Prečo prehrali bielogvardejci.
V Rusku prebiehala občianska vojna. Červení komunisti proti bielym vyznavačom starého režimu. Červených bolo veľa. Avšak nemali skúsenosti s vojnou, nemali zásoby ani výcvik. Nemali zbrane, muníciu a často ani uniformy. Často hladovali, chýbala im disciplína, zato boli premnožené dezercie. Bieli boli presným opakom. Bolo ich síce menej. Ale boli vycvičení a disciplinovaní. Mali skúsený dôstojnícky zbor. Polka sveta im dodávala zásoby. Mali dostatok potravín, zbraní, munície a všetkého ostatného. Všetko sa zdalo byť jasné. Tak prečo prehrali? Odpoveďou je korupcia a elitárstvo bývalých cárskych šľachtických dôstojníkov. Bohaté zásoby pre biele armády sa začali strácať. Skorumpovaní dôstojníci zásobovali viac čierny trh, ako svojich vlastných vojakov. Navyše elitárski šľachtici sa správali k podriadeným bezohľadne a povýšene. Tak, ako boli zvyknutí z čias cárskej vlády. Dôsledok? Zle zásobení vojaci stratili chuť bojovať za svojich bezohľadných pánov. Upadla disciplína, morálka, rozmnožili sa dezercie. Spojenci o tom všetkom vedeli. Prestali byť ochotní zásobovať biele armády a ruský čierny trh. Zato vodcovia červených sa zorientovali. Boli to síce zločinci, ale boli schopní. Zamestnali bývalých cárskych civilných odborníkov aj vojenských dôstojníkov. Dali im platy, aby uživili rodiny. Zároveň pohrozili, čo urobia ich rodinám, ak by nesplnili zverené úlohy. Rozbehla sa výroba zbraní a munície. Zlepšil sa výcvik a disciplína armády. Sedliakom zrekvírovali potraviny, aby nimi nakŕmili svoju armádu a robotníkov v továrňach. Situácia sa obrátila a červení ovládli celé Rusko.
Kto sa v Rusku chopil moci.
Ešte na základnej škole v sedemdesiatich rokoch nás učili, ako súdruh Lenin, Stalin, Trockij a ostatní pripravovali revolúciu v ilegalite. Nie len v Rusku. Cestovali po svete. Napríklad do Londýna. Samotný Lenin žil vo Švajčiarsku. Vtedy som sa učiteľky opýtal, odkiaľ na to mali peniaze. Vraj im to platila strana. Vtedy ma nenapadlo pýtať sa viac. Napríklad odkiaľ na to mala peniaze strana. Však bola v ilegalite. Až po revolúcii vyšli najavo pravdivé informácie. Stalin svojho času pôsobil v Baku. V tom období na brehoch Kaspického mora prebiehala doslova ropná horúčka. Prosperovalo v oblasti množstvo podnikateľov. Medzi nimi napríklad aj bratia Nobelovci. Stalin tam ale rozbehol iný obchod. Vydieranie podnikateľov. Kto mu nezaplatil, jeho robotníci sa búrili a štrajkovali. Rovnaké spôsoby využívala americká mafia až o niekoľko desiatok rokov neskôr pomocou ovládnutia odborov. Okrem vyberania výpalného sa komunisti financovali aj z iného zdroja. Stalin s Leninovým požehnaním zorganizoval bezohľadnú lúpež. 13.6.1907 v Tbilisi prebiehal medzi bankami transport peňazí v dvoch konských vozoch. Jednalo sa na tú dobu o obrovskú sumu, vyše milióna rubľov. Lupiči priamo na námestí hádzali ručné granáty a strieľali na transport aj medzi náhodných svedkov. Zabili šesť ľudí a okolo štyridsať ich zranili. Niekde sa uvádza, že mŕtvych bolo až štyridsať. Peniaze skončili v boľševickej pokladni.
Boľševickí zločinci pokračovali aj po revolúcii rovnakými metódami. Lenin prikázal založiť koncentráky – gulagy. Tam väznili, mučili a vraždili milióny ľudí. Zo skutočných kriminálnikov urobili privilegovaných kápov a dozorcov. Lenin bol prvým boľševickým bossom bossov. Prvým skutočným capo di tutti capi. Takým, akých poznáme z mafie. Po ňom funkciu prevzal Stalin. Ďalej Chruščov, Brežnev a ďalší. Je to tak dodnes. Menia sa len bossovia a metódy. Princíp mafie a banditizmu je v Rusku dodnes rovnaký.
Mám kamarátku. Ruska z Moskvy. Ona je fajn a dobrý človek. Pred pár rokmi žila na Slovensku a cestovala po Európe. Raz som sa jej opýtal, prečo nepodniká v Moskve. Že by určite vedela rozbehnúť dobrý biznis. Povedala, že sa to nedá. Keby tam založila firmu a začalo sa jej dariť, po nejakej dobe by za ňou niekto prišiel. Dal by jej ponuku, že hodnotnú firmu odkúpi za smiešnu sumu. Ak by nesúhlasila, zabili by ju. Nikto tam nemôže úspešne podnikať bez spojenia s mafiou. Ani sa stať štátnym úradníkom. V Kremli vládne najväčší boss zločinu. Samotní Rusi to však vnímajú úplne inak. Vrátane mojej kamarátky. Rus Vám povie, že áno. Sú to zločinci a banditi. Ale sú naši, ruskí. Že to je niečo úplne iné, ako by to boli zločinci americkí. Nie sú s tým spokojní, ale nevedia si predstaviť nič iné. Nerozumejú demokracii, ani rovnoprávnym zmluvám a že by sa mali zmluvy dodržiavať. Rozumejú len jednému. Veľkej palici. V Rusku je platná len jedna schopnosť. Kto má väčšiu palicu, ten je šéf. Rovnako berú aj medzinárodné vzťahy. Ak majú pocit, že majú dosť veľkú palicu oni, chcú byť oni bossmi a diktovať všetkým, čo majú robiť. Preto napadli Ukrajinu. Preto sa vyhrážajú celej Európe. Ak si Rusi budú myslieť, že majú dosť veľkú palicu, nezastavia sa v Kyjeve. Radi by pokračovali aspoň po Berlín alebo aj po Lisabon. Naopak, vojna na Ukrajine sa skončí vtedy, ak Rusi uznajú, že tá ich palica je príliš malá.
Iné príklady korupcie v štáte.
Vietnamská vojna je dosť známa. Všeobecne si ľudia myslia, že v nej Amerika napadla Vietnam a prehrala. Skutočnosť ale bola trochu iná. Existovali dva vietnamské štáty. Severný komunistický a južný pseudodemokratický a skorumpovaný. Komunisti zo severného Vietnamu útočili na južný Vietnam. Teda oni boli agresori. USA v rámci boja proti komunizmu pomáhali južnému Vietnamu brániť sa. Najprv peniazmi, zbraňami a poradenstvom. Neskôr aj priamou účasťou vo vojne. Lenže v južnom Vietname bola veľmi rozšírená korupcia. Po čase verejnosť v USA nechcela podporovať taký režim a odmietala zaň bojovať. Preto sa armáda USA z Vietnamu stiahla. Teda z politických dôvodov. Až potom sa režim v južnom Vietname zrútil a komunisti obsadili celý juh. Občania nemali vôľu bojovať za skorumpovanú politickú elitu.
Niečo podobné sa stalo aj nedávno v Afganistane. Obrovská korupcia politickej elity. Vojaci, ktorí mali bojovať proti Talibanu nedostávali plat, neboli zásobení zbraňami ani potravinami. Všetko sa rozkradlo. Vojenskí dôstojníci a politici dokonca vykazovali neexistujúce vojenské jednotky a peniaze na činnosť týchto jednotiek rozkrádali. Žiadna armáda za takýchto podmienok nie je ochotná bojovať. Po stiahnutí USA a spojencov sa afganská armáda rýchlo zrútila. Stačilo aby vojakom Taliban sľúbil pravidelný plat a zásoby.
Spomeňme si teraz, ako je to s korupciou u nás.
Nie je to tak dávno, čo polícia začala stíhať desiatky vysoko postavených funkcionárov. Sudcov, policajných šéfov, úradníkov... Mnohí sa priznali a už aj boli odsúdení. Iní sa bránia zubami nechtami. Sme pred voľbami. Pozrime sa, ktorí politici sa opakovane zastávajú zločincov a korupčníkov. Robia to zadarmo? Alebo z naivity? Alebo sú aj tí politici zapletení do korupcie? Máme tri skupiny politikov.
1 – Populistov podporujúcich korupciu a zločin, čo všetko sľúbia, ale myslia len na svoj prospech.
2 – Populistov, ktorí tvrdia, že bojujú proti korupcii, ale myslia len na svoju popularitu a atomovky. Reálne toho neurobia veľa proti skutočnej korupcii a mafii. V skutočnosti bojujú proti každému, kto si dovolí oponovať alebo poukázať na ich neschopnosť. Ale ak mafián neoponuje a prikyvuje, tak si môže kradnúť koľko chce.
3 – Pro demokratických, ktorí nedokážu robiť zázraky, nerozdávajú pekné sľuby, ale snažia sa reálne posunúť našu spoločnosť správnym smerom. K demokracii, slobode, prosperite celej spoločnosti. Aj keď aj oni robia chyby. Aj keď ani oni nie sú dokonalí.
Blížia sa voľby.
Je smutné, že najpopulárneší politici sú práve tí populistickí. Tí čo najviac klamú, tí čo sú zapletení so zločinom a korupciou, tí čo spoločnosť otravujú svojou neschopnosťou a hádkami.
Zamyslime sa, koho budeme voliť. Zamyslime sa, ako chceme aby vypadala naša spoločnosť. Či našej spoločnosti pomôže ľúbivý populizmus.
Ak tvrdíte, že nemáte koho voliť, urobte to ako ja. Napíšem si zoznam strán. Najprv škrtnem tých najhorších. Náckov, populistov, korupčníkov, klamárov. Potom tých, ktorí sa mi z nejakého dôvodu nepáčia. Voliť pôjdem tú stranu, ktorá mi ostane ako posledná v zozname. Aj keď nebude úplne spĺňať moje predstavy. Ja som presvedčením pravicový liberál. Taká strana bohužiaľ na Slovensku asi nie je, tak si musím vybrať nejaké menšie zlo. Aby nevyhralo to zlo väčšie.
Na záver.
Zaujímam sa dosť o históriu. Všimol som si jednu vec. Všetky veľké civilizácie alebo ríše v čase svojho rozkvetu boli vzhľadom k svojej dobe liberálne. V čase svojho úpadku boli konzervatívne. Konzervatívci nikdy žiadnu spoločnosť nepriviedli k rozkvetu. Upozorňujem, že aj komunisti sú konzervatívni. Neexistujú liberálne spoločnosti pod vedením komunistov.
Tak ako chceme, aby to dopadlo u nás?
Je to v našich rukách, koho si zvolíme v septembri do parlamentu. Populizmus s korupciou a neschopnosťou alebo liberálne reformy vedúce k prosperite.
