Celý deň sa trápil so študentami. Aj dnes mu pribudlo pár šedivých vlasov. Čo nám to vyrastá za generáciu, rozmýšľal cestou z práce. Konečne prišiel domov. Konečne prekročil prah a zavrel za sebou dvere. Už bude dobre. Môže zabudnúť na starosti.
Vtedy to uvidel. „Preboha, čo to máš?“ Neveriacky pozerá na svoju pubertálnu dcéru.
„Tato! Ty nevieš? A ty si profesor?“
„Prosím ťa, čo má spoločné s históriou literatúry karika v tvojom nose?“ pohoršuje sa.
„Mi nehovor, že práve ty nepoznáš májske kódexy.“
Nechápavý výraz v jeho očiach sa ešte prehĺbil.
„Minule sme sa o nich učili. Bol tam obrázok májskej princezny. Úplne rovnaký super piercing mala. COOL!“ nadšene štebotala.
Otcova nechápavosť sa pozvoľna zmenila na rezignáciu.
„Že som tvoja krásna princezna?“ priskočí novopečená mladá dáma kráľovského rodu bližšie a obijme svojho starého a dobrého kráľa.
„Vlastne, všetko je v poriadku. Všetko je tak, ako má byť,“ pošepkal. Však už starí Rimania sa sťažovali na mládež. Za dve tisíc rokov sa nič nezmenilo.
