Mačacie zlato.
V roku 1605 skupina kapitána Johna Smiha vo Virginii nakopala plnú loď pyritu. Zlatožltý pyrit pokladali za pravé zlato. Snívajúc o svojom zbohatnutí ju poslali do Anglicka. Aké muselo byť sklamanie, keď zistili, že nie všetko čo sa blýska a je žlté musí byť zlato a že loď majú naloženú len železnou rudou.
Rýchla spravodlivosť.
V zlatokopeckých táboroch sa vždy stretla skutočne pestrá spoločnosť. Zločiny boli na dennom poriadku a zákon bol ďaleko. Preto boli zlatokopi podozrievaví voči každému a občas zobrali spravodlivosť do vlastných rúk. Vtedy šťastnejších zločincov dav vyváľal v smole a v perí alebo im odrezal uši. Neraz však poslúžil aj vhodný strom a slučka z pevného konopného povrazu. Davová spravodlivosť však nie vždy bola úplne presná a nie vždy postihla pravého vinníka.
Alkohol.
Spotreba alkoholu bola adekvátna divokosti života v zlatokopeckých táboroch. Alkoholu nikdy nebol nedostatok. Na rozdiel od potravín, vody alebo oblečenia. Kvalitu alkoholu však musíme brať s veľkou rezervou. Nápoje sa všelijako „vylepšovali“ a miešali. Boli značne zriedené alebo naopak riadne „drijáky“. Z fľaše rumu a dvoch worchestrových omáčok urobili tri fľaše grogu. Na Novom Zélande pili „bleskovicu“. Nedochovali sa správy či sa zlatokop po vypití bleskovice bleskovo opil alebo bleskovo niečo iné. V obľube bola „tarantulová šťava“. Ak zlatokopa po požití tarantulovej šťavy uštipol had alebo tarantula, po incidente bol vraj zlatokop na tom lepšie, ako zmienené jedovaté živočíchy.
Liečba alkoholizmu.
Prospektor Moonlight sa preslávil aj účinnou liečbou alkoholizmu. Hriešnika na 24 hodín zašili až po krk do vreca. Celú dobu ho kŕmili cmarom (podmáslím). Výsledky liečby boli vraj skvelé.
