Pred pár rokmi pri výstavbe rodinných domov nad Moskovskou ulicou bola objavená asi 6 000 rokov stará osada z doby kamennej a v nej medené zliatky. Zatiaľ sa nepreukázalo, či sa jedná o dôkaz ťažby medi v okolí mesta alebo sa jedná o dovezené zliatky. Každopádne je archeologicky dokázané, že už pred približne 4 500 rokmi sa na lokalite Piesky pri Španej Doline ťažila meď. Našli tu kamenné misky a tĺky, pomocou ktorých sa drvila medená ruda pred ďalším spracovaním. Starí baníci tu ručne vyrazili obrovské množstvo chodieb. Ich dĺžka sa ani nedá odhadnúť. Jeden arabský cestovateľ píše o celom meste pod zemou. Do druhej polovice 20. storočia tu však existovala halda hlušiny o objeme milión metrov kubických. K tomu ešte treba prirátať objem rudy, ktorá bola odvezená preč a spracovaná v hutách. Pre porovnanie Cheopsova pyramída bola postavená asi pred 4 a pol tisíc rokmi a má objem 2 400 000 m2.
Z obdobia Veľkej Moravy sa našli stopy osídlenia priamo vo dvore dnešného múzea na námestí SNP. Obyvatelia sa živili rybolovom a poľnohospodárstvom ale hlavne ryžovaním zlata a ťažbou medi a striebra. Viac vedomostí o situácii máme po roku 1255. Slovensko bolo v tom to období po Tatárskom vpáde v zlej situácii. Obyvateľstvo bolo zdecimované a hospodárstvo rozvrátené. Kráľ potreboval obnoviť Slovenské hospodárstvo, ktoré vďaka nerastným surovinám tvorilo v podstate "priemyselnú základňu" Uhorska. Aby prilákal a motivoval nové obyvateľstvo, začal udeľovať mestečkám a osadám rôzne práva a výsady. Vtedy kráľ Belo IV. udelil aj obyvateľom staršej slovanskej osady „NOVA VILLA BISTRICIENSIS“ mestské práva. Okrem iného im dovolil kutať a dolovať meď, striebro a zlato na území celej Zvolenskej stolice, čo bolo vtedy zhruba územie celého stredného Slovenska. Najväčšiu slávu zažila Banská Bystrica v 15. a 16. storočí. Zaslúžila sa o to Thurzovsko Fuggerovská spoločnosť, ktorá meď v Banskej Bystrici ťažila a vyvážala ju cez Benátky , Janov, Florenciu a baltské prístavy do celého sveta. Bystrická meď bola pre svoj obsah striebra a zlata považovaná za najlepšiu na svete. Ťažiari to využívali. Vyvážali drahú meď a v zahraničí sa z Bystrickej medi oddeľovalo striebro a zlato. Ak by to robili u nás, museli by drahé kovy odovzdávať za nevýhodnú cenu do kremnickej mincovne. Takýmto spôsobom obchádzali kráľove nariadenia. V blízkom okolí Banskej Bystrice sa ťažil aj antimón, arzén, ortuť, železo, volfrám a hnedé uhlie. Posledné bane boli zatvorené v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nad Malachovom, kde sa ťažila ortuť. Tým sa skončilo v Banskej Bystrici podzemné a rudné baníctvo. Naďalej však prebieha povrchová ťažba kvalitných nerudných surovín hlavne na báze vápenca a dolomitu. Tieto suroviny sa používajú v stavebníctve. V Banskej Bystrici boli sústredené aj štátne úrady, ťažiarske a obchodné spoločnosti. Huty na spracovanie rúd, remeselnícke dielne pracujúce hlavne pre potreby baníkov. Dnes je verejnosti málo známe, že v Banskej Bystrici bola postavená okolo roku 1420 jedna z prvých dielní na výrobu strelného prachu v Uhorsku. Vďaka dostatku surovín sa v Bystrici rozvinula aj výroba zbraní. To všetko boli dôvody, prečo sa počas vojen a povstaní každá armáda snažila obsadiť toto mesto. Výroba strelného prachu bola sústredená hlavne v Laskomerskej doline a v Stupoch. Názov vznikol práve podľa stúp v ktorých sa drvili suroviny na výrobu strelného prachu. Za zmienku stojí, že na svete prvý odborný pokus s použitím strelného prachu v baníctve sa uskutočnil v Banskej Štiavnici. O pár mesiacov rovnaký experiment prebehol na Španej Doline. Výroba prachu trvala v B. Bystrici až do obdobia prvej ČS republiky. Vtedy štát túto výrobu sústredil do novej fabriky v Semtíne a Bystrickí majstri prachári ukončili svoju činnosť za slušné odškodné.
Zdá sa, že najväčšia banícka sláva Banskej Bystrice je už za nami. Dodnes však je možné vyryžovať zlato v Hrone a vo väčšine jeho prítokov. Zlato sa tu nachádza v podobe jemného prachu a drobných zlatiniek vo veľkosti desatín milimetra. Toto zlato pochádza hlavne zo svahov Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Vyskytuje sa rozptýlené v horninách, v kremenných žilách a na starých ložiskách antimónu, volfrámu a medi. Voda ho transportuje do potokov a riek. Tu na vhodných miestach môže nakumulovať vďaka svojej vysokej mernej hmotnosti. V okolí Banskej Bystrice už zlatokopi nezbohatnú na zlato. Môžu však zbohatnúť na zážitky z pobytu v krásnej prírode v okolí mesta.
