Dnes už vieme, že Kolumbus nebol v Amerike prvý. Je archeologicky potvrdené, že ho predbehli Vikingovia. Objavná cesta začala tak trochu drsne. Niekoľkonásobnými vraždami. Vrahom bol Erik Červený. Za trest ho Vikingovia okolo roku 982 vyhnali z Islandu. Z rovnakého dôvodu sa Erik nemohol vrátiť do Írska alebo Británie. Aj tam bol na čiernej listine kvôli vražde. Vydal sa teda na západ. Objavil Grónsko a usadil sa tam. V čase najväčšieho rozkvetu v Grónsku žilo 3000 Vikingov.
V roku 985 Bjorna Herjolfossona počas cesty do Grónska zastihla búrka. Zahnala ho až k neznámej pevnine na západe. Vikingovia vtedy ešte nevystúpili na breh. Po utíšení búrky našli cestu do Grónska. Až syn Erika Červeného, Leif Eriksson sa okolo roku 1000 vydal znovu na západ. Dostal sa na územie dnešného Newfoundlandu, kde moderní archeológovia našli vikingskú osadu. Nazval ju Vinland.
Nepotvrdené indície dávajú tušiť, že objaviteľov Ameriky mohlo byť ešte viac:
V prvej polovici 15. storočia sa po oceánoch plavil čínsky admirál Čeng He. Jeho obrovskú flotilu tvorilo vyše 300 lodí a takmer 30000 námorníkov. Plavil sa vo vodách Indického aj Tichého oceánu. Navštívil Indonéziu, Indiu, Arábiu aj Afriku. To sú fakty. Nepotvrdené indície hovoria, že údajne oboplával aj Ameriku alebo Afriku a že sa dokonca dostal do Atlantického oceánu.
Pred 2500 až 3000 rokmi žili v strednej Amerike Olmékovia. Ostali nám po nich veľké sochy v podobe kamenných hláv s výraznými negroidnými črtami. Je záhadou, či sa do Ameriky mohli dostať černosi, ktorí boli modelmi pre olméckych sochárov.
V starom Egypte aj na juhoamerickom jazere Titicaca sa stavali a stavajú trstinové člny s veľmi podobnou konštrukciou. Je to len náhoda? Nebolo by to prvý, ani jediný krát, keď nezávisle na sebe bola vynájdená rovnaká vec na rôznych miestach. Ale fantázia pracuje. Čo ak sa do Ameriky dostali Egypťania? Nórsky antropológ Thor Hayerdahl svojou plavbou na trstinových lodiach RA a RA II dokázal, že to možné bolo.
Najlepšími moreplavcami staroveku boli Feničania. Grécky historik Herodotos zanechal svedectvo o plavbe Feničanov okolo Afriky. Ich schopnosti vyvolávajú špekulácie či mohli doplávať aj do Ameriky. Najmä po dobytí a zničení Kartága Rimanmi. Kartágo založili Feničania a bolo najväčším konkurentom Ríma v Stredomorí. Rimania ho po dobytí zbúrali, zorali a posypali soľou, aby tam už nikdy nič nemohlo rásť. Kartáginci, ktorým sa podarilo prežiť, utekali pred Rimanmi a hľadali útočisko, kde by sa mohli usadiť. Rimania však ovládli celé Stredozemné more. Mohli sa utečenci z Kartága dostať až do Ameriky? Moreplavecké schopnosti na to mali.
Na záver však upozorňujem, že ak niečo možné bolo, neznamená to, že sa to aj naozaj tak stalo.
