TUPNN - Tajný úrad pre nasrdievanie národa.

Písmo: A- | A+

Super tajný úrad o ktorom nikto oficiáne nepočul a ani nepočuje. Výsledky jeho činnosti sú však také zjavné, že nemožno pochybovať o jeho činnosti.

Kvôli dôslednému utajovaniu tohoto významého úradu, nie je moždé dopátrať sa informácie, kedy vzdnikol, kto ho vedie, ani kto sú jeho pracovníci a kde sídli. Počiatky však určite siahajú hlboko pred revolúciu. Možno až do prvej republiky, alebo až do Rakúska Uhorska.

Moje prvé skúsenosti s TUPNN spadajú do sedemdesiatych rokov. Keď do našich potravín prišl legendárne exportné cukríky BON PARI. Vyrábali sa u nás. Boli však na vývoz. Všetci sme o nich počuli aké sú super, ale len málo kto ich videl, alebo ochutnal. No a zrazu prišli do našich obyčajných potravín. Presne jeden kartón. Geniálna myšlienka TUPNN tkvela v množstve dodaných cukríkov a v informovaní verejnosti, že cukríky boli dodané. Predavačky boli nasrdené, že si ich nemôžu tajne rozdeliť len medzi seba. My sme boli nasrdení, že sme nekonečne dlho stáli v dlhočiznom rade pred potravinami a nakoniec sme sa dočkali informácie, že cukríky sú vypredané.

Deti boli nasrdené kvôli cukríkom. Babky kvôli kakau. Nebolo kakao. Pred Vianocami, keď sa najviac pečie. Rodičia kvôli nedostatku toaletného papiera. Že si nemajú čím utrieť, veď viete čo. Komunisti kvôli tomu, že na nemenovanú činnosť sa používajú komunistické noviny Pravda. Ľudia potom boli všeobecne nasrdení, že menovaný denník sa tlačí na príliš tvrdom papieri. Takmer ako jemný šmirgeľ.

Ďalšia vlna komunistického nasrdievania prišla s častým zdražovaním pred revolúciou. V krátkej dobe zdražel benzín zo štyroch na osem korún. Potom na šesťnásť. No nenasrdilo by Vás to? K tomu ešte aj pivo. Dlhé roky za tri koruny. Potom zrazu 3,50. O chvíľu 4,00 a 4,50. Bol som mladý chalan. Chcel som dať peknej čašníčke tringelt. Dávam za pivo päť korún a hovorím, že to je dobre. Ona nasrdene odpovedá, že mám ešte doplatiť 50 halierov. Samozrejme som potom bol nasrdený aj ja.

TUPNN má nesporne hlavnú zásluhu na páde komunistického režimu. Keby národ nebol dostatočne nasrdený, mali by sme komunizmus asi dodnes. Prínosná činnosť tohoto úradu neskončila ani po revolúcii. Úspešne sa transformoval. Začal robiť poradenskú činnosť pre politikov. Národ už nebol nasrdievaný celoplošne, ale cielene. Každá politická strana s pomocou TUPNN dokonale nasrdievala voličov iných strán. Liberáli konzervatívcov, konzervatívci liberálov, cirkev neveriacich, neveriaci farárov, dôchodcovia mladých, mladí dôchodcov, mešťania vidiečanov, vidiečania mešťanov, lekári pacientov, študenti učiteľov, učitelia zase rodičov a tí študentov..... Politici nasrdievajú vďaka poradenstvu TUPNN všetkých.

V poslednej dobe má TUPNN zdá sa nového šéfa. Po posledných voľbách sa tento nový šéf pustil do nasrdievania z novou energiou a entuziazmom. Dobre nasrdil nie len bývalé hranaté vedenie úradu. Dokonale sa mu darí nasrdievať aj celý národ. Okrem nejakých výnimiek, plošne celú republiku. Občas dokonca aj zahraničie.

Najnovším, skutočne geniálnym počinom šéfa TUPNN je očkovacia lotéria. Presvedčiť státisíce ľudí, aby sa tešili na výhry a potom im skvelým spôsobom ukázať figu borovú, to dokáže len neobyčajný talent na nasrdievanie. Nasrdiť toľkých ľudí čo v čase vysielania relácie musia byť v práci a nemôžu sledovať televíziu. Klobúk dolu. Lekári, sestričky, hasiči, policajti, noční strážnici, pracujúci na smeny vo fabrike či na benzínke, taxikári, záchranári, železničiari, šoféri autobusov aj kamiónov.... Všetci sú nasrdení.

Gratulujem.

PS: Podobné úrady ako slovenský TUPNN pravdepodobne pôsobia aj v mnohých iných krajinách. Celkom určite napríklad v našej bratskej Českej republike.

Skryť Zatvoriť reklamu