Konečne je večer. František sa od rána teší na túto chvíľu. Sadá si do pohodlného kresla, unavené nohy vykladá na taburetku a otvára vychladené pivo. Zapína telku, aby sa dozvedel, čo je nové vo svete.
„Dobrý večer. Dnes je prvý deň, kedy vstupuje do praxe nová dôchodková reforma.“ ozvalo sa z reproduktora.
„Práve dnes začala činnosť komisií, ktoré majú zrealizovať reformu z dielne vládnej strany ZDER – SD. Premiér Róbert Hranatý uisťuje, že reforma bezbolestným spôsobom pomôže zlepšiť stav deficitu v štátnom rozpočte a zároveň zabezpečí našim dôchodcom dôstojnejší život a lepšie finančné zabezpečenie. O činnosti KPRSD (Komisia pre rekvalifikáciu starých dám) nás priamo z terénu bude informovať naša vyslaná redaktorka Martina Šminkovičová, na ktorú prepájame. Haló počujeme sa?“
„Áno počujeme sa. Dobrý večer milí televízni diváci. Hlásim sa z mestečka Berná pod Hamižnou, kde dnes začalo svoju činnosť vysunuté pracovisko okresnej Komisie pre rekvalifikáciu starých dám. Komisia od rána usilovne pracuje a nestráca s ničím zbytočne čas. Nášmu štábu sa predsa len podarilo osloviť predsedu komisie PhDr. Leoša Papouška Csc na krátky rozhovor. Pán doktor, ako prebieha činnosť komisie?“
„Uhm hm, doktor, kandidát vied prosím.“
„Samozrejme, prepáčte. Pán doktor, kandidát vied.“
„Je to naozaj náročné. Od rána sme s najväčšou zodpovednosťou posúdili a uzavreli takmer tristo prípadov, keď ženy vo veku 80 rokov dostanú príležitosť na nový začiatok. Budeme ich rekvalifikovať, aby sa ešte uplatnili na pracovnom trhu až do svojho 85. roku. Tým im predĺžime aktívnu časť života a prinesieme im novú kvalitu.“
„Je práca v komisii náročná?“
„Veľmi náročná. Chcel by som vyzdvihnúť, že hlavne posudkový lekár MuDr Jaroslav Pudr pristupuje k svojej úlohe veľmi zodpovedne, čo umožňuje dosahovať dobré výsledky našej komisie od prvého dňa. Ale už musím ísť. Práca nepočká, tak prosím nezdržujte.“
„Ďakujem za rozhovor. No a my sa ešte porozprávame s dámami, ktoré sedia v čakárni.“
Z dverí vychádza zachovalá dáma kyprých tvarov.
„Vy ste gdo? Vy ste gdo?“ strká jej redaktorka mikrofón pred ústa.“
„Ja som Eržika Čiperná, celý život som pracovala ako horizontálna sociálna pracovníčka. Dali ma na prácu s horizontálnou frézou. Ešte neviem čo to je, ale v kurze ma naučia. Juj ja sa tak teším. Vraj tam pracujú aj s diamantovými kotúčmi.“
„Ja som Miluška Pokorná“ šepká ďalšia rekvalifikantka.
„Som učiteľka. Teraz ma posielajú do kravína.“
„Vážení diváci, nazrieme s kamerou aj priamo do miestnosti v ktorej zasadá komisia.“ redaktorka otvára dvere. Pred komisiou stoja ďalšie dve adeptky.
„Vy ste ortopédka Renáta Krivá za slobodna Rovná? Pracovali ste s nejakými nástrojmi?“ nestráca čas predseda komisie.
„Áno. Používala som rôzne nástroje pri operácii. Okrem skalpela aj pílku, kladivko, vŕtačku a skrutkovač.“
„Pridelíme Vás teda do zámočníckej dielne.“
„Výborne pán predseda.“ rozhodnutie schváli MuDr Pudr.
„Ďalšia!“
„Ja som Ružena Drobná. Štyridsať rokov som bola flautistkou v Národnej filharmónii.“
„Fúkať teda viete. Pôjdete fúkať do píšťaly.“
„Do píšťaly? Nejaký folklór?“ pýta sa pani Drobná nesmelo.
„Do sklárskej píšťaly. Pôjdete do sklární.“
„Skvelé rozhodnutie pán predseda.“ súhlasí posudkový lekár.
Atmosféru pretne prudký úder pečiatky na úradné rozhodnutie. V zápätí sa ozve žuchnutie Ruženy Drobnej na zem. Pravá ruka a noha sa jej vykrútia v podivnom kŕči. Pravé oko sa zatvorí a z povisnutého pravého kútika jej steká slina.
PhDr. Leoš Papoušek Csc sa nadvihne, aby lepšie videl, čo sa deje.
„Čo s ňou?“ obráti sa na posudkového lekára.
„Nooo... Rozhodli sme už predsa. Napíšem jej na pár dní PN a potom pôjde fúkať.“
„No do riti.“ František zahreší a radšej vypína televízor.
„Dúfam, že nejakého debila nenapadne rekvalifikovať aj 80 ročných chlapov. Aj keď muži sa až takého veku zvyčajne nedožívajú.“ šomre si potichu a s úľavou sa napije lahodného piva.
