Pred časom som videl reportáž, kde sa nejaký pán Machala, vrcholový úradník na ministerstve, zamýšľa s vážnou tvárou nad guľatosťou, či plochosťou Zeme. Pobavil ma hlavne pohľad na novinára, ktorý robil rozhovor s dotyčným. Povedal som si, že takto vypadá človek, ktorému utrhlo dekel. Chudák novinár len nechápavo zíral a nezmohol sa na slovo.
Tak sme sa pobavili. Lenže potom som sa zamyslel, ako guľatosť Zeme vysvetliť takému človeku. Študoval som geológiu a banské meračstvo. Teda geodéziu. To je predsa jednoduché. Zoberiem dve olovnice s dlhým závesom a v dostatočnej vzdialenosti, rádovo niekoľko sto metrov ich zavesím. Potom zoberiem teodolit a zmeriam. Presným meraním zistím, že horné časti závesov olovníc su od seba ďalej, ako dolné časti. To znamená, že závesy nie sú rovnobežné, ale zbiehajú sa smerom do stredu guľatej Zeme. V prípade plochej Zeme by závesy museli byť rovnobežné. To je predsa jasné, ako facka.
Lenže narazil som na problém. Vie taký obyčajný človek, čo je to teodolit a ako funguje? Asi bude vedieť, čo je to olovnica. Ale bude vedieť čo to znamená rovnobežné a zbiehavé? Musím to vymyslieť inak. Tak aby to pochopil aj človek bez odborného vzdelania.
Hurá, mám druhý nápad. Laser. Ten dnes už predsa pozná každý a vie čo to je. Každý vie, čo je to vodováha a už sú bežné laserové vodováhy. Urobíme si jednoduchý pokus. Postavíme dve laserové vodováhy pár stovák metrov od seba do rovnakej výšky a dáme do vodorovnej roviny. Ak je Zem plochá, budú vodováhy mieriť jedna na druhú. Ak je Zem guľatá, tak bude jedna vodováha mieriť nad tú druhú. Super. Hneď som si pogooglil nejaké tie laserové vodováhy. A prišlo sklamanie. Dosah len pár metrov. Na takú krátku vzdialenosť by to nebolo voľným okom viditeľné. Treba ich postaviť rádovo niekoľko sto metrov od seba a tak ďaleko bežné vodováhy nedosiahnu.
Ale ja sa nechcem vzdať. Konečne jednoduchý nápad. Veď v jednoduchosti je genialita. Každému je predsa jasné, že keď je v Európe deň, tak v Amerike je noc. A naopak. To vie úplne každý. No a keby bola Zem plochá, tak aj v Európe aj v Amerike by museli byť deň aj noc naraz. Geniálny dôkaz a vysvetlenie. Treba to vyskúšať.
Hneď po príchode do práce som sa kolegyne opýtal, čo si myslí o plochosti Zeme. Ona, že nevie. Super. Ideálna kandidátka na vysvetlenie. Rafinovane som položil ďalšiu otázku. Čo je v Amerike, keď je u nás deň? Je tam tiež deň alebo noc? Kolegyňa pokrčila plecami, že nevie. Zarazilo ma to, že takú jasnú vec niekto nevie. Vtom šiel okolo údržbár. Inteligentný chalan. Ale z hrôzou som zistil, že ani on nevie, ako je to s tým dňom a nocou v Európe a Amerke. V tej chvíli bol asi aj na mňa podobný pohľad, ako na toho novinára s utrhnutým deklom.
Ľuďom je to jedno. Nevedia, čo všetko nevedia. Preto im je jedno, či je Zem plochá. Pani Magdy Vašáriovej sa vraj nejaká ženička, ktorá celý život okopávala zemiaky, opýtala. Čo je to tá sloboda? Dá sa z toho nažrať? Títo ľudia nevedia, že by sa mohli mať lepšie. Celý život okopávajú zemiaky, ktoré odovzdajú pánovi a potom sú mu vďační, že im pár tých zemiakov vráti, aby mali čo žrať.
Pýtam sa, čo s takým národom. Čo urobiť, aby si uvedomil, že sa dá žiť aj inak a lepšie. A čo urobiť, aby si do vlády opakovane nevolil kadejakých Ľuptákov, Slotov, Mečiarov, Ficov, Matovičov, Machalov... Rôznych gaunerov, hlupákov a hochštaplerov.
Priznávam, že občas som bezradný. Nepoznám riešenie. Ale nevzdávam to. Snažím sa aspoň podľa svojich schopností a možností trochu prispieť k šanci, že raz sa ľuďom otvoria oči a že raz bude na Slovensku lepšie. Že raz sa zbavíme gaunerov, hlupákov a hochštaplerov vo vláde, ktorí vo svete robia akurát hanbu a doma humpľujú spoločnosť. Pretože som hrdý Slovák a patriot. Chcem, aby bolo Slovensko moderné, životaschopné a prosperujúce. Myslím si, že podobne by sa mal snažiť aspoň trochu každý so zdravým rozumom.
