonili rieku a pochovali ho pod rieku ktorú po pohrebe znovu pustili do koryta. Keď sa vracal pohrebný sprievod, Atilovi synovia ich už čakali. Všetkých zabili, aby sa nikto nikdy nedozvedel, kde je pochovaný Hunský kráľ.
Atilov hrob hľadali po celej Európe. Ale najpravdepodobnejšie je niekde na území Podunajskej nížiny. Teda v Maďarsku ale možno aj na južnom Slovensku. Našli sa zlaté mince z toho obdobia, čo vyvolalo horúčku hľadačov pokladov. Ale miesto Atilovho odpočinku je stále tajomstvom.
Na severnom okraji Martina sa nachádza nápadný pahorok Hrádok. Jeho tvar oddávna vyvolával rôzne dohady. V skutočnosti sa jedná o prírodný útvar. Zvyšok riečnej terasy. Na vrchole bolo staršie Slovanské pohrebisko a v nedávnej dobe cintorín. Mnohí ľudia si však myslia, že je to Atilov hrob. V polovici tridsiatich rokov 20. storočia v Hrádku hľadal Atilov hrob Ing. František Štěpán. Najprv s prútikom a potom sa snažil vyraziť aj štôlňu. Neúspešne. Hľadanie pokladu ho zruinovalo. Skončil na psychiatrii v Prahe. Každému rozprával, že on sám je Atila. Cisárovi Marciánovi odkazoval, že má čakať, keď príde so zlatom, lebo nemá na neho práve čas.
