Madočany sú dnes časťou Liptovskej Teplej. Ján Literát mal v ich chotári značné majetky. Bol to nesporne veľmi vzdelaný a geniálne nadaný človek. Bez hlbokých vedomostí o listinách by nemohol byť takým geniálnym falšovateľom. Musel vedieť na akých pergamenoch v ktorých obdobiach vydávali listiny jednotlivé úrady. Aký používali jazyk, dikciu, druh písma, aké pečate, aký vosk...... Pôsobil v druhej polovici 14. storočia. Nevieme kedy začal a ako dlho pôsobil. Vieme len, že jeho činnosť bola dlhoročná a falošných listín vyrobil „neúrekom“. Týkali sa nárokov na majetky hlavne v stoliciach Liptovskej a Turčianskej. Dotkli sa však aj Oravskej a možno aj Zvolenskej stolice. Svojou falšovateľskou činnosťou vytvoril dokonalý zmätok a neistotu v majetkových pomeroch. Kráľ Žigmud Luxemburský musel ustanoviť komisiu, ktorá zasadala vo Svätej Mare a v Turčianskom Svätom Martine. Všetci zemania museli predložiť svoje listiny dokladajúce ich majetok, aby kráľovská komisia posúdila ich pravosť a urobila nový register listín. V komisii zasadali zástupcovia dotknutých stolíc, obcí, kráľa a aj odborníci na písomnosti. Všetci boli udivení kvalitou a množstvom falzifikátov. Množstvo falošných listín sa našlo pri domových prehliadkach v kúrii Jána Literáta aj u jeho spoločníkov bratov Juraja a Matúša zo Stošíc. Hlavne u Matúša sa našla celá truhlica plná falošných pečatí, ktoré ako rytec sám vyrábal. Komisia pracovala aj z dnešného pohľadu pomerne moderným spôsobom. Posudzovala použitý pergamen, papier, pečatný vosk. Dala si vyhotoviť dá sa povedať grafologické posudky od odborníkov a porovnávala písmo predložených listín s písmom na falošných listinách. Hodnotila aj typ písma a spôsob reči používanej v rôznych obdobiach. Falošné listiny sa týkali majetkových donácií už z obdobia panovania kráľa Ľudovíta Veľkého a jednotlivé úrady v rôznych obdobiach používali rôzne druhy písma aj jazykovú skladbu a spôsob vyjadrovania aj stavbu textu.
Súd zasadal vo Svätej Mare. Ján Literát sa priznal a aj písomne vyhotovil zoznam falošných listín. Dá sa hovoriť o organizovanej zločineckej skupine. Okrem bratov Juraja a Matúša mal pravdepodobne aj ďalších spoločníkov, ktorí sa podieľali na distribúcii falošných listín. Trest za ich falšovateľskú činnosť bolo prepadnutie všetkého majetku a poprava upálením. Ján Literát skončil svoju životnú púť na popravisku niekedy pred rokom 1391. Nepoznáme miesto ani presný dátum. Niekde sa uvádza 26.9.1390, ale nie je to hodnoverne doložené. Nevieme konkrétne ako dopadli jeho spoločníci. Indície hovoria, že dopadli rovnako. Len majetok im nebol zabavený úplne celý. Majetok hodnoverne doložený pravými listinami bol ponechaný dedičom.
Nad miestom konania súdu a zasadania kráľovskej komisie Svätou Marou za zatvorila vodná hladina dnešnej priehrady Liptovská Mara. Na záver len podotknem, že dnešní falšovatelia môžu byť radi, že ich tresty sú podstatne miernejšie.
