Aby sme to vedeli posúdiť, musíme si najprv povedať čo alebo kto to je kráľ.
Veľká Morava žila svoj život v 9. storočí, čo zaraďujeme do ranného stredoveku. To je podstatný fakt. Pretože označenie za kráľa v stredoveku a v predchádzajúcej antike malo dosť rozdielny význam. V období antiky bol často za kráľa označený každý významnejší vládca. Dokonca aj vládca kmeňového zväzu alebo významnejší náčelník veľkého kmeňa tak mohol byť titulovaný, hoci to ešte nebol štát v plnom zmysle slova. Byzantská ríša svojou existenciou a aj tradíciami sa prelínala cez antiku aj cez stredovek. Preto cisár označoval iných vládcov za kráľa skôr v antickom zmysle slova. Určite ich tak označoval aj z diplomatických dôvodov. Na znak zdvorilosti alebo v snahe o dobré vzťahy. Koniec koncov Bizantínci sa pokladali za Rimanov a cisár bol pre nich o kategóriu významnejší titul ako kráľ. Často rozhodoval o tom kto kde bude kráľom a bol im nadriadený.
V období stredoveku však titul kráľ mal iný význam. Množstvo panovníkov sa kráľmi nikdy nestali, hoci mali vo svojich rukách väčšiu moc ako mnohí králi. V slovanskom prostredí boli označovaní ako kniežatá. Vo zvyšku Európy najčastejšie ako vojvodovia. Aby mohli používať titul kráľ, museli ho dostať od boha. Teda od cirkvi prostredníctvom pápeža či rímskeho cisára. Dotyčný musel absolvovať obrad korunovácie, kde ho príslušný biskup ustanovil za kráľa. Tento obrad bola veľmi významná slávnostná udalosť. Ak by bol Svätopluk absolvoval korunováciu je takmer istota, že by sa o jeho korunovácii zachovala niekde nejaká zmienka.
Svätopluk bol nesporne veľmi významný a mocný vládca. Taký mocný že dediči franského trónu sa uchádzali o jeho priazeň, keď súperili o nástupníctvo. Mal teda vplyv na vnútornú politiku Franskej ríše. Kráľom v zmysle stredovekého titulu však nebol.
Kto bol teda našim prvým kráľom? Na časti bývalého územia Veľkej Moravy so sídlom v Nitre vládlo knieža Štefan z rodu Arpádovcov. V Nitre sa zblížil s veľmožmi Hunt a Poznan. Ich rody pochádzali ešte z čias Veľkej Moravy. Stal sa horlivým šíriteľom kresťanstva a dokonca na svojom dvore odmietal používanie staro maďarského jazyka. Pohanskí Maďari sa však vzbúrili. O vládu sa usiloval Štefanov pohanský príbuzný Kopáň. Štefan za pomoci veľmožov Hunt a Poznan postavil armádu. Títo ho v tábore v Bíni na brehu rieky Hron opásali mečom, teda pasovali za rytiera. Na oplátku ich ustanovil za svojich telesných strážcov. Spoločnými silami porazili vojsko starých Maďarov. Nemecký cisár Oto III. Mu poslal z Ríma korunu, ktorou bol korunovaný pravdepodobne 1. januára 1001. Štefan I. z rodu Arpádovcov sa tak stal naším prvým stredovekým kráľom. Podotýkam, že zásluhou našich slovanských veľmožov a proti vôli vtedy ešte pohanských Maďarov.